Pád Deutsche Bank z arogancie je výsledkom nadmerných úrovni dlhov, nesprávnych ambícií a túžby druhých zmenšiť jej veľkosť. Tieto fakty priniesli jej hodnotu do najnižšej úrovne od svojho založenia v roku 1870.
Cena akcií Deutsche sa začala prepadať, keď investori sa snažili stráviť dopad krehkej kapitálovej základne a hroziacej vysokej pokute od americké ministerstva spravodlivosti, okolo nesprávnych predajov hypotekárnych cenných.
Súvisiace: Katar už na Deutsche Bank prišiel o miliardy!
Táto aféra, ktorá predstavuje možnú dilemu pre nemeckú kancelárku Angelu Merkelovú, núti vládu zvážiť určité formy zakázanej verejnej podpory, čo má silné dopady na celoeurópske politiky v oblasti bankovníctva a ekonómie. Talianski predstavitelia dúfajú, že neduhy banky Deutsche odvedú pozornosť od svojich vlastných problémových bánk. Avšak, talianska vláda vie, že ťažkosti spoločnosti Deutsche Bank zhoršia situáciu okolo posilnenia kapitálu, u jej vlastných problémových finančných inštitúcií.
Je vidno príliš veľa nezhôd s USA. Nemeckí politici cez víkend vyjadrovali obavy z “ekonomickej vojny” s Amerikou, keďže uvádzali, že ministerstvo spravodlivosti spolu s niekoľkými hedžovými fondmi, so sídlom v USA vykonávajú sprisahanie, s cieľom zvrhnúť nemeckého obra.
Sigmar Gabriel, ktorý je vodcom sociálno-demokratickej strany a členom koalície za Merkelovú a ľudovcami, uviedol že situácia okolo Deutsche Bank je založenou na jej “vlastných špekuláciách”.
Gabriel, ktorý je aj ministrom hospodárstva, poznamenal: „Nevedel som, či sa mám smiať, alebo plakať, že banka, ktorá zo špekulácií urobila svoj podnikateľský model, teraz hovorí, že je obeťou špekulantov.“
Tieto problémy rozšírili vnímanie jej arogancie, keďže Deutsche Bank nikdy nebola schopnou zrealizovať tzv. cezhraničnú európsku bankovú konsolidáciu, ktorá sa všeobecne predpokladala po zavedení menovej únie v roku 1999. Jej nadriadený francúzsky bankár raz poznamenal, že francúzsko-nemecké bankové spojenie by nikdy neuspelo, pretože nemecké banky boli vždy fyzicky väčšie ako francúzske.
Banka sa vždy považovala za príliš silnú, ale pod povrchom mala pocit zraniteľnosti. Poradca pre Bundesbank Reichsbank (centrálna banka v Nemeckej ríši) – Hermann Josef Abs, ktorý sa po vojne sa stal legendárny generálnym riaditeľom Deutsche Bank, do dozornej rada zohnal 24 predstaviteľov z celého nemeckého priemyslu, čím sa mu podaril veľmi zaujímavý kúsok. V neskoršom veku sa zvykol sťažovať na prepad pracovnej morálky Nemcov a ich tendencií cestovať po dovolenkách.
Súvisiace:
Commerzbank odstráni 9 000 miest – 18% z celkovej pracovnej sily
Európska banková dynastia urobila ďalší veľký krok k Wall Street
Helmut Schmidt, ktorý sa na začiatku 80. rokov stal jedným z mnohých nemeckých kancelárov, mal naozaj silné vzťahy z Deutsche Bank, dokonca aj počas jedného obdobia varoval pred dôsledkami znovuzjednotenia v roku 1990. Európa mala spustiť jednotnú menu, najmä k tomu, aby sa zabránilo nekontrolovateľnému rozsahu Deutsche, čo tak dávalo nemeckým bankám a poisťovniam “postavenie na trhu, dominujúcim ďaleko za našimi hranicami, čo by dráždilo iné krajiny a vytvorilo by závisť medzi ostatnými, čo by pre Nemcov malo naozaj škodlivé politické dôsledky.”
Symbolizujúca úloha banky mala opraviť jej identitu, ako nemeckej-medzinárodnej banky, kde traja z posledných štyroch vedúcich pracovníkov pochádzali z krajín mimo Nemecka. Pravdepodobne budú mať veľkú časť viny za to, čo sa nakoniec pokazilo. Žiadnemu z trojice – Josef Ackermann (Švajčiarsko), (dvaja Briti) Anshu Jain (v Indií narodený investičný bankár) a duchaplný John Cryan, ktorý je súčasným CEO sa len ťažko darilo napraviť nákazu tejto banky.
Deutsche Bank sa nepodarilo vykonať úspešný útek zo zvieracej kazajky svojho malého podielu na domácom retailovom a korporátnom bankovníctve. Investičné bankovníctvo zhromažďujúce sa od roku 1990 sa zoskupilo v Londýne a New Yorku a od hlavnej oblasti bankových ziskov sa z dôvodu regulácie stalo nočnou morou bánk.
Zavedenie eura tak viedlo k ukončením predchádzajúceho monopolu nemeckých bánk, keďže využívali silu nemeckej marky, čím jej sila aktivít na kapitálovom trhu razantne oslabila. Nízke a aktuálne záporné úrokové sadzby obmedzenie ziskovosti ešte vyhrotili.
Je vidno rozsiahle prepúšťanie spomedzi nemeckých bánk, čiže štátna pomoc by mohla byť ešte potrebnou na stabilizáciu výsledného bankového sektora a pomohla by zmierniť ďalšie znižovanie personálu. Nech sa stane čokoľvek, situácia okolo Deutsche Bank je pred namáhavým volebný rokom Merkelovej naozaj negatívnou správou.
( AK by niekoho bavili preklady podobných “finančných článkov” pre komunitný projekt, nech sa Nám ozve na Facebook do správy )
Zdroj: The Wall Street Journal, Economist
Facebook komentár