Aktuálna banková kríza Ruska

Dosiaľ sa ukázalo, že všetky krízy rubľa boli sprevádzané silným americkým dolárom a nízkymi cenami ropy. Dospeli sme k záveru, že súčasné problémy Ruska sa podobajú tým z roku 1998, a možno sú aj viac závažnejšie ako pred sedemnástimi rokmi, pretože najvačšia krajina sveta je odrezaná od medzinárodného financovania. Ale čo s nasledujúcou bankovou krízou v Rusku?

Začnime s vysvetlením prečo ďaľší plný úder finančnej krízi prichádza, aj keď je ruský verejný dlh veľmi nízky (menej ako 10% z HDP). Musíme mať na pamäti, že to, čo sa naozaj počíta, je budúca rozpočtová rovnováha. Tá zahŕňa rolu očakávaní k budúcemu postoju verejných financií a vysvetľuje prečo majú vlády v časoch krízy často prekvapujúce veľké množstvo devízových rezerv a udžiavajú malý alebo žiaden deficit.

Súvisiace: Plánuje Rusko menu krytú zlatom?

Najlepším príkladom boli ázijské krajiny v roku 1997. Podľa Eichenbauma a kol. bola ázijská kríza spôsobená v dôsledku „veľkého očakávaného deficitu spojeného s bezvýhradnou garanciou pomoci prostredníctvom záchranného balíka prepadajúcim sa bankám“. Rovnaký mechnizmus fungoval v Rusku. Investori si jednoducho všimli, že ropný a plynárenský priemysel vytvára približne polovicu tržieb Ruska, takže vláda, neschopná alebo neochotná zvýšiť dane alebo znížiť výdavky, spustí v budúcnosti deficit. Tieto predpoklady boli posilnené zárukou implicitných záchranných balíčkov Putinových dobrých priateľov.

Toto je dôvod prečo ruské dlhopisy prinášajú zisk a kreditné zlyhanie  sa zamieňa s meraním rizika bankrotu pre Rusko (výnosy z ruských štátnych 10 ročných  dlhopisov skočili z 10% v novembri 2014 na 14% v januári 2015, kým CDS vystúpilo v januári o 100 bázických bodov na 630).

Otázka predpokladaného deficitu je silne spojená s dôveryhodnosťou menovej politiky. Investori sa obávajú, že centrálna banka Ruska neobstojí politický tlak (pamätajte, je to autoritatívna krajina, odrezaná od vonkajšieho financovania) a začne tlačiť peniaze, aby vyrovnala deficit. S očakávaním budúcej inflácie dnes investori predajú rubeľ. Ruská centrálna banka poskytla 15. decembra 2014 spoločnosti Rosneft, vlastnenej Putinovým priateľom, 625 miliónov novo vytlačených rubľov. Táto zásoba nových peňazí sa okamžite objavila na menovom trhu, kurz rubľa sa zrútil, a to aj napriek tomu, že cena ropy začala stúpať v ten istý deň.

A čo v prípade platobenej neschopnosti súkromného dlhu? Ultra nízke úrokové sadzby v rozvinutých ekonomikách mali za následok hľadanie nových výnosov v rozvojových krajinách. Toto viedlo k nárastu dlhu ruských spoločností v hodnote cudzích mien z $325 miliónov na konci roku 2007 na $502 miliónov v júni 2014.  Čím slabší rubeľ, tým sú náklady ruských spoločností na splácanie dlhu v cudzej mene vyššie. Potrebujú likviditu na splácanie úroku a preklopenie dlhu, ale sankcie odrezali ruské podnikanie (a banky) na zahraničnom finančnom trhu, kde rusi zvykli získať polovicu ich kapitálu. Preto musia nakupovať na trhu americky dolár, čo však daľej oslabuje kurz rubľa. 

Nárast amerického dolára spôsobil obrat na rozvojových trhoch, kde investori začali odlievať ich kapitál z týchto trhov, vrátane ruského trhu, ktorý navyše trpí zavedením sankcií západom. Hoci investori presúvali svoj kapitál z Ruska niekoľko rokov, prudký nárast v 2014 (okolo $150 miliónov za celý rok v porovnaní so $63 miliónmi v 2013 a $134 v 2008 počas globálnej finančnej krízi) rozšíril vzostupný tlak na rubeľ, ktorý daľej oslabil dôveru voči ruskej ekonomike a spôsobil daľší odliv kapitálu.

Súvisiace: Rusko chce so sankciami bojovať pomocou islamských financií

Nefinančné spoločnosti nie sú jediné trpiace v dôsledku oslabenia rubľa. Banky, ktoré si požičali v cudzej mene sú hneď za nimi. Banky majú $192 miliónov zahraničného dlhu (okolo 10 % z HDP), z toho $170 v 2008, a $18 miliónov v 1998, zatiaľ čo majú niekoľko málo dolárových aktív na vyrovanie oproti ich dolárovému dlhu. Očakávaný dlh bánk a spoločností tento rok bude okolo $130 miliónov.

Tri daľšie faktory zhoršujú situáciu bánk. Po prvé, neschopnosť spoločností splácať dlh znamená viacej zlých úverov a strát pre banky. Napríklad dlh zákazníka s oneskorenou a nezabezpečenou splátkou v ruskom bankovom odvetví  vzrástlol v hodnote 2 percentuálnych bodov medzi aprílom a septembrom 2014 na 11,3 %, zatiaľ čo Sberbank, najväčší veriteľ v krajine, zaznamenal 25% náhly pokles z čistého zisku v treťom štvrťroku v dôsledku rastúcich nákladov pre zabezpečenie zlých úverov. 

Po druhé, vkladatelia už ďalej nedôverujú rubľu a začínajú vyberať svoje peniaze z bankových účtov. Podiel vkladov Sberbanky držaných v cudzej mene vzrástol z 13% na 17%  v druhej polovici roka. Rusi si tiež začali uvedomovať skutočnú hodnotu, čo znamená, že sa zbavujú rubľa a nakupujú cudzie meny, trvanlivý tovar a samozrejme zlato. Takéto správanie zvyčajne indikuje stratu dôvery k domácej mene a spôsobuje vysokú infláciu. 

Po tretie, v reakcii na prudký nárast kľúčových sadzieb CBR (pozri graf 3), úroková miera pre ruské trojmesačné medzibankové pôžičky vzrástla do červených čísiel na 28,3%, čo je viac ako počas krízy 2008. V dôsledku toho budú ruské banky v budúcnosti potrebovať podporu. V skutočnosti už boli prvým bankám (Trust Bank, VTB, Gazprombank) vyplatené záchranné peniaze v hodnote niekoľko miliónov amerických dolárov. Avšak vzhľadom k tomu, že banky a spoločnosti (ktorých činnosť musí byť financovaná bankami) budú musieť splatiť skoro $100 miliónov zahraničného dlhu tento rok, tým pádom možeme očakávať viac záchnanných balíkov.

Súvisiace: Kríza ruského rubľa: Nespanikárte, nie je rok 1998

GRAF 3: Ruská štandardná úroková sadzba od marca do decembra 2014

Je to iba logický krok skúsenej rozvinutej krajiny s veľkým zahraničným dlhom počas menovej krízy. Podľa Krugmana: “… počiatočný efekt pádu vývozných cien nastáva chybou meny. Toto vytvára problémy v súvahe pre súkromných dlžníkov, ktorých dlhy náhle vzrastú v domácej mene, to ďalej oslabuje ekonomiku a podkopáva dôveru, a tak ďalej “.

Preložil: Michal Zrak

Zdroj: Sunshine Profits