Po dobu aspoň dvoch tisícov rokov Číňania, z provincie Sichuan v Južnej časti strednej Číny, kopali a vŕtali jamy s úmyslom získania slaných prameňov podzemných vôd, ktoré sú pozostatkom dávneho mora vo vnútrozemí. Zovretím odparovali tekutinu s cieľom získavania kryštálov chloridu-sodného – kuchynskej soli – konzvervantu a ochucovadla tak dôležitého v dobách pred vynájdením chladiarenských zariadení, že celé civilizácie prekvitali alebo zanikali na základe obchodu s touto cennou komoditou.
Podľa rozprávaní trafil jedného dňa jeden z vrtov blesk, a do výšky desiatok metrov vyšľahli plamene. Vzrušení domáci nazvali tento fenomén „ohnivým vrtom“. Ešte si to síce neuvedomovali, ale objavili súvislosť medzi výskytom zemného plynu a zdrojom soli.
Podnikatelia a dedinčania zanedlho využívali „palebnú silu“ vrtov pri odparovaní vody s cieľom získania soli. Tá sa osvedčila ako efektívna náhrada pálenia dreva a viedla k rozšíreniu zariadení na výrobu soli s pomocou výstavby siete bambusových potrubí pod zemou. Aj keď sa väčšina plynu využívala pri výrobe soli, existujú dôkazy, že zemný plyn bol vedený potrubím až do hlavného mesta – Pekingu s cieľom zabezpečenia nočného osvetlenia.
Z provincie Sichuan a od prvého uhľovodíkového potrubia sveta, sa rýchlo presunieme do Pennsylvanie v 19. Storočí.
Ozbrojená opozícia
V druhej polovici 19.storočia petrolej získavaný z ropy postupne nahradil veľrybí tuk používaný v lampášoch na svietenie. Po tom, čo v roku 1859 vykopal Edwin Drake svoj pamätný ropný vrt blízko Titusville v štáte Pennsylvania, objav spustil ropnú horúčku a do oblasti Oil Creek začali prúdiť húfy bádateľov hľadajúcich čierne zlato.
Čoskoro vysvitlo, že úzkym hrdlom profitov nie je ani tak nájdenie ropného ložiska, ale jeho následná doprava na trh. Pre ilustráciu, najbližšia železnica sa nachádzala niekoľko míľ od ropných polí v Oil Creek a naviac ich delil členitý terén.
Ale ako sa hovorí – keď sa chce, tak sa dá – majitelia vrtov si najali tisíce konských povozov, aby dostali ropu od vrtov k rieke, železnici alebo rafinérii. Pohoniči boli samozrejme dobre mazaní, vycítili príležitosť a začali účtovať astronomické poplatky za svoje služby. Tak sa často stávala situácia, keď preprava ropy na prvom úseku niekoľkých míľ pohoničom, bola drahšia ako zvyšok cesty železnicou do New York City.
Monopol pohoničov skončil v roku 1965, keď Samuel Van Syckel postavil prvé poriadne americké potrubie – malo hrúbku 2 palcov a pokrylo prvých 5 míľ medzi novým vrtom a najbližšou železničnou stanicou. Prvé potrubie prepravilo 2000 barelov ropy denne, nie veľa v porovnaní s miliónmi barelov, ktoré prepraví potrubie Keystone, avšak obrovský rozdiel oproti konským pohoničom.
Stavba potrubia nebola jednoduchá. Členité územie bez prístupovej cesty neboli jedinou výzvou, prekážkou boli aj pohoniči ktorí robili všetko pre to, aby projekt potopili, čo zahrňovalo prerezanie potrubia a podpaľovanie ropy.
Van Syckel si chránil potrubie na americký spôsob – postavil ozbrojenú stráž po jeho celej dĺžke. S palebnou silou za chrbtom podniku, sužovanie zo strany pohoničov ustalo, potrubie šlo na plnú kapacitu a prišiel čas Van Syckela zaknihovať zisky.
Vidiac jeho úspech, ďalší sa začali predbiehať v stavbe svojich potrubí, ktoré sa ukázali ako úsporný nástroj na prepravu ropy, aj keď stále veľmi krátke a obmedzené na malé územia ťažby.
Toto všetko sa však malo zmeniť s zásluhou jedného muža.
Rockefellerovo prepojenie
John D. Rockefeller, muž ktorá sa stal prvým miliardárom Ameriky, začal svoju kariéru ako pomocník na farme v 50tych rokoch 19.storočia a nemohol si dovoliť vysokú školu. Namiesto toho sa zúčastnil 10 týždňového kurzu účtovníctva.
Po jeho úspešnom ukončení trávil údajne celé dni chodením od firmy k firme v Clevelande s cieľom získania práce, v niektorých sa dokonca pokúšal opakovane. (Pomohlo by to dnešným nezamestnaným, keby vedeli, že aj Rockefeller bojoval s podobnými problémami?)
Jeho vytrvalosť bola nakoniec odmenená úradníckym postom vo firme, ktorá kupovala, predávala a prepravovala komodity. Čochvíľa sa medzi zamestnancami stal známym svojimi schopnosťami vypočítať prepravné náklady tých najkomplexnejších obchodov – znalosť matematiky mu veľmi dobre poslúžila počas celého života.
Vo veku 19 rokov si Rockefeller spolu s partnerom otvorili svoju vlastnú obchodnú firmu. Kombinácia precíznosti a šikovných analytických schopností pomohla navrátiť vstupný kapitál už v prvom roku spoločnosti. Podnik pokračoval v raste aj počas občianskej vojny, ktorá prispela k rastu cien komodít a vyšším prepravným cenám.
Rockefeller už mal pekný balík peňazí čakajúcich na investovanie. Veril (správne), že železnice sa stanú hlavným spôsobom prepravy poľnohospodárskych produktov a sprístupnia obrovské územia na východe – všetko trendy, ktoré neveštili nič dobré jeho súčasnému biznisu. Začal teda premýšľať nad novým podnikaním kde by sa mohol presadiť a mať zisky… objavil oblasť, ktorej už narástli krídla a čakala na vzlietnutie – ropný priemysel.
Avšak nebolo to získavanie ropy, kde sa Rockefeller spolu s partnermi sústredili, bola to oblasť spracovania suroviny. Železnice ktoré prispeli k pochovaniu jeho pôvodného biznisu pomohli rozbehnúť odvážny spracovateľský podnik, keďže oblasti Clevelandu slúžili až 2 potrubia namiesto len jedného. Prepravné náklady tak boli nižšie a výrobky rafinérie boli viac konkurencieschopné.
Koncom 60tych rokov, len 5 rokov po spustení prevádzky, Rockefellerova rafinéria bola najväčšia na svete. Dôležitým dôvodom pre tento úspech bol princíp, ktorý dnes nazývame vertikálna integrácia.
Rockefeller si uvedomoval, že aby udržal nízke náklady, potreboval ovládať vstupy aj výstupy. Ako príklad možno uviesť získanie vlastných lesov, ktoré boli zdrojom dreva pri výrobe vlastných barelov a výstavbu zariadení na sušenie dreva a tým zníženie jeho prepravnej hmotnosti. Jeho snaha o znižovanie nákladov bola neuveriteľná.
Niet divu, že nízke náklady prepravy ropy pomocou potrubí vábili Rockefellera hneď ako sa o technológii dozvedel. Uvedomil si, že ak by vlastnil dostatok potrubí, mohol by diktovať aj ceny za ropu, ktorá prichádzala do jeho rafinérií.
S týmto cieľom vznikla v roku 1870 firma Standard Oil s Rockefellerom ako väčšinovým partnerom. V udalosti, ktorá sa nazýva Clevelandským masakrom alebo Clevelandskou bitkou (záleží na uhle pohľadu) Standard oil skúpil alebo podmanil takmer ¾ svojich Clevelandských konkurentov len za rok 1872. V roku 1877 už firma kontrolovala 90% amerických rafinérií a potrubí.
Buďte Rockefellerom – niekoľko dobrých rád
- Znížujte svoje náklady. Nižšie náklady znamenajú vyššiu maržu a oveľa lepšiu pružnosť v zlých časoch. Známy je prípad, keď Rockefeller znížil počet potrebných spájkovacích očiek pri zatváraní kanistrov s petrolejom, zo 40 na 39, čo z dlhodobého hľadiska firme ušetrilo tisíce dolárov. Rockefeller požadoval vypracovanie finančných výkazov až na 3 desatinné miesta aby mohol odhaliť nedostatok efektivity vo svojom dodávateľskom reťazci a mohol ich napraviť
- Keď sa Vám trh začína obracať chrbtom, je čas sa presunúť. Keby Rockefeller ostal pri svojom prvom biznise obchodu s komoditami, nikdy by sa nezapísal na stránky histórie financií. Keď zbadal príležitosť v prichádzajúcej oblasti spracovania ropy, neobával sa opustiť zabehnutý biznis a spravil potrebný krok vpred.
- Vertikálna integrácia je spoločným znakom mnohých silných spoločností. Jedným z dôvodov prečo dokázal Rockefeller prekonať svojich súperov bolo to, že ovládal celý svoj dodávateľský reťazec. Veľmi skoro si uvedomil, že ak neovládal prevažnú časť svojej výroby, bol pri rokovaniach v nevýhode. Ako svoj biznis rozširoval, kupoval firmy, ktoré by prispeli k plynulosti celého procesu spracovania ropy, čo zahrňovalo potrubia, železnice a dokonca aj spomínané lesy.
- Trpezlivosť je kľúč. Rockefeller si udržal trpezlivosť, keď ihneď po štúdiu čelil tvrdému trhu práce. Ako investori hľadáme spoločnosti, ktoré dokážu platiť vysoké dividendy v dlhodobej perspektíve. Treba sa však vyvarovať predražených akcií. Trpezlivosť – nechať trh aby nám ponúkol príležitosť miesto jeho bezhlavého naháňania – nám prinesie najlepší pomer cena/výkon.
Casey Research Energy Team práve vydal správu „The 2013 Energy Forecast“ s cieľom pomoci investorom zarobiť na prichádzajúcej príležitosti v sektore energetiky. V tejto cennej investorskej príručke nájdete podrobnú analýzu súčasnej situácie na trhu, ktorá umožňuje nahliadnutie cenným poznatkom:
- Ako Čína mrhá svojim postavením hlavného obchodného partnera kľúčových Afrických národov produkujúcich ropu (a prečo túto možnosť môže využiť USA)
- Prečo, napriek smrti prezidenta Cháveza, je nepravdepodobné, že Venezuela zaplaví trh lacnými dodávkami ropy (aj napriek zúfalej potrebe peňazí)
- Kriticky dôležitý vzorec, ktorý musíte aplikovať na firmy predtým než sa rozhodnete do nich svoje peniaze investovať (ignorujte tento bod na svoje vlastné riziko)
- Prečo ceny uránu pôjdu prudko hore (čo znamená zisky pre investorov za producentmi uránu s tým správnym „materiálom“)
- Čo práve teraz nekupovať (jeden sektor na ktorý má náš tím zvlášť medvedí pohľad)
- A oveľa oveľa viac.
Preložil: Gabriel Szuma
Zdroj: Casey Research, LLC
Facebook komentár