Ako Goldman pomohol Grécku prekábatiť jeho cestu do EU? od “Karl Denninger”

„Grécko sa obrátilo na Golman Sachs Group v roku 2002, krátko po tom ako zaviedlo euro, aby dostalo 1 miliardu dolárov skrz swap na dlh v hodnote 10 miliárd dolárov“ Povedal Christoforos Sardelis, hlava gréckej Agentúry pre manažment verejného dlhu, v interview minulý týždeň. Taktiež uviedol, že Eurostat, štatistická agentúra EU, si bola vedomá tohto plánu,. Risk Magazine taktiež zverejnil reportáž o tomto swape v júli 2003.

 

„Eurostat o tejto menovej swapovej transakcii, ktoré Grécko vykonalo, nevedel“ Prehlásil včera hovorca Johan Wullt prostredníctvom e-mailu.

 

Bloomberg pokračuje v polemikách o tom, či štatistický úrad EÚ vedel o tomto swape a jeho účelu v čase kedy vznikol.

 

Podľa mňa táto otázka nie je tá, ktorá by mala byť položená.

 

Tá ktorá by sa mala položiť je, aký bol esenciálny účel celej transakcie?

Javí sa, že:

 

Regulačné orgány pritlačili včera na Grécko, aby odkrylo detaily menového swapu po tom, čo prieskum gréckeho ministerstva financií odhalil sériu dohôd s bankami o tom, že tento môže byť použitý pre skrytie sanácie dlhu.

 

A kde je problém?

 

Ak bolo účelom transakcie oklamať Brusel, potom každý do tohto podvodu zapojený by mal čeliť za tento čin sankciám.

 

Ešte priamejšie napísané – Preklamalo si Grécko svoju cestu do EU? Ak áno, postaral sa niekto, aby za plusové body žiakom vysvetlil, aké sú dôsledky takéhoto podovodu? (poradím: Aká je pravdepodobnosť, že Grécko nikto neodhalil?)

 

Simon Johnson z MIT poukazuje na ešte provokatívnejšiu možnosť: Európska únia môže úplne zabrániť spoločnosti Goldman obchodovať na európskych úverových trhoch!

 

Namiesto toho, sa spoločnosť Goldman ocitne na čiernej listene, čím nebude môcť spolupracovať s vládami eurozóny v dohľadnej budúcnosti. Rovnako ako spoločnosť Salomon Brothers pred 20 rokmi, Goldman sa môže nachádzať na ceste k úplnému odrezaniu od niektorých trhov vládnych obligácií. Ak by sme sa dostali do tejto zóny, potom to povedie k vnútorným konfliktom záujmov – kedy niekto bude radiť vládam, ako nanášať rúž prasaťu a zároveň mazať med okolo úst investorom, aby kupovali predražené ošípané.

 

Aj vláda USA, na najvyššej úrovni, sa bude musieť opýtať zásadnú otázku: Ako dlho si ešte americká vláda želá byť dôverne pridružená ku Goldman Sachs a tomuto typu destabilizačných aktov? Teda č je pre nás priorita – únosné zotavenie a schopný finančný systém, alebo vrstva investičných bankárov?

 

Na druhú otázku je jednoduchšie odpovedať: Dovtedy, pokým takzvaní „regulátori“ a „kongresáči“ umožnia penzijným fondom a ostatným byť beznádejne zaslepený nafúknutými derivátovými transakciami, dovtedy nič užitočné z Washingtonu neuvidíme.

 

Otáčavé dvere Goldman Sachs, ktoré sú medzi Washingtonom a Wall Street, sú stále tu a pokiaľ my, ľudia, nebudeme požadovať aby boli zabuchnuté a zamurované navždy a zároveň boli tí, ktorý vstúpili do týchto hier, prešetrení a právoplatne potrestaní, neuvidíte žiadne užitočné zmeny z Washingtonu.

 

Dôsledkom toho skutočné ekonomické zotavenie tak rýchlo nenastane, pretože nemáme lídrov v žiadnej politickej strane na to, aby použili pár tisíc párov pút. Namiesto toho prehliadajú alebo dokonca odmeňujú hranie finančných hier, o ktorom píšem posledné tri roky.

 

Zaiste, toto je to, čo takzvaný „akciový trh“ ženie v týchto časoch (nikdy nehľadiac na ekonomiku ako celok a naše formy vlády) – hry, utajovanie a otvorené lži.

 

Pravda toho, čo ste práve prečítali, je zrejmá keď sa vrátime k zákerným swapovým „dohodám“ ktoré boli vytvorené s Jefferson County v Alabame a rovnako aj s mnohými inými samosprávami. V týchto prípadoch boli požiadavky zjavne skorumpované a doteraz sme nevideli vyšetrovanie, obvinenie a odsúdenie vedúcich exekutívcov kvôli korupcii. Namiesto toho „niečo málo“ bolo prediskutované a zaplatené. Zatiaľ čo keď vy alebo ja okradnete malú, starú dámu o jednu tisícinu toho, čo oni, čaká vás 25 veľmi ťažkých rokov.

 

Už nie sme národ vedený zákonmi – sme národ vedený despotami a budeme, pokiaľ ich budeme ochotní tolerovať.

 

Nastal čas, kedy si bude musieť každý Američan odpovedať na otázku: Prečo to celé musíme znášať?

 

Preložil:  Marek Kucak 

 

Zdroj: Karl Denninger