Ako sú na tom finančné vzťahy Číny a Ruska?

Je to akokeby si Čína a Rusku posľubovali veľa vecí, ale k ich naplneniu akosi neprichádza.

Moskva sa v minulom roku potom, čo bola zasiahnutý sankciami zo Západu obrátila na svojho silného ázijského suseda. Ale plán pre hlbšiu hospodársku spoluprácu zatiaľ nefunguje.

Čínske spomalenie to Pekingu robí oveľa ťažšie, aby dodržal svoje sľuby, ktoré prisľúbil Moskve a čínski investori sú hlbokej hospodárskej krízy Ruska vystrašení.

Vladimir Putin v súčasnosti dúfa, že dá tomuto vzťahu druhú šancu. Ruský prezident je počas tohto týždňa v Číne, spolu so sprievodom vyšších úradníkov a obchodných lídrov.

Súvisiace: Plánuje Rusko menu krytú zlatom?

Čelí však niekoľkým negatívam a tu je ich rozpis:

1. Obchod čelí poklesu

Putin sa v minulom roku chválil, že ruský obchod s Čínou by mal v roku 2015 prekročiť 100 miliárd amerických dolárov a to z 95 miliárd dolárov v roku 2014. V dlhšom časovom horizonte mal dosiahnuť úroveň 200 miliárd dolárov.

Ale namiesto sľubovaného zvýšenia hodnoty obchodu medzi oboma krajinami doiahli len razantný prepad.

Liza Ermolenko z Capital Economics poznamenala: “Čínsky vývoz do Ruska klesol z dôvodu prepadu domáceho dopytu v Rusku, ktoré je v súčasnosti v hlbokej recesii.”

Oficiálne údaje ukazujú, že obchod sa v tomto roku znížil o takmer tretinu. To je najväčší pokles spomedzi všetkých obchodných partnerov Číny. Obchod v prvej polovici roka 2015 dosiahol $ 31 miliárd, čo je naozaj ďaleko od ambiciózneho cieľu.

2. Pokles investícií

Priame investície Číny v Rusku taktiež utrpeli. Čínske ministerstvo obchodu v júli uviedlo, že v prvej polovici roka 2015 poklesli o 25%. Napriek tomu v rovnakom období, Čína vo veľkom investovala svoje peniaze do ďalších krajín, keďže celkové investície Číny v zahraničí vzrástli o viac ako 29%.

Obe krajiny sa vychvaľovali ambicióznymi projektami v oblasti infraštruktúry, ako sú napríklad plány pre vysoko-rýchlostné železničné spojenie medzi Pekingom a Moskvou, ale doteraz sa z neho príliš neuskutočnilo.

Emolenková ďalej uviedla: “Všeobecne sme skeptickými ohľadom príbehov čínskeho investičného boomu v Rusku.”

“Nezdá sa, že by Čína mala až tak veľký záujem – existuje niekoľko projektov, ale sú relatívne malými a zdajú sa byť viac politickými, než by mali poukazovať na skutočný záujem Číny ohľadom ruskej ekonomiky.”

3. Plynovod na pochybách

Dôležitá plynová dohoda Ruska a Číny z roku 2014 bola oslavovaná ako príklad novej éry partnerstva. Podľa dohody by Rusko malo byť v roku 2018 pripravené na spustenie ročných dodávok o objemu až 30 miliárd kubických metrov plynu, ktoré budú  smerovať zo Sibíra, s možnosťou zvýšenia zásielok do 60 miliárd kubických metrov ročne.

Ale plány ohľadom tohto druhého potrubia pre zvýšenie dodávok do Číny v súčasnosti poukazujú na vážne trhliny. Obe krajiny majú pevný čas k tomu, aby sa dohodli na financovaní, aj v dôsledku celosvetového prepadu cien ropy. Ruský štátny energetický gigant Gazprom, ktorý má na starosti projekt vôbec nekomentuje stav rokovaní. Ruské médiá uvádzajú, že druhý projekt plynovodu o hodnote 55 miliárd dolárov bol “odloženým na neurčito.”

Súvisiace: Čína vytvorila obrí investičný fond zlata, aby rozšírila svoj vplyv na trhoch

4. Nové zdroje financovania

Čína však v jednej oblasti zvýšila objemy peňazí. Je ním požičiavanie peňazí v ruskom obchode.

Mnoho ruských spoločností sa snaží splácať zahraničné dlhy, pretože do značnej miery boli odrezané od európskeho a amerického financovania. Čína sa stala najväčším zahraničným veriteľom ruských spoločností – úvery v roku 2014 predstavovali 11,6 miliardy dolárov, v porovnaní so 7,5 miliardami dolárov v roku 2013.

Ale úloha Číny je stále relatívne malou, v porovnaní s úvermi Západu pred sankciami. V roku 2013 samotná Veľká Británia požičala ruským firmám až 22 miliárd dolárov.

Zdroj: BBC