Často počúvame ako sa finančná tlač zmieňuje o americkom dolári ako o „svetovej rezervnej mene“, naznačujúc, že dolár si vždy uchová svoju hodnotu, aj v dokonca kolísajúcej sa svetovej ekonomike. Je to však nebezpečná a mylná domnienka.
Od 15. augusta 1971, keď prezident Nixon zavrel zlaté okno a odmietol vydávať zostávajúcich 280 miliónov uncí zlata, americký dolár fungoval ako čistá fiat mena. To znamená, že sa dolár stal článkom dôvery v pokračujúcej stabilite a moci americkej vlády.
V podstate sme vyhlásili našu platobnú neschopnosť v roku 1971. Každý pochopil, že musí byť navrhnutý iný monetárny systém za účelom priniesť stabilitu na trhy.
Prekvapivo bol navrhnutý nový systém, ktorý dovoľoval USA riadiť stroje na tlač svetovej rezervnej meny bez žiadnych obmedzení, dokonca obmedzením nebolo ani predstieranie zameniteľnosti za zlato! Uvedomujúc si, že svet sa nalodil na niečo nové a ohromujúce, elitní finanční manažéri, predovšetkým s podporou autorít USA, zaútočili na dohodu s OPEC v 70. rokoch s cieľom oceniť ropu v amerických dolároch exkluzívne pre všetky celosvetové transakcie. To vyzdvihlo dolár na mimoriadne miesto medzi svetovými menami a v podstate bol dolár úzko zviazaný s ropou.
Na revanš, USA sa zaviazala ochrániť rôzne na ropu bohaté kráľovstvá v Perzskom zálive proti hrozbe invázií alebo domácim štátnym prevratom. Táto dohoda pomáhala roznietiť radikálne Islamské hnutia medzi tými, ktorí cítili odpor voči vplyvu USA na región. Dohoda tiež dávala doláru umelú silu, s ohromnými finančnými benefitmi pre USA. To mu dovoľovalo exportovať menovú infláciu kupovaním ropy a iných tovarov v obrovských zľavách, keď sa bol dolár v rozkvete.
Avšak v roku 2003 začal Irán oceňovať jeho ropné exporty v eure pre Azijských a Európskych kupcov. Iránska vláda tiež otvorila ropnú burzu v roku 2008 na ostrove Kish v Perzskom zálive pre expresné nákupy tradičnej ropy v eure a iných menách. V roku 2009 Iran kompletne zastavil všetky ropné transakcie v amerických dolároch. Tieto akcie vykonané druhým najväčším ropným producentom OPEC-u znamenali priamu hrozbu na zotrvanie statusu amerického dolára ako svetovej rezervnej meny, hrozba, ktorá čiastočne vysvetľuje neprestajné nepriateľstvo USA voči Tehránu.
Kým erózia petrodolárovej dohody s OPEC-om určite ohrozuje status dolára na Strednom Východe, ešte väčšia hrozba sídli na Ďalekom Východe. Najväčší sponzor za posledných dvadsať rokov – Ázijské centrálne banky – stratili apetít na držanie amerického dolára. Čína, Japonsko a Ázia vo všeobecnosti majú radosť držať americké dlhové nástroje v posledných dekádach, ale nie sú ochotní podporovať výdavkové návyky USA navždy. Zahraničné centrálne banky chápu, že americkí lídri nemajú disciplínu udržať stabilnú menu.
Ak zariadime zámenu fiat systému so stabilným dolárom krytým vzácnymi kovmi alebo komoditami, dolár môže znovu získať jeho status ako najbezpečnejšia zásobou hodnoty medzi všetkými vládnymi menami. Ak nie, zvyšok sveta opustí dolár ako celosvetovú rezervnú menu.
Neskôr sa môže pre Kongres ako aj amerických spotrebiteľov stať požičiavanie si viac dramatickou a nákladnou záležitosťou. Spomeňme si, celá spotreba ekonomiky je založená na ochote zahraničia držať americký dlh. Čelíme reorganizácii celej svetovej ekonomiky ak federálna vláda nemôže tlačiť, požičiavať, a míňať peniaze v miere, ktorou upokojuje nekonečný apetít na zvyšovanie deficitu.
Preložila: Zuzana Pitoňáková
Zdroj: RonPaul
Facebook komentár