Ako by mohla byť ECB donútená tlačiť peniaze od “Felix Salmon”

Európska centrálna banka (ECB) bola notoricky známa neochotou tlačiť peniaze počas tejto krízy. Ale čo keby musela ?

AAron Tornell a Frank Westermann majú príspevok vo VoxEU o tokoch medzi rôznymi národnými centrálnymi bankami v rámci Eurozóny, čo zahŕňa tento kľúčový graf :

Graf: 2006-2011 Aktíva Bundesbanky(Nemeckej Centrálnej Banky)

Čiara na ktorú sa tu treba zamerať je tá silno modrá. Ukazuje kľúčovú časť aktív Bundesbanky – jej pôžičky iným inštitúciám – nebezpečne padajúca smerom k nule, aj keď jej pôžičky iným Európskym centrálnym bankám – gaštanovo bodkovaná čiara –  pokračujúca neúprosne v raste. (Tieto pôžičky jednej národnej centrálnej banky inej centrálnej banke sú známe pod pojmom TARGET system ).

Až doteraz, Bundesbanka zvládla financovať druhý typ pôžičiek prostriedkami ako sú výpredaje, napríklad :  Keď má požičať peniaze PIIGS centrálnym bankám, jednoducho vypredá iné pôžičky a zálohy nedá im, ale Írskym a Portugalským centrálnym bankám.

Ale už to viac robiť nemôže, pretože je v koncoch kvôli 21 biliónov € v privátnych pôžičkách. A keď sa približujú k nule, jediná vec čo sa dá predať sú rezervy a zlato Bundesbanky. A s istotou môžeme povedať, že toto určite neurobí.

Sú tu dobré a zlé správy. Najskôr tie zlé :

Onedlho, zásoby domácich aktív  Bundesbanky dosiahnu nulu a je vysoko nepravdepodobné, že by súhlasila s predajom svojho zlata alebo že by si požičala na súkromných kapitálových trhoch. V tomto bode nebude Bundesbanka schopná požičať viac financií európskemu TARGET mechanizmu …Ak by sa pridalo kritické množstvo zainteresovaných ku kapitálovému „odletu“ preč zo slabých krajín,  tak TARGET systém by bol úplne zavalený. V princípe, špekulatívny útok by sa mohol objaviť do jedného dňa a ECB by musela predpokladať všetky obchodovateľné cenné papiere krajín, ktoré by ním boli postihnuté. A keďže ECB má relatívne slabú kapitálovú základňu, nebola by schopná nakúpiť dostatočné množstvo aktív dotknutých krajín.  

Toto je bank run, v podstate banky ktoré tým trpia najviac sú centrálne banky národov na okraji eurozóny. Banks run sú vždy o likvidite a pokiaľ tam je niekto, kto je ochotný im dať všetko čo chcú, banks run nie sú problém. Ale to podstatné je, že sieti Európskych centrálnych bánk dochádzajú peniaze a že Bundesbanka – ktorá bola doteraz hlavným dodávateľom likvidity – dochádzajú tiež. 

Takto to vidí Izabella Kaminska :

Ak ECB nebude odradzovať od pôžičiek ( alebo ak sa jej z nejakého dôvodu nepodarí navýšiť aktíva Bundesbanky ) mohla by sa stať obeťou špekulatívneho útoku podobnému tomu, čo zažila Bank of England počas ERM krízy v roku 1922. 

Koniec koncov, je veľa podobností  v obidvoch prípadoch. Najpozoruhodnejšie je, že obe centrálne banky podľa všetkého podcenili množstvo kvalitných aktív (alebo cudzích mien v prípade Bank of England), ktoré sú potrebné na efektívnu obranu svojej monetárnej politiky. 

Ja, na druhej strane, som tu (netypicky) viac optimistický. Mám pocit, že keby hrozí kolaps národnej centrálnej banky, tak ECB by nemala inú možnosť ako vytlačiť toľko peňazí, koľko krajina potrebuje, aby doplnila jej dopyt po likvidite. Problém v roku 1992 bol, že libra bola nadhodnotená a trhy požadovali nemecké marky, ktoré Bank of England nemohla vytlačiť. V tomto prípade by trhy požadovali Euro, ktoré ale ECB vytlačiť môže.  

V podstate je neustály tok peňazí z okraja Európy smerom do jej centra. Až doteraz bol tento tok spojovaný s rovnakým a opačným tokom pôžičiek centrálnych bánk od Bundesbanky centrálnym bankám krajín PIIGS.

A čo sa stane, keď Bundesbanke dôjdu peniaze aby požičala týmto centrálnym bankám ? ECB nebude mať inú možnosť ako vytlačiť všetky potrebné peniaze, aby odvrátila kolaps týchto bánk. A to je spôsob , ako sa ECB stane veriteľom poslednej inštancie, ktorým sa až do dnes zdráhala stať.   

Zdroj: ReutersBlog