Ako veterná a slnečná energia znečisťuje verejné statky „Od: John Peterson“

V eseji z 1968, ekológ Garrett Hardin definoval “Tragédiu verejných statkov” ako vyčerpanie spoločných zdrojov jednotlivcami, ktorí konajú nezávisle a racionálne podľa ich vlastných záujmov napriek vedomiu, že vyčerpávanie spoločných zdrojov je v zorpore s najlepšími dlhodobými záujmami spoločnosti.

Začal s príkladom zo stredovekých čias, keď obyvatelia osád mali právo pravidelne pásť kravy na verejných pastvinách. Individuálny pastier, nasledujúci svoj vlastný najlepší záujem, by konštantne zvyšoval počet kráv, ktoré pásol na pastvinách. Keď každý pastier urobil také isté individuálne racionálne rozhodnutie, spoločné pastviny sa vyčerpali alebo dokonca zničili prílišným pasením.

Ako priekopník a myšlienkový vodca v rannom veku environmentálneho hnutia, bol pán Hardin obzvlášť kritický voči znečisťovaniu verejného majetku, ktoré opísal nasledovne:

„V obrátenom pohľade, tragédia verejného vlastníctva sa znova objavuje v problémoch so znečistením. To nie je otázka brania zo spoločného, ale vkladania späť – stokový, chemický, rádioaktívny a tepelný odpad do vody; jedovaté a nebezpečné výpari do vzduchu a rozptyľujúce a nepríjemné reklamné billboardy vo výhľade. Výpočty o užitočnosti sú rovnaké ako predtým. Rozumný človek zistí, že jeho podiel na výdavkoch na odpad, ktorý vypúšťa do prostredia je nižší ako podiel na zneškodnení odpadu pred jeho vypustením. Kedže to platí pre každého, sme uzamknutí v systéme “znečisťovania vlastného hniezda” tak dlho, až sa správame iba ako nezávislé, racionálne, slobodné spoločnosti.”

Kým niektorí môžu nesúhlasiť, myslím si, že elektrická sieť je dôležitý spoločný statok, ktorý umožnuje život primyslenej spoločnosti – statok, ktorý nie je o nič menej dôležitý ako čistý vzduch a voda.

Dva rozhodujúce atribúty pre elektrickú sieť priemyselnej spoločnosti sú spoľahlivosť a stabilita. Požadujeme 99.999% spoľahlivosť verejných služieb a trváme na stabilnej energii bez výkyvov, poklesov alebo výpadkov. Kedže elektrina musí byť použitá alebo uložená v momente, keď sa vyrobí, výpadok je úhlavný nepriateľ stabilnej a spoľahlivej elektrickej siete.

Počas posledného desaťročia sme boli svedkami veľkolepého posunu k obnoviteľným zdrojom energie ako veterné turbíny alebo solárne panely, ktoré charakterizuje z veľkej časti široko držaný názor, že CO2 emisie spôsobujú globálne otepľovanie, a preto sú neprijateľným znečistením prostredia.

Kým obnoviteľné energetické zdroje produkujú čisté zelené elektróny, elektrický prúd, ktorý generujú je v základe nespoľahlivý a prerušovaný, tým pádom zásadne destabilizujúci rozvodnú sieť. Toto zavádzanie  masívneho prerušovania do systému, ktorý vyžaduje absolútnu stabilitu, je, podľa definície, znečistenie.

V ironickom zvrate osudu, odvetvie obnoviteľných zdrojov nápadne znečisťuje jeden verejný statok, elektrickú rozvodnú  sieť, v mene vyhýbania sa možných škôd na iných statkoch vplyvom CO2 emisií.

Sme zaplavený príbehmi aké sú nádherné obnoviteľné energetické zdroje, keď ide o znižovanie CO2 emisií. Bohužiaľ, skoro nikdy nečítame o technických výzvach a o korelatívnych nákladoch spojených s pretvorením týchto nevhodných zdrojov na užitočné v priemyselnej spoločnosti. Výsledok je jednostranná debata, v ktorej spoločnosti konajúce vo vlastnom záujme zdôrazňujú pozitívne aspekty zelených elektrónov zatiaľ čo sa úzkostlivo vyhýbajú akejkoľvek diskusii zameranej na katastrofálny dopad pridania nespoľahlivej a prerušovanej energie do elektrickej siete.

V nedávnej správe s názvom “Zamračené s Možnosťou Energie: Ohodnocovanie Technológii na Spravovanie Sieťových Výpadkov”, Lux výskum vysvetlil, že výkon veternej farmy môže kolísať hore alebo dole 3% v desať minútovom intervale, 10% v hodinovom intervale a 16% v dvoj hodinovom intervale. Podobne výkon solárnych panelom môže padnúť o 50% alebo viac v pribehu niekoľkých minút. Preto, aby sa predišlo pádu siete, niekto iný musí čakať v pohotovosti a byť ochotný zasiahnuť a zaplniť výpadok tradičnými výrobnými prostriedkami.

Za predpokladu, že služby nie sú jednoduché ani lacné, pretože účinne vyžadujú výrobcu záložnej energie na udržanie zdvojeného záložného systému generujúceho aktíva, ktoré budú ovládané strašne neefektívnym spôsobom. Tieto neefektívnosti zavádzajú obrovské bremeno nákladov na spoločnosť ako celok. Jedno pozorovanie v správe Lux položilo pre mňa rozsah ekonomického problému do perspektívy.

“Pri 30% penetrácii obnoviteľných zdrojov, v priebehu roka, iba okolo 0,5% capacity vyrobenej elektriny bude potrebné uskladniť. Avšak v 2009 bolo celosvetovo vyrobených cez 20 132 212 GWh elektriny, indikujúc trhový potenciál  cez 100 000 GWh na uloženie z 1 482 MWh v súčasnej dobe inštalovaných ak a keď sa obnoviteľná generácia po celom svete priblíži 30%.”

Skladovacie systémy vyrobenej energie poväčšine stoja niekoľko miliónov dolárov na MWh, čo znamená, že stoja niekoľko milliard dolárov na GWh. Ak si to prepočítate, celkové náklady na prevádzku všetkých úložísk energie, ktoré podľa Lux-u môžme potrebovať sa približujú niekoľkým stovkám triliónov dolárov, suma, ktorá by dokonca udusila aj Bena Bernanka.

Alternatívne  zdroje energie sa tešia širokej škále vládnych stimulov, vrátane výkupov, investičných daňových úľav, výrobných daňových úľav, certifikátov energie z obnoviteľných zdrojov a priorít obmedzovania elektrární, čím  robia prerušovanú a nespoľahlivú energiu oveľa viac cennú ako stabilnú energiu z tradičných zdrojov. Dostávajú prémiové ceny za produkciu energie ak počasie spolupracuje a nútia pohotovostných výrobcov do pozície, kde musia účtovať vyššie ceny za energiu, keď je počasie nevľúdne.

Nemám nič proti tým čo tvrdia, že zelené elektróny sú cennejšie ako tradičné elektróny kvôli zníženiu emisií CO2. Napriek tomu verím, že prémiová cena za zelené elektróny musí byť vyvážená celkovými nákladmi na poskytnutie pohotovostnej výroby a uskladnenia pre časy, keď počasie nespolupracuje a zelené elektróny nie sú k dispozícii.

Od každého priemyslu na svete sa očakáva, že zaplatí za náklady spojené so znečistením, ktoré vyprodukuje. Prečo by mali byť producenti obnoviteľných zdrojov energie  výnimkou, keď znečisťujú dôležitý verejný statok?

Počas minulého roka sa stalo očividným, že sa niečo musí  zmeniť a spoločnosti a jednotlivci, ktorí predávajú a riadia výrobné systémy obnoviteľnej energie, budú nútení akceptovať zodpovednosť za ich neodvratné vypadávanie. Niektorí si vyberú obetovanie ich obmedzovacích priorít. Iný uzavrú zmluvu s dodávateľmi pohotovostnej kapacity. Tretia a podľa môjho názoru najzaujímavejšia trieda bude zahrňovať dostatok uloženej energie v ich projektovej špecifikácii na posilnenie ich záväzkov o dodaní energie.

V tomto bode nie je úplne jasné, aký bude minimálny požadovaný level spevnenia kapacity, hoci mám tendenciu veriť, že minimálne 15 minút bude potrebných, aby zostalo dostatok času na primeranú zábranu pohotovostných systémov.

Nie je pochýb, že všetky 3 možnosti zredukujú ekonomické  výhody, ktoré si  poskytovatelia obnoviteľných zdrojov energie užívali v minulosti, ale musí sa to stať. Jedine, že sa vážne mýlim, primárnym užívateľom výhod posunu k uskladneniu energie ako prostriedku na boj proti výpadkom bude producent úložného systému vyprodukovanej energie.

V sektore Li-ion batétii, výrobcovia ako Altair Nanotechnologies (ALTI), A123 Systems (AONE) a Ener1 vynakladajú veľké zdroje na integráciu obnoviteľných zdrojov energie po tom čo sa ambiciózne očakávania od elektrických vozidiel ukázali ako prehnané. V olovnatom a rozšírenom olovnatom akumulátorovom sektore, verejne držané spoločnosti ako Enersys (ENS), Johnson Controls (JCI), Exide Technologies (XIDE) a Axion Power International (AXPW.OB) spolu so súkromnými podnikmi ako Ecoult a Xtreme Power, spolupracujú na predvádzacích projektoch. To isté platí pre sector s tekutými akumulátormi, kde verejná ZBB Energy (ZBB) a súkromná PrudentEnergy vedú ukážky. Taktiež vidíme intenzívnu aktivitu od množstva súkromných podnikov ako Ambri, ktorý vyvíja nízko-nákladovú tekutú kovoú batériu, Aquion Energy, ktorý vyvíja nízko-nákladovú vodnú hybridnú batériu a EOS Energy, ktorý vyvíja nízko-nákladovú zinok-vzduch batériu. Nie všetci uspejú, ale pracujú veľmi tažko, aby priniesli rentabilné úložné riešenia pre energiu pre vysoko cenovo senzitívny trh.

Od roku 2008 som rozprával čitateľom o uskladnení energie ako bijúcom srdci čistej technológie a o investičnom mega-trende, ktorý nás všetkých prežije. Zatiaľ čo sa elektrické autá profilujú ako katastrofálne zlyhanie pre dôvody, ktoré som rozoberal v ad nauseum, energetický úložný sektor napreduje presne ako som očakával. Väčšina skvelých nápadov klesla na vedľajšiu koľaj ako sa developeri lacných a rentabilných riešení dostali do popredia. Skôr alebo neskôr trh pochopí a investori, ktorí sa poziciovali v rozmanitých portfóliách energetických úložných akcií, by mali štedro profitovať ako sa zo škaredého káčatka stane labuť.

Dodatočné informácie: Autor je bývalí riaditeľ Axion Power International a má značný podiel v kmeňových akciách firmy.

Preložil: Lukáš Jevčík

Zdroj: IPO Law