Ako sa Dánsko v skutočnosti stále viac podobá na USA?

Príjmová nerovnosť je na vzostupe. Bohatí ovládajú bohatstvo viacerých krajín. Členstvo v odboroch klesá. Zástup chudobných rastie.

Znie to ako v Spojených štátoch? Vlastne deje sa tak v Dánsku. Ale aj všade vo svete.

Táto drobná škandinávska krajina v posledných týždňoch bola v centre pozornosti. Bernie Sanders, ktorý sa chce dostať na post prezidenta USA a označuje sa za sociálneho demokrata a Joseph Stiglitz, ktorý je nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu poukázali na Dánsko, ako model rovnosti a sociálnej starostlivosti, ktorý by USA mali nasledovať.

Aby bolo jasno, Dánsko má stále jednu z najnižších sadzieb nerovnosti a najvyššou mierou ekonomickej mobility spomedzi vyspelými krajinami. Jej občania majú rozsiahle sociálne záchranné siete, čo zahŕňa bezplatnú vysokú školu a zdravotnú starostlivosť, ako aj dotovanú starostlivosť o deti. Dánsko sa taktiež radí k top krajinám, pokiaľ ide o rebríček najšťastnejších krajín.

Ak nechcú platiť za všetky tieto výhody, Dáni sú podľa Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, zdaňovanými viac ako Američania. Celkové daňové príjmy v Dánsku sú na úrovni 49% z veľkosti ekonomiky, v porovnaní s 25,4% v USA. Dáni platia najvyššiu sadzbu dane vo výške 56%, v porovnaní s 39,6% v USA.

Súvisiace:
Miliardár z oblasti luxusu: „Rastúca nerovnosť povedie k vojnám medzi triedami“
Najbohatšie 1% môže do roku 2016 vlastniť až polovicu svetového bohatstva

Dánsko však čelí mnohým rovnakým problémov, ktoré prehlbujú priepasť príjmov v USA a ďalších európskych krajín. Bohatí v posledných rokoch ťažili z boomu celosvetových akciových trhoch. Vzdelaní občania s titulmi pracujúci v oblasti najnovších technológií a majú väčšie platy, zatiaľ čo pracovné miesta strednej triedy vo výrobe čelia negatívnemu vývoju. Dánska vláda v posledných rokoch znížila dane pre bohatých, zatiaľ čo odrezáva verejnú pomoc pre chudobných, nezamestnaných a prisťahovalcov.

Kristian Weise, ktorý je riaditeľom organizácie Cevea poznamenal: “Je to skôr o nezamestnanosti,” … “Dáni všeobecne podporujú veľký sociálny štát, ale začínajú mať zmýšľanie, ktoré im hovorí, že ak ľudia chcú získať prácu, musia urobiť viac.”

Ako sa teda zväčšuje rozdiel?

Dánsko, spolu s Islandom zaznamenalo najväčší nárast nerovnosti v Európe – podľa údajov Eurostatu rozdiel v každej krajine, medzi rokmi 2008 až 2012 rástol o 12%.

Vrchných 10% Dánov v priebehu desaťročia končiaceho v roku 2013 dosiahlo navýšenie ich príjmov o 29%, zatiaľ čo ľudia so strednými príjmami zaznamenali nárast iba o 12,3%. Najchudobnejší Dáni utrpeli takmer 1% stratu v príjmoch, čo je naozaj vzácny výskyt v krajine, kde príjem každého zvyčajne stúpa.

Dáta ukazujú, že vrchná časť obyvateľov dosahuje takmer 80% čistého majetku národa v roku 2013, čo je nárast zo 65% v roku 2000.

Podľa Edwarda Wolffa, ktorý je profesorom ekonómie na univerzite v New Yorku: “V USA dokonca vrchných 10% obyvateľov v roku 2013 ovládalo takmer 78% bohatstva.“

Dánov spájajú tri hlavné odborové organizácie, ktoré vyjednávajú kolektívne zmluvy, ale ich členstvom od konca 90. rokov pokleslo na 60%, čo je o 10 percentuálnych bodov menej. Napriek tomu, účasť v dánskych odboroch je oveľa vyššia ako v Spojených štátoch, kde percentuálny podiel v roku 2014 predstavovala len 11%.

A chudoba v Dánsku sa v roku 2013 zvýšila tesne nad 6%, v porovnaní s rokom 1995, kedy bola v úrovni tesne nad 3%.

Súvisiace: 
Táto krajina chce prestať používať hotovosť
Nerovnosť bohatstva nie je problémom, je to symptóm

Kým Sanders sa snaží stať sa prvým sociálnym demokratom v Bielom dome, Dánsko vykoplo svojich sociálnych demokratov pri voľbách v júni roka 2015. To môže viesť ku škrtom v záchrannej sieti krajiny. Noví stredo-praví vedúci predstavitelia krajiny už opätovne zaviedli škrty v sociálnej pomoci pre prisťahovalcov a nedávno začali zvažovať ďalšie obmedzenia ohľadom týchto výhod pre každého. Namiesto toho predstavitelia stredo-pravicovej vlády vyhlásili, že chcú dánom poskytnúť viac podnetov k práci.

V uplynulých rokoch tam bol zaznamenaný pokles podielu mladých ľudí z nedostatočne vzdelaných rodín, ktorí nakoniec idú na vysoké školy.

Taktiež existujú aj ďalšie dôsledky. Nedávny výskum od OECD a Medzinárodného menového fondu poukazuje na rastúcu príjmovú nerovnosť, ktorá zasahuje hospodársky rast. Prehlbujúca sa priepasť taktiež zasahuje sociálnu súdržnosť.

Ľudia by mali cítiť nejaký druh pripojenia, aby spoločnosť žila v blahobytu. V prípade, že priepasť medzi najbohatšími a najchudobnejšími sa stále rozširuje, systém je napadnutý. Necítite žiadnu súvislosť k ľuďom na dne.

Zdroj: BusinessWeek