Aké je to byť mladým bankárom v Londýne

Aké je v skutočnosti byť dvadsiatnikom pracujúcim v investičnej banke v trinástom roku 21. storočia?

Ak ste čítali článok A. Radnor v The Times (Why Eleanor Catton’s Booker win makes this 28-year-old feel sick) máte pocit, že je to poľutovaniahodný život plný neistoty a množstva hodín venovaných práci. ,,Dosiahnuť povýšenie vôbec nie je jednoduché´´ hovorí v článku 28-ročný bankár Georgie. ,,Môžu nás pokojne vyťažovať koľko len chcú, pretože vedia, že za nami stojí ďalších 100 ľudí dychtiacich po našich miestach. O našom generálnom riaditeľovi, ktorý ma teraz 40 a ktorý sa stal generálnym už ako 28-ročný, rozprávame všetci dôverným, umierneným tónom, ako by sa jednalo o rozprávku z dávnych čias. Dnes sa už nik nestane generálnym riaditeľom v tak mladom veku.“

Nie je to však až tak zlé. Ako mladý  bankár budete mať peniaze. A život. Jedinou temnou stránkou je, že pravdepodobne budete žiť v bubline s množstvom ďalších ľudí z tohto odvetvia až do tridsiatky – prinajlepšom.

,,Peniaze vám nikdy nechýbajú, pokiaľ  neutrácate príliš veľa,“ hovorí Paul, obchodný maklér tesne po tridsiatke. „Nikdy som nestretol obchodníka, ktorý nemal peniaze. Treba si uvedomiť, že základný plat v tejto brandži v posledných rokoch významne vzrástol.“

Analytik Afzal, ktorý práve nastúpil v jednej z bánk na Canary Wharf v Londýne hovorí, že byť mladým bankárom je trochu ako byť univerzitným študentom – akurát s väčšou kúpnou silou. ,,Väčšina z nás žije spolu v prenajatých apartmánoch za zhruba 500-tisíc libier. Zvyknú byť zariadené, so zabudovanou umývačkou riadu a vlastne si môžeme dovoliť aj upratovačku,“ hovorí Afzal.

Zdieľanie apartmánov je štandardom, obzvlášť ak títo analytici nevyrástli v Británii a nepoznajú Londýn, čo je väčšina. ,,Na úvodnom mesačnom tréningovom programe sa zoznámite s pár ľuďmi a potom s nimi aj bývate,“ pokračuje  mladý analytik. ,,Väčšina z nás býva na Isle of Dogs, hoci sú aj takí, ktorí vyhadzujú peniaze na bývanie v centre pri kanceláriách, alebo takí, ktorí šetria peniaze a žijú až niekde v Zóne 4. Banka vám dá na začiatok nejaké financie, čo dosť pomôže.“

Na druhej strane, aj po piatich a viac rokoch v bankovníctve zdieľa množstvo mladých bankárov spoločný byt. Z časti preto, že bývanie v Londýne je neúnosne drahé a z časti preto, že títo mladíci sú často v stave, že nevedia, čo prinesie zajtrajšok. ,,Býval som s jedným takmer tridsiatnikom, hoci zarábal 750-tisíc libier ročne,“ spomína Paul. „Nechcel si kúpiť nič vlastné. Vždy hovoril, že za rok či dva skončí a pôjde do Južnej Afriky.“

,,Každý koho som poznal zdieľal apartmán s niekým iným, hoci mali skoro tridsať,“ hovorí James, bankár na kapitálových trhoch. ,,Tak to teraz skrátka chodí – bývate so svojimi kolegami v odbore.“

Čo však robia mladí bankári cez víkendy? Afzal hovorí, že analytici usporadúvajú party vo svojich domoch alebo idú spolu do reštaurácie. ,,Nie je to až tak o kluboch, skôr taká vyspelejšia socializácia. Nie sme ako študenti, ktorí sa idú von rozbiť,“ dodáva.

Z času na čas sa bankári nechajú trochu uniesť. Paul hovorí, že sa hneď prvý rok dostal do dlhov, pretože očakával odmeny vo februári. Až na poslednú chvíľu zistil, že sa vyplácajú v júli. Možno tiež poznáte historku o analytičke Credit Suisse, ktorá utratila veľké peniaze na bývanie na Sloane Square a potom prišla o prácu.

Zlomový bod pre dnešných mladých bankárov nastáva vtedy, keď sa chcú odsťahovať zo zdieľaných apartmánov a osamostatniť sa. To môže byť nesmierne zložité najmä pre ľudí, ktorí nie sú na najlepšie platených pozíciách.

Preložil: Lukáš Iskierka

Zdroj: Dailymail.co.uk