B.I.S. Zlato/Menové Swapy a Grécka Drachma? “Julian D. W. Phillips”

B.I.S. Zlato / Obrátené  Swapy

Podľa minuloročnej výročnej správy B.I.S. centrálne banky vybrali za posledný rok 635 ton zlata z Banky pre medzinárodné platby (BIS),  najväčší výber za viac ako desaťročie. Pohyb, uverejnený vo výročnej správe BIS, predstavuje výraznú zmenu oproti minulému roku, kedy centrálne banky vkladali zlato do tzv. „banky pre centrálne banky“. 

Banka pre medzinárodné platby neuverejnila ani príčiny, prečo Zlato/Menové Swapy boli iniciované  ako prvé, ani prečo boli tieto transakcie obrátené… 

Niektorí špekulovali, že si nezarobili dostatok na požičané zlato. Požičiavanie zlata na šesť mesiacov prinášalo nedávno úrokovú mieru 0,1 % podľa orientačných trhových odhadov zverejnených London Bullion Market Association, čo určite nestojí za žiadne riziká.

Niektorí hovoria, že centrálna banka sa snaží udržať svoje zlato vo svojich trezoroch a nie požičiavať ho von.

Niektorí hovoria, že zlato je teraz požičiavané súkromnému sektoru kvôli lepšiemu výnosu. To môže byť pravda, avšak tiež sme si všimli, že sa zvýšili aj riziká kvôli odmenám, ktoré môžu priniesť.

Ak to však chcete vedieť naisto, musela by vám to povedať BIS sama, čo sa pravdepodobne nestane. Len málo, okrem nás, sa domnievali, že bolo požičiavané ako kolaterál. Návrat zlata zúčastneným centrálnym bankám – vzhľadom na zhoršujúcu sa medzinárodnú dlhovú situáciu a riziká pre medzinárodné banky – mohli ľahko hrať rolu. 

BIS potvrdila, že pokles hodnoty depozitov zlata uverejnený vo výročnej správe predstavuje „posun držby zlata zákazníkov smerom od BIS“. To znamená, že viac než lepšie výnosy boli zahrnuté. Porovnania s predchádzajúcimi výročnými správami ukázali, že výber bol najväčší za posledných 10 rokov. Podľa nášho názoru, návrat zlata k jeho pôvodným vlastníkom odráža vyššie riziká v bankovom systéme. Žiadna centrálna banka by nechcela, aby sa vedelo, že má veriteľa, ktorý nedokáže vrátiť jej zlato. Ak by došlo k najhoršiemu, že sa zmení členstvo v Eurozóne, následný finančný chaos si bude vyžadovať, aby centrálne banky boli schopné vysporiadať sa s akýmikoľvek drámami, ktoré by mohli nastať.  

Bolo by rozumné pre všetkých týchto ochrancov národných rezerv, aby mali doma aspoň nejaké aktívum. Pre nás sa práve toto javí ako najpravdepodobnejšia príčina, ktorú by sa však žiadna centrálna banka neodvážila vyjadriť! 

Extrémna Doba

Jedna z najnáročnejších definícii, ktorú je potrebné urobiť, je definícia extrémnej doby pre centrálne banky. Nachádzame sa v extrémnej dobe pre väčšinu držby zlata centrálnych bánk so sídlom v Európe? Mohli by sme si to myslieť, keďže schopnosti európskych finančných ministrov nedosahujú to, čo je potrebné na napravenie dlhovej krízy Eurozóny. Veci sa zhoršujú každým dňom a teraz sme ešte stále nevideli to najhoršie. Ak sa udalosti budú kaziť aj naďalej alebo ak Grécko opustí Eurozónu a bude znovu nasadená Drachma, tak potom bude potrebovať všetkú možnú pomoc od jej centrálnej banky. 

Zatiaľ čo Grécka vláda nemôže nariadiť centrálnej banke, aby ohrozila svoju nezávislosť  (pokiaľ neopustí Eurozónu) v extrémnej dobe centrálna banka môže, z vlastnej iniciatívy, vstúpiť do rozporu medzinárodného obchodu a použiť zlato ako kolaterál, aby tak udržala medzinárodný obchod v pohybe. Toto je, čo extrémna doba naozaj znamená. 

S Gréckom, Írskom, Portugalskom, Španielskom a teraz aj Talianskom na nebezpečnom liste zúfalo zadĺžených členov Eurozóny sa nachádzame v extrémnej dobe v Európe. Toto by mohla byť doba zlata! 

Tak teda, čo sa môže stať, aby zlato slúžilo viac ako len jeho dolárova hodnota? Zlato sú  peniaze ako posledné útočisko medzi bankármi. Čo by spôsobilo, aby sa stali aktivnými? 

Odchod z E.Ú.

Musíme urobiť viac ako len sedieť a čakať, čo sa stane. V súčasnej dobe cena zlata vyskočila na 1 107 eur na utorňajšej Gold Fix v Londýne, rekord takmer o 30 eur vyšší ako predchadzajúce maximum. Dôvera v euro je nabúraná. Je jasné, že dokonca aj európski finanční ministri rozpoznávajú, že Grécko je úplne zruinované. Akoukoľvek cestou krajina pôjde – či už to bude úspornosť najvližšie desaťročie alebo možno rozvíjajúci sa odchod z E.Ú. – bude mať extrémne ťažké časy. Ak opustí E.Ú., tak čo potom urobí?  

Pozríte sa na Argentínu, keď  opustila svoju oporu – dolár a nechala, aby Peso spadlo. Argentína ešte stále nie je vítaná na trhoch, ale získala z toho viac, akoby utrpela, keby sa držala „opory“ – dolár. Ak by Grécko nasledovalo rovnakú cestu, muselo by znova dosadiť grécku Drachmu pri veľmi nízkej sadzbe voči Euru, takže to, aká lacná by bola, by lákalo euro – turistov v húfoch. Banky by museli byť zachránené násinlou konverziou vkladov v eurách na Drachmy na nízkej úrovni. Kapitálové toky by museli byť zastavené alebo ťažko pokutované veľkým diskontom pre Drachmu používanú na obchodné záležitosti.

To by vyvolalo vznik Finančnej Drachmy a Komerčnej Drachmy. Noví investori v Grécku by boli odmenení veľkým diskontom, ktorá by chránila peniaze pred únikom z Grécka. Obchodné záležitosti by sledovali hodnotu Drachmy stanovenej pri obchode s Gréckom. Ak by zahraničné banky chceli odstrániť prekážky na ich kapitály, bude sa od nich požadovať, aby investovali do 10 – ročných vládnych dlhopisov alebo bankových vkladov pred ich návratom do vlasti.  

Veľkou výhodou pre nových investorov by bolo to, že by nielen jednoducho získali dobrý úrok z ich vkladov, ale aj kapitálový zisk pri veľkom diskonte po 10 rokoch, nárast ich úrokových príjmov vyjadrený vo veľkosti diskontu ako príjmu by pre krajinu znamenal komerčnú transakciu. 

S ekonomikou, ktorá nie je schopná dobre fungovať sama o sebe, benefity týchto zmien by výrazne zvýšili výkonnosť ekonomiky. Investície do nehnuteľnosti by sa tešili z veľkého kapitálového diskontu spolu s novým turistickým boomom. Avšak bez dlhodobej dotácie by Grécko nezískalo žiadnu z týchto výhod.  

Zdroj: Gold Forecaster