Nasledujúca analýza je urobená na základe nášho listu vlastníkom z výročnej správy Merk Funds.

12-mesačný cyklus, končiaci 31.marcom 2012, môže byť opísaný ako jeden majúci kontrastné polovice. Prvá polovica obdobia bola poznačená rastúcim pesimizmom a obáv z Európy, najmä na periférií krajín. V kontraste, nálada na trhu bola viac optimistická počas druhej šesťmesačnej doby a trhy tak boli vystavené značnej sile. Počas prvých šiestich mesiacoch končiacich 30.septembrom 2011, trh – meraný ako index S&P 500- vrátil 13,78%, kým počas druhých šiestich mesiacoch končiacich 31.marca 2012 vrátil 25,89%.

Novinky vychádzajúce z dominujúceho trhu Európy sa otáčajú k väčšine doby. Konkrétne, periférna krajina hlavnej dlhovej krízy a obavy okolo účinkov globálnej nákazy – najmä na krajiny predtým považované za imúnne proti pádu, ako je Čína – držali pozornosť trhu. Obavy sa javili viac akútnymi počas prvej polovice obdobia, kde sme boli svedkami zvýšenej úrovne volatility trhu a všeobecnému predaju aktív vnímaných ako rizikové. Index VIX – široko sledoval čo vedie k trhovej volatilite – dosiahol najvyššiu hodnotu 48, v auguste 2011, ako obavu na výstup Gréckej dlhovej situácie a pozornosť sa presunula k väčším európskym krajinám, najmä na Taliansko a Španielsko, kde politické nepokoje iba mútia vodu. Tvorcovia politiky na tejto strane Atlantiku zhoršili problém, s Washington  na poslednú chvíľu opustili svoje rozhodnutie o zvýšení stropu amerického vládneho dlhu čím spôsobili na trhu ďalšie problémy.

Počas druhej polovici obdobia, sa na trhu objavili viac optimistickejšie posúdenia odhadov, čo sa pripisovalo situácii v Európe a globálnej ekonomike. Najmä v USA, sme videli vydania mnohých ekonomických dátových bodov, ktoré porazili zhodu očakávaní, zahŕňajúc pozoruhodné zlepšenie miery nezamestnanosti. Tvorcovia európskej politiky taktiež objavili zmierňovanie trhových obáv týkajúcich sa Talianska a Španielska, kde úsporné opatrenia boli nakoniec odsúhlasené a spustené, zatiaľ čo toľko potrebnej jednoznačnosti, ktorá bola poskytnutá Gréckej situácií, keď držitelia štátnych dlhopisov súhlasili s podieľaním sa na dlhovom swape. V rovnakom čase, sme boli svedkami niekoľkých centrálnych bánk nasledujúcich uvoľňovanie politík počas druhej polovici obdobia. Federálny rezervný systém USA (FED – centrálna banka USA) sa navždy stala naklonenou k rétorike, čo sa týka ľahších opatrení a rozšírila kalendár dátumom, ktorý nízke sadzby bude odhadovať k udržaniu následkov, skôr už pohybujúce sa od polovice roku 2013 až do konca roka 2014. Banka Anglicka  rozšírila svoj program o kvantitatívne uvoľňovanie o £ 50 miliárd libier a Japonská banka taktiež zvýšila svoje expanzívne nákupy aktív o ¥ 10 biliónov jenov a zároveň si stanovila inflačný cieľ. Okrem toho ECB rozšírila svoju bilanciu dvoma dlhodobými refinančnými operáciami (LTRO), spolu viac ako € 1 bilión eur. Všetci pomáhali zmierňovať trhové obavy a podchytenie silnejúceho významu v akciových trhoch, ako je uvedené vyššie a podstatné zníženie indexu VIX, ktorý klesol na minimum (pod 14) v marci 2012.

Do budúcnosti sa domnievame, že centrálne banky po celom svete budú pravdepodobne chybovať na strane ďalšieho uvoľňovania menovej politiky. Naša analýza zistila, že zloženie členov s hlasovacím právom do Výboru pre voľný trh FEDu (FOMC) je viac chaotický v roku 2012 v porovnaný s rokom 2011 a je nastavený stať sa ešte viac chaotickým v 2013. Preto považujeme za veľmi pravdepodobné, že úrokové sadzby budú držané na nízkej úrovni po dlhšiu dobu v USA a ak by sa ekonomické základy zhoršovali budúca uvoľňovacia politika môže byť už zavedená. Inde sa zdá, že Japonská banka sa zaviazala k vytváraniu inflácie cez uvoľňovaciu politiku, kým Anglická banka sa zdá byť viac zúčastnená na defláciu i napriek existencii toho, čo považujeme za zvýšené inflačné tlaky (merané indexom spotrebiteľských cien). Považujeme za pravdepodobné, že Anglická banka oznamuje budúce stimulačné opatrenia, ktoré by mali sklamať hospodársky rast v Spojenom Kráľovstve. V rovnakom čase je obnovený tlak na ECB k nákupu dlhu periférnej krajiny k záchrane budúcej fiškálnej situácie v regióne. Kým prezident ECB Draghi objavuje záväzok poskytnúť bankový systém s neobmedzenou likviditou (cez dve trojročné LTRO zariadenia), silnie tlak na usadenie k priamemu zásahu cez program s cennými papiermi (SMP-securities market program) a nákup španielskeho dlhu. Napriek tomu je pravdepodobné, že ECB urobí všetko čo je v jej silách k zastaveniu kolapsu finančného sektora, ktorý môžu znamenať budúce ustanovenia likvidity, podobne ako sa zdá už aj LTRO´s.

Každý jeden by mal slúžiť k podpore týchto mien najviac korelovaný s výhľadom na ekonomický rast krajín, ktoré ťažia z benefitu rastúcich cien komodít a hlavne kovov. Veríme, že ako centrálne banky pokračujú v sledovaní expanzívnych inflačných politík, ktoré tieto aktíva vykazujú k najväčšej peňažnej citlivosti, môže byť výhodou – také ako komodity, prírodné zdroje a hlavne kovy. Ako také, dávame prednosť mien krajín produkujúcich komodity, ako Austrália, Kanada a Nový Zéland. Najmä nemáme za to, že Čína spôsobí príliš vážne spomalenie ekonomického rastu – nedávne oznámenie k rozšíreniu obchodnej skupiny o ich menu je potrebné vnímať ako signál, že politici veria, že riziká pre ekonomiku sú uspokojivo slabé. Myslíme si, že Austrália a Nový Zéland sú dobre situované k vyťaženiu výhod z pokračujúcej sily ázijskej ekonomiky, kým fiškálna pozícia oboch krajín je v ostrom kontraste s USA a Európou, zo všetkých správnych dôvodov. Kanada by tiež mala vyťažiť z pokračujúceho posilňovania cien komodít a jej dobrá pozícia k ekonomike USA naďalej vyzdvihuje paru vpred z konsenzuálnych odhadov.

V Ázii, dávame prednosť mien štátom, ktoré najviac produkujú pridanú hodnotu tovarov a služieb pri súčasnom zameraní sa na vývoj domácej ekonomiky ako zdroj dlhodobého udržateľného rastu. Čína presne kontroluje tieto „pojmy“. Považujeme stavebné inflačné tlaky, ktoré so sebou nesú zvýšenie globálnych komodít a pevne riadenú menu, môžu nakoniec čínsku menu donútiť k viac voľnejšiemu plávaniu. Kým tam bolo nedávne čkanie týkajúce sa prichádzajúcej zmeny vedenia Číny, konečným cieľ komunistickej strany zostáva bez zmeny: udržanie sociálnej stability, tak aby zostali pri moci. Veríme, že existuje niekoľko aspektov tohto pojmu, žiadny najmenší začiatok k podpore silného a trvalo udržateľného ekonomického rastu a uzatvorenie inflačných tlakov. Pokiaľ ide o to posledné: inflácia by sa im mohla vymknúť z rúk, nakoľko je riziko sociálnych otrasov zvýšené. Čína je v blízkosti povstania vedenia šírenia akejkoľvek správy diskutovať o „arabskej jari“ svedčiacej o sile jej odhodlania k udržaniu sociálnej stability. Jedným z prispievajúcich faktorov, ktorý viedol k vyvolaniu „arabskej jari“ bola inflácia.

V Číne a ďalších ázijských národoch, prípustné vlastné meny plávajú viac voľne, skúsenosti môžu pôsobiť ako prírodný ventil pri zmierňovaní inflačných tlakov. Navyše sa domnievame, že Čína a krajiny ako Malajzia, Singapore, Južná Kórea a Taiwan majú cenovú silu k pripusteniu ich meny uznať. Tieto krajiny teraz vyrábajú relatívne vyššiu pridanú hodnotu tovarov a služieb v porovnaní s ostatnými ázijskými národmi; a preto veríme, že majú schopnosť postúpiť cenové tlaky až ku konečnému spotrebiteľovi – západným spotrebiteľom. So súčasným zameraním sa na rozvoj ich domácej ekonomiky, veríme, že ázijské národy budú nakoniec menej závislé od exportu na Západ a s týmto novým zameraním sa na domáci dopyt, rovnako dobre ako dopyt v Ázii, ako zdroj budúceho rastu. Výsledkom môžu byť silnejšie ázijské meny v strednodobom až dlhodobom horizonte, kým v západných krajinách môže v budúcnosti dochádzať k rastu importných cien.

Čo sa týka amerického dolára, považujeme viac než chaotického FOMC hlasujúceho člena zloženia ako negatívum pre menu, pretože to pravdepodobne povedie k väčšej expanznej politike v porovnaný s duplikátmi globálnej centrálnej banky. V našom výhľade, debakel o vyššie uvedenom dlhovom strope je len jeden prírastok v prebiehajúcom okrajovom zhoršení statusu USA ako bezpečného neba, súčasný rozklad na dlhodobú udržateľnosť fiškálnej situácie USA nakoniec môže narušiť dôveru, že USA si budú ctiť svoje budúce záväzky. Dôležité je, že nepochybujeme, že tieto záväzky budú splnené ale spôsob, akým by mohli byť splnené nám dáva dôvod na vážne obavy. V našom hodnotení budúcich povinností je nepravdepodobné, že budú musieť byť splnené cez väčšinu potrebných úsporných opatrení, či už zo škrtov vo výdavkoch alebo zvýšených príjmoch, pretože ani jedna strana politickej ulička neukázala ochotu zrozumiteľne a uspokojivo riešiť problémy. Skôr pravdepodobné je, že budúce povinnosti budú musieť byť splnené cez cestu najmenšieho odporu: inflácie. Povedané iným spôsobom, menovou devalváciu.

Sme naďalej presvedčený, že aktíva menovej triedy môžu poskytnúť investorom výhodu k prístupu vrátenia vyššieho rizika výnosov a cenné výhody pri diverzifikácii. Sme nadšení z výhľadu na aktíva triedy a veríme, že i naďalej bude existovať priestor pre mnoho investičných príležitostí.

Zdroj: MerkFunds

Preložila: Viera Slaninova

Facebook komentár