Ako sa darí zlatu počas hyperinflačného obdobia? Od: “Jeff Clark”

Inflácia je prirodzený  dôsledok uvoľnenej vládnej menovej politiky. Ak je uvoľnená až príliš, môže nastať hyperinflácia. Ako investori do zlata by sme radi vedeli, či si drahé kovy udržia svoje tempo aj počas takejto extrémnej situácie.

Hyperinflácia je extrémne rýchle obdobie inflácie, kedy však inflácia (je ovplyvniteľná)  prekročí tú hranicu a stane sa hyperinfláciou? Philip Cagan, jeden z prvých výskumníkov tohto fenoménu, definuje hyperinfláciu ako „50%-ná miera inflácie alebo viac v jednom mesiaci,“ pre priemerného investora niečo veľmi nepredstaviteľné.

Zatiaľ čo existuje mnoho dôvodov pre infláciu, koreň hyperinflácie má jedinú príčinu: nadmerná menová zásoba. Dlhy a deficity dosahujú neudržateľné hladiny a politici sa uchyľujú k riadeniu meny, aby pokryli svoje výdavky. Dosiahli sme bod, kedy investori strácajú dôveru v menu.

„Dôvera“ tu je kľúčovým slovom. Fiat peniaze si držia svoju kúpnu silu dôverou, že je stabilná a že si zachová svoju silu. Akonáhle sa táto dôvera naruší, bude nasledovať odlet z mien. V takomto prípade míňajú obyvatelia peniaze tak rýchlo, ako sa len dá, zvyčajne nákupom hmotných vecí v zúfalej snahe zbaviť sa menových jednotiek predtým, ako stratia svoju hodnotu. Tento proces zvyšuje rýchlosť peňazí, vyvoláva bludný kruh, ktorý ničí kúpnu silu čoraz rýchlejšie.

Najznámejší prípad hyperinflácie je ten, čo sa v Nemecku objavil počas Weimarskej republiky, od januára 1919 do novembra 1923. Podľa Investopedie, „priemerná cenová hladina sa zvýšila o 20 miliárd, zdvojnásobovala sa každých 28 hodín.“

Dalo by sa čakať,  že zlatu sa bude za takýchto extrémnych okolností dariť  dobre a aj sa mu darilo – v nemeckých markách a dosť výrazne. V januári 1919 sa obchodovala unca zlata za 170 mariek; v novembri 1923 mala tá istá unca hodnotu 87 triliónov mariek. Pozrite sa na to:

Inflácia bola najskôr mierna, potom začala rapídne rásť a čoskoro sa stala príšerou. To, čo je pre nás investorov dôležité je fakt, že cena zlata rástla rýchlejšie ako miera monetárnej inflácie. Dáta ukazujú, že počas tejto 5-ročnej periódy sa cena zlata zvýšila 1.8 – násobne viac ako miera inflácie.

Dôsledkom toho je vytriezvenie: zatiaľ čo hyperinflácia vybielila úspory ľudí, doslova cez noc ožobračila aj tých najbohatších, tí, čo mali aktíva denominované v zlate neutŕžili žiadnu stranu kúpnej sily. V skutočnosti ich schopnosť nákupu tovarov a služieb vzrástla.

Nepomôžem si, ale skutočne ma zaujíma, ako sa ľudia, ktorým sa takto vyparili majetky asi cítili. Boli okradnutí štátom, pri tomto masívnom presune bohatstva boli na tom nesprávnom konci. Samozrejme existujú dve strany mince a teda tí, ktorí držali značné množstvo zlata a striebra.

Môžeme len špekulovať,  či občania odmietli počas kľudných rokoch 1920-21 myšlienku inflácie. Vysmievali sa rešpektovaní ekonómovia myšlienke o hyperinflácii v Nemecku? Alebo že by politici prehlasovali, že slabá inflácia je prospešná?

Tí, čo dnes tvrdia, že naša obscénna zadlženosť, deficitné míňanie a schémy tlače peňazí sú zdravé stratégie, ktoré nepovedú k nezvládnuteľnej inflácii, by si to mali radšej ešte raz dobre premyslieť. Už sme ten film raz videli, neskončil šťastným koncom.

Podľa historických záznamov je jasné čo sa stane, keď sa krajiny dajú  na zlé fiškálne a monetárne cestičky. Ak výkonnosť zlata je ako také ticho pred nemeckou hyperinflačnou búrkou, je na čase hromadiť viac zlata.

Majte na pamäti, že  hyperinflácia nie je vzácnym javom. Od Weimarskej republiky bolo po svete 29 ďalších hyperinflácii, včetne tých v Rakúsku, Argentíne, Grécku, Mexiku, Brazílii, Taiwane a Zimbabwe. V priemere to je asi každý tretí rok.

Zatiaľ čo  hyperinflácia devastuje všetkých, má v sebe aj ozdravný aspekt. Je jasné, že zodpovednosť za ňu je v rukách vlády, ozdravuje však perverznú fiškálnu a monetárnu nerovnováhu v ekonomike. Po hyperinflácii vo Weimarskej republike bola pre Nemecko  druhá polovica 20. rokov silným obdobím s nízkou infláciou a stálym rastom.

Nie je tajomstvom, že mnoho svetových mien, včetne dolára, si vyberá cestu inflácie. Ak by sme skĺzli do hyperinflácie, pre tých nepripravených by to malo katastrofálne následky. Vzhľadom na to, že dolár je svetová rezervná mena, problém by sa šíril prakticky do každej krajiny sveta. Hyperinflácia otrasie sebadôverou ľudstva nie len v dolároch, ale aj vo všetkých papierových menách všeobecne.  

Čo sa vlastne stane nevieme. Vieme však, že opatrenia na liečenie hyperinflácie zahŕňajú naviazanie meny na pevné aktívum, či dokonca jej zámenu zaň. Keď sa stratí aj posledná kredibilita fiat peňazí, zlato môže byť jedinou schodnou možnosťou.

Znova, investičná  implikácia je zrejmá: pokračovať v hromadení zlata.

Koľko je dostatok? Nuž, koľko uncí vlastníte v pomere k vašim celkovým aktívam? Nič pod 5% vám neposkytne dostatočnú ochranu v inflačnom prostredí.

Ďalší uhol pohľadu je tento: koľko uncí potrebujete na pokrytie vašich nákladov? Vo Weimarskom Nemecku nekomfortne rástla inflácia po dva roky – a potom poriadne zatlačila a zmenila sa na deštruktívnu hyperinfláciu na ďalšie dva roky. Zvážte, čo by vám zabezpečilo váš životný štandard na pár rokov, ako len na pár mesiacov.

A nepočúvajte žiadne vládne prehlásenia o dôvere v súčasný systém, takisto ako aj nepresné obrazy o trhu so zlatom. V tomto ignorantskom svete reálnych peňazí a zámernom zahmlievaní skutočností si musíte sami naštudovať relevantnú históriu, vyvodiť vlastné závery a držať sa ich.

Tento príklad ukazuje, čo dokáže zlato počas hyperinflácie. Ak sa stane tento scenár reálny, ako sa k nemu postavíte vy?

Zdroj: Casey Research, LLC.