Ako ničia veľké korporácie ” Voľný trh”

Garrett Baldwin píše: Ako ekonóma ma vždy zarazí, keď počujem že žijeme v skutočne voľnom trhu.

Realita je taká, že žijeme v nie celkom voľnom trhu, kde predpisy potláčajú biznis a korporačné peniaze deformujú to, čo by za normálnych okolností bolo vysoko súťaživé trhové prostredie.

A za posledné dve dekády sa situácia iba zhoršila pre spotrebiteľov, výrobcov a ochrancov takzvaného “voľného trhu”.

Podľa Public Campaign od r. 2008 do 2010, 30 veľkých korporácií minulo viac peňazí v lobovacích poplatkoch ako na daniach.

Kým kedysi sa tradičné lobovanie sústredilo na ovplyvňovanie daní a podporu legislatívy na liberalizáciu a dereguláciu ekonomiky, teraz sa vyvinulo do konkurenčnej zbrane spoločností snažiacich sa vytesniť konkurenciu a vytvoriť zábrany brániace vstupu na ich trh.

Tento fenomén v biznise rád nazývam “Rise of the Fifth Rail.” (príchod piateho princípu).

Na tradičnom trhu možno vidieť, že si spoločnosti konkurujú v štyroch špecifických princípoch. Cena, kvalita produktov, propagácia a miesto (prístup na trh). Tieto princípy sú známe ako 4 P (z angličtiny: Product, Price, Place, Promotion).

Prvé tri sú samozrejmé v tom že zákazník chce produkt najvyššej kvality pri najnižšej cene. Firmy používajú propagačné techniky na povzbudenie dopytu po svojich produktoch, a to tak, aby boli uprednostnené pred ponukami konkurenta.

Štvrtý princíp sa sústreďuje na schopnosť spoločnosti vstúpiť na nové trhy a stále umožňovať nízke ceny za vysokokvalitné produkty. Toto môže zabezpečiť silná koordinovaná distribučná sieť.

Prirodzene, ak toto všetko spolu funguje, vybudujete spoločnosť ako je Walmart, ktorá je schopná poskytnúť každodenne nízke ceny, vďaka svojej distribučnej sieti, ktorá je najlepšia v tejto triede.

Avšak za posledné dekády tento nový fenomén používania lobovania ako konkurenčný nástroj pozmenil smerovanie trhovej ekonomiky a udupal do zeme spravodlivú hospodársku súťaž.

Tento fenomén rozožiera zvnútra voľný americký trh.

Lobujúci korporátnici na vzostupe

Spoločnosti sa už viac neriadia štyrmi P. Dovolím si tvrdiť, že v skutočnosti existuje päť P, piatym je ,,verejná politika”.

Sme svedkami explozívneho nárastu priameho lobovania na miestnej, štátnej a federálnej úrovni za účelom ukrojenia si z trhu a potlačenia konkurencie. Je nepríjemné myslieť si že lobovanie by mohlo mať potenciálne dokonca väčší dopad na naše trhy a našu spoločnosť, nakoľko každý korporačný dar po čase podvedie americkú ekonomiku.

Lobovanie nie je len nástrojom podlizovania sa zákondarcom. Stal sa strategickou zbraňou, ktorá deformuje hospodársku súťaž v snahe poškodiť konkurenciu.

Na znázornenie vzniku piateho P uvádzam ukážkové príklady najhoršieho korporačného lobovania v nedávnej minulosti. Každý z nich bol určený na potlačenie konkurencie:

•             V r. 2012, Altria Group, predtým Phillip Morris, minula približne 11 miliónov USD na lobovanie. Väčšina z nich bola určená na vytlačenie Mom and Pop obchodov  s tabakom,  kde si zákazníci mohli “ušúľať” vlastné cigarety. Balíček takto “ušúľaných” cigariet v obchodoch na špeciálnych zariadeniach stál zákazníka približne dva doláre. Altria lobovala u Sen. Maxa Baucusa (D-SD), ktorý nedávno vsunul do zákona pripomienku, ktorá predefinovala Mom and Pop obchody ako “výrobcov cigariet”, čo podstatne zvýšilo ich náklady, dane a účinne vytlačila tieto populárne a k zákazníkom ústretové obchody z trhu.

•             V r. 2012, v Severnej Karolíne, Time Warner Cable, AT&T, CenturyLink a iné káblové a telekomunikačné spoločnosti sa zúčastnili masívnej lobovacej kampane za zákaz budovania vlastných sietí komunít. Tieto siete by znamenali nižšie náklady zákazníkov, ktoré by nútili veľkých hráčov k zníženiu cien, alebo byť inovatívnejší, aby im mohli konkurovať. Nové zákony, za ktoré tieto spoločnosti lobovali a teraz boli aj schválené, znemožnili šírenie verejných káblov a širokopásmových sietí. Postavením nových vstupných prekážok  majú teraz väčšie káblové a DSL spoločnosti väčší vplyv na budúce zákony a účinne obmedzujú trh len na svoje služby.

•             Celé roky veľkí predajcovia ako Wal-Mart a Costco podporovali a lobovali za vyššie minimálne mzdy. Robia tak kvôli dobrej vôli a láske k svojim zamestnancom? Sotva. Vyššie minimálne mzdy poskytujú ďalšiu konkurenčnú výhodu väčším spoločnostiam, ktoré dokážu absorbovať tieto náklady. Menšie obchody však absorbujú vyššie variabilné náklady. Vyššie minimálne mzdy neznamenajú vždy súťaživejší a inovatívnejší trh.

•             Najhoršiu situáciu akú som videl je prebiehajúci boj medzi  dvoma najväčšími národnými prepravnými spoločnosťami. United Parcel Service je odborovo organizovaná spoločnosť, kým FedEx nie je. UPS roky lobovala za zmeny, ktoré by umožnili aj nedobrovoľné zaradenie do odborov pracovníkov leteckých prepravných spoločností. Toto by zvýšilo náklady FedExu. Faktom je že niektorí odborový pracovníci UPS boli nútení písať listy miestnym zákonodarcom za podporu prísnejších zákonov práce pre FedEx. A tento boj sa tak rýchlo neskončí.

Nie čisto americký problém  

Vznik piateho princípu nie je čisto americkým fenoménom.

Po svojej návšteve v Argentíne minulý týždeň som poznamenal, že vzťahy medzi železničnými odbormi a odbormi autodopravcov sú tak zlé že vedú k nárastu politických vrážd. 19teho apríla bol bývalý prezident odborov Argentínskych železníc (Unión Ferroviaria) odsúdený na 15 rokov za vraždu člena ľavicovej Robotníckej strany.

Nárast korporačného vplyvu so zvýšeným vplyvom vlády na súkromný sektor je charakteristickou črtou korporativizmu a fašizmu, nebezpečného ekonomického systému, ktorý potláča inováciu a konkurenciu a stavia masívne rozdiely medzi najbohatšími a najchudobnejšími v spoločnosti.

Ak by boli americké firmy skutočne čestné vo svojom prísľube k súťaži, inovácii a budovaní Amerického sna, potom by sa prestali snažiť kupovať vplyv za účelom uškodiť konkurencii. Americký životný štandard sa spolieha na to že spoločnosti sa zapoja do skutočnej hospodárskej súťaže, čo je hnacím motorom inovácie, lepších produktov pri nižších cenách a väčšiemu záväzku voči zákazníkom. Konkurenčné lobistické praktiky rozožierajú tento štandard zvnútra.

Pravidelne vidíme čo sa deje keď má firma malú konkurenciu na trhu.

Zodpovednosť sa stráca a výsledkom je že odopierajú zákazníkom služby, ktoré si  zaslúžia a očakávajú.

Washington mal už dávno ukončiť tento rozkladný proces.

Preložil: Jan Chupac

Zdroj: LA Times