Bernanke: Cigán alebo génius? “Dock Treece”

Odkedy sa Ben Bernanke v roku 2006 stal šéfom FEDu neprestáva konať akcie, ktoré sú nepopulárne a zlé pre americkú ekonomiku. Jeho monetárna politika je otrasná, zlyhal pri zotavovaní ekonomiky po 2008 a jeho postoj pri pomoci bankám bol nezmyselný, anti-kapitalistický a nesmierne neobľúbený. 

Bernanke udržuje nízke úrokové  miery od úverovej krízy a minulý týždeň oznámil, že by mali ostať nižšie „dlhšiu dobu“. Problém tejto stratégie je, že nefunguje. Lacné peniaze nielenže zlyhávajú vo vytváraní pracovných miest, ktoré sú potrebné na skutočné zotavenie, ale aj vyvolávajú v ľuďoch strach z inflácie. 

Nemalo by teda byť prekvapením, že Bernankeho cieľ nie je, ani nikdy nebol, pomôcť ekonomike. 

Kongres Spojených štátov a americký ľud bez potrebných smerníc a stanovenia zodpovednosti za následky poveril FED chrániť hodnotu amerického dolára a podporovať domácu ekonomiku. 

Nech zriadenie monetárnej politiky, ktorá bude starostlivo viesť americkú ekonomiku znie akokoľvek pekne a dáva to perfektný zmysel najlepším národným ekonómom – jednoducho to nie je pravda. A napodiv to ani nie je zámer FEDu. 

FED bol založený niekoľkými najväčšími bankami v krajine a dodnes je v súkromnom vlastníctve. Nie je o nič viac federálny ako Federal Express a jeho cieľ je jednoduchý: chrániť tie banky, ktoré ho vlastnia. Ako každej inej korporácie aj jeho úlohou je tvoriť zisk pre svojich akcionárov, nie slúžiť nezištne pre nejaké vyššie dobro. 

A teda keď sa na Bernankeho FED pozeráme týmto uhlom, tak je pozoruhodne úspešný. Počas úverovej krízy v 2008 pomohol predísť bankrotu niekoľkým svojim akcionárom, kým súčasne povzbudzoval ku konsolidácii mnohých ich menších konkurentov. Vďaka týmto strategickým akvizíciám a iným praktikám, popísaným nižšie, môžu banky vytvárať peniaze jedna radosť, všetko vďaka predsedovi FEDu Bernankemu. 

FED taktiež asistoval svojim akcionárom pri získavaní aktív mnohých spomenutých menej „stabilných“ bánk za zopár centov. Bernankeho politika nízkych úrokových mier dovoľuje bankám požičiavať si peniaze od Američanov takmer za nič. 

Ba čo viac, potom si môžu uložiť tieto požičané peniaze späť do Federálneho rezervného systému, kde im Bernanke zaplatí úrok za nadbytočné  rezervy – úrok, ktorý v skutočnosti prevyšuje ich náklady na požičanie si. Inými slovami, veľkým bankám je platený úrok za peniaze, ktoré ani nie sú ich a pre ktoré podstupujú takmer nulové riziko.

Takže keď takto pekne bez rizika banky profitujú z cudzích peňazí, prečo by požičiavali verejnosti, čím by mohli pomôcť uzdraviť ekonomiku? 

Mnohí považujú  tieto praktiky za zlé a z pozícií na akých sú je ťažké s nimi nesúhlasiť. Avšak kým to môže byť ťažké, je dôležité si pamätať, že pri pohľade na ekonomiku, okolnosti, ktorým čelíme nie sú výlučne dobré alebo zlé. Spôsob, akým nás tieto okolnosti ovplyvňujú ako jednotlivcov sú v zásade určené naším vnímaním kladna a záporna. 

To isté platí aj pre politikov. Väčšina čitateľov vie, že nemáme nejako obzvlášť  radi prezidenta Obamu. My máme jednoducho zásadne odlišný názor na smerovanie tejto krajiny a úlohy vlády, čo spôsobuje, že sa nám väčšina jeho politiky nepáči. 

Hoci to je tak, je ťažké  považovať ich výslovne za zlé, keďže počas tohto obdobia zarábame ohromné peniaze. Vlastne za posledných 12 mesiacov sme mali niekoľko z najlepších obratov odkedy sme otvorili pred vyše 30 rokmi. Takže je ťažké hnevať sa na Obamu. 

Nie sme fatalisti. Môžeme nesúhlasiť s prezidentom alebo šéfom FEDu, ale určite neveríme, že USA sú uprostred kolapsu. Problém, ktorý spája väčšinu investorov je, že boli pohltení ich vlastným strachom. Sú presvedčení, že svet sa blíži ku koncu a na trhoch prepásli nejaké fenomenálne rasty. Bolo by pre nich oveľa lepšie, keby svoje vlastné presvedčenia dali bokom a vyporiadali by sa s trhmi objektívne. Miesto toho si teraz myslia, že sú pozadu a snažia sa to dohnať.

Zdroj: Treece Investment Advisory