Minulý rok mali USA obchodný deficit s Čínou 272 miliárd dolárov, to znamená, že sme Číňanom poslali toľko dolárov navyše za oblečenie, hračky a iPhone-y, ktoré poslali oni nám. Tento nerovný vzťah je tu už dlho, dovoľujúc (alebo vyžadujúc) Číne akumulovať približne 1,7 bilióna dolárov v rôznych amerických cenných papieroch.
Z čínskej krátkodobej perspektívy je to dobrý podiel, ale môže byť potenciálne zlý z dlhodobej. A v poslednej dobe sa svet zaujíma, čo budú robiť s tým všetkým málo výnosným a rýchlo sa znehodnocujúcim obeživom. V najhoršom prípade budú musieť reagovať na monetizáciu amerického dlhu prevedením dolárov do skutočných aktív za výrazne inu cenu, poslaním (hodnoty) dolára ku dnu a roznietením menovej krízy alebo hyperinflácie.
Optimisti vyššie uvedené zamietli ako nepravdepodobné, lebo obchodníci by videli zmenu v stratégii Číny, dampingu dolára, okamžite, decimovaním čínskych zostávajúcich rezerv. Takže jedinou možnosťou pre Čínu – a Japonsko, Saudskú Arábiu a ďalšie krajiny s veľkým obchodným prebytkom – je zotrvať v hre akumulovaním dolárov za účelom ochrany ich aktuálnych rezerv.
Ale je tu veľa politického priestoru medzi neobmedzenou akumuláciou dolára a úplným opustením dolára. Prebytkové krajiny môžu napr. naďalej akceptovať doláre, ale ich narastajúci podiel konvertovať do iných mien alebo tvrdých aktív, a tým postupne zmenšiť relatívny význam dolára. Toto, ako vysvitlo, je presne to, čo robí Čína:
Čínske podielové rezervy v amerických dolároch klesajú
Od: Tom Orlik a Bob Davis
Peking – Čerstvé údaje amerického ministerstva financií naznačujú, že Čína stratila chuť investovať zo svojich 3,2 bilióna dolárov devízových rezerv do amerického dolára, a možno bude zvyšovať držanie európskych cenných papierov v časoch, keď dlhová kríza rozvírila európske trhy.
Ekonómovia už dlho varujú, že ak Čína začne znižovať nákupy amerických cenných papierov, úrokové miery môžu stúpať, devastujúc americkú ekonomiku. Avšak, diverzifikácia rozsiahlych čínskych rezerv nespôsobila zlom ani zďaleka, čiastočne aj pre silný dopyt po amerických cenných papieroch ako bezpečnom prístave v turbulentných časoch.
Celkový, zahraničný dopyt po dolárových cenných papieroch ostáva silný, rozsah zahraničných investícií vzrástol o 17% tj. 1,8 bilióna na 12,52 bilónov počas 12 mesiacov od Júna podľa údajov z ministerstva.
Ale údaje, ktoré poskytujú len jednu z mála indícií o tom, ako Čína investuje svoje rezervy, naznačujú, že percentuálny podiel dolárových investícií v čínskych devízových rezervách klesol na desaťročné minimum 54% zo 65% v roku 2010. Nákupy amerických cenných papierov dosiahli rast 15% v čínskych devízových rezervách za posledných 12 mesiacov obratom z 45% v roku 2010 a z priemerných 63% počas posledných 5 rokov podľa kalkulácií na základe informácií, publikovaných ministerstvom financií USA a čínskou vládou.
Niektorí ekonómovia tvrdia, že krok Číny bol dobre načasovaný. „Pre Čínu by bolo najvhodnejšie zaviesť protichodnú stratégiu a vybrať vhodný čas, keď je dolár silný a odpútať menovú skladbu portfólia od dolára,“ povedal Eswar Prasad, čínsky odborník z Brookings Instituion.
Čína nepovie ako investuje svoje devízové rezervy, ktoré rapídne vzrástli počas poslednej dekády. Peking využíva svoju kontrolu nad výmennými kurzami ako hlavný princíp rozvojovej stratégie a vynáša mu to obrovské obchodné prebytky. To si vyžaduje od čínskej administratívy devízových rezerv (SAFE) investovať do zámoria. V minulosti SAFE odporučila držať dve tretiny úschov v amerických cenných papieroch, podielom, ktorý je obecne v zhode s výročnými údajmi zozbieranými ministerstvom financií USA.
Nové údaje ministerstva naznačujú, že Čína začala masívne diverzifikovať svoje portfólio mien. „Jasne to indikuje zámer Číny nevsadiť všetko na jednu farbu,“ vraví Lu Feng, riaditeľ Čínskeho makroekonomického výskumného centra Pekinskej Univerzity.
Čína ma veľa dôvodov na to, aby obmedzila svoje vystavenie sa doláru. Pamätajú si veľmi malé výnosy vyplácané zo štátnej pokladnice (americkej) a citlivosť rozhodnutí ohľadom zvládnutia amerického dlhu, ktoré by mohli viesť k inflácii, ktorá by erodovala hodnotu tohto majetku. Politická debata minulého leta ohľadom zvyšovania dlhového stropu v USA podnietila obavy, že by USA nesplatili niektoré platby včas.
Pre znázornenie, percentuálny podiel dolárov v čínskych rezervách, údaje amerického ministerstva financií o čínskych nákupoch amerických dlhopisov musia byť porovnané s údajmi Pekingu o devízových rezervách. Tento výpočet je skomplikovaný vplyvom dynamiky meny na hodnotu čínskych rezerv. Napriek tomu, je jasné, že Čína nakupuje menej dolárových cenných papierov ako v minulosti.
Údaje ministerstva ukazujú, že čínsky majetok amerických cenných papierov stúpol o 7% na 1,73 bilióna dolárov k 30. Júnu, čo znamená 115 miliárd za 12 mesiacov. Za rovnaký čas čínske devízové rezervy vzrástli o 30% na 3,2 biliónov dolárov, teda o 743 miliárd. V podstate, krok Číny, nakupovať americké cenné papiere neodpovedá plánu expanzii zahraničných rezerv znížením percentuálneho podielu dolárov v čínskych devízových rezervách.
Nick Lardy, expert na čínsku ekonomiku z Peterson Institute poznamenal, že prepad hodnoty problémových pohľadávok, ktoré vlastní Čína spôsobený hypotekárnymi gigantami Fannie Mae a Freddie Mac sa považuje za vrchol poklesu. Počas periódy zahrnutej v ročnom prieskume Čína pokračovala v nákupoch amerických dlhopisov.
Mesačné údaje o rezervách amerických dlhopisov Číny sú považované za menej spoľahlivé ako prieskumy za obdobie jedného roka. Avšak, ministerstvo fin. USA zavádza teraz novú metódu zameranú na zlepšenie presnosti údajov. Posledné čísla vravia, že čínske zásoby amerických dlhopisov klesli na 1,15 bilióna dolárov v Decembri, poklesli teda o 156 miliárd počas obdobia, ktoré bolo sledované v prieskume. To naznačuje, že tendencie Číny odpútať sa od dolára pokračovali aj v druhej polovici roku 2011.
Ako sa ukázala strata apetítu Číny po dolároch medzi Júnom roku 2010 a roku 2011, americký dolár oslabil o 9,2 % oproti širokej škále mien, ako uviedol FED. Od tej dobry dolár vzrástol o 3% , nakoľko sa prehĺbila kríza eura a americká ekonomika preukázala známky posilnenia.
Kam peniaze neinvestované do dolára išli? To čínska SAFE nepovie. Úradníci nám neodpovedali na otázku, ktorú sme im poslali faxom v štvrtok.
Čínsky lídri však pritvrdili v prehlásení, že chcú pomôcť 17- člennej eurozóne čeliť jej problémom. Vo februári na summite EU – Čína, premiér Wen Jiabao povedal: „Európa je hlavná investičná destinácia pre Čínu na diverzifikáciu našich devízových rezerv.“
Klaus Regling, výkonný riaditeľ EFSF ( European Financial Stability Facility) – záchranného fondu eurozóny pre Grécko a ďalšie problémové krajiny, bol v Pekingu v Októbri kvôli rozhovormi so SAFE. Pravidelné rozhovory odvtedy pokračujú a dokumenty EFSF ukazujú, že pred návštevou Reglinga v Pekingu, Ázia, vynímajúc Japonsko hlavne Čína, rátala s nákupom eurobondov v rozsahu 14- 24 % v hodnote 13 miliárd eur v prvej polovici roku 2011.
Stephen Green, čínsky ekonóm zo Standard Chartered povedal, že väčšina zo vzrastajúcich investícií Číny v Európe ide do krajín z jadra eurozóny ako napr. Nemecka, ktoré sa môže pýšiť relatívne nízkou úrovňou dlhu. Čínsky úradníci súkromne ujasnili, že sú obozretní ohľadom kupovania bondov priamo od Grécka, Portugalska alebo iných problémových krajín.
Fiškálna situácia v Európe je dokonca viac neistá ako tá v USA a presuny rezerv do eura prinášajú riziko svojho druhu.
Pán Green, analytik Standard Chartered, drsne okomentoval možnosť Číny vybrať si medzi investovaním v Európe a v USA : „Ak diverzifikujete v Európe, tak balansujete prinajmenšom medzi dvoma príšernými fiškálnymi chaosmi.“
Niekoľko názorov
Presun z dolárov na eurá dokonca aj prostredníctvom nemeckých dlhopisov, ako analytik uvádza vyššie, nie je obzvlášť stávka na istotu. Núkajú sa 2 vysvetlenia: 1) Čína nerozumie európskej dileme, že buď sa eurozóna rozpadne, čo by bolo zlé pre všetky európske cenné papiere, alebo Nemecko zoberie na seba dlh krajín z periférie prostredníctvom garancií alebo priamej pomoci, čo by bolo zlé práve pre nemecké dlhopisy. 2) Čína chápe situáciu v Európe ale je už zúfalo potrebné opustiť dolár, že je ochotná „ diverzifikovať do“ niečoho rovnako skazeného.
Ale nie sú to len európske dlhopisy, čo Čína akumuluje. Kupuje zlato (priznajúc to vždy až po samotnom akte), ornú pôdu a bane v Afrike a Latinskej Amerike. Takže kvalita jej portfólia rastie ako sa presúva k viac menej tvrdším aktívam ako finančným.
Ako článok tiež poznamenáva, to, že Čína upúšťa od držania dolára za relatívnych podmienok nespôsobilo natlačenie dolára, pretože zvyšok sveta lieta v problémoch až tak, že peniaze tečú do dolárov prúdom. Je to možno len dočasne. Buď zvyšok sveta začne konať spoločne a začne pôsobiť bezpečne alebo budú vtiahnuté do víra implózie eurozóny alebo vojny na strednom východe alebo čohokoľvek iného. Alebo sa naše pokračujúce dlhové orgie dostanú pod kontrolu, ktorú si zaslúžia a dokonca aj v tomto neistom svete budú USA považované v zásade za nespoľahlivé.
Takže pre prebytkové krajiny je súčasná stabilita výmenného kurzu dolára skvelou šancou intenzívne predávať a tak naštartovať svoje programy diverzifikácie. Budúcoročné čísla pravdepodobne ukážu ďalší veľký odklon od dolára.
Prečo záleží na tom, čo Čína alebo aj hociktorá iná krajina robí s dolármi, ktoré USA už vytvorili a utratili? Pretože hodnota doláru je určovaná devízovými trhmi a čísla sú teraz obrovské. Možno až 3 bilióny dolárov sú v trezoroch len hŕstky krajín, z ktorých chcú všetky ochrániť svoje investície a žiadna z nich neverí, že to USA spravia za nich. Ak bude zbavenie sa dolára Čínou vnímané bez nepriaznivých dôsledkov, tak ďalší veľkí vlastníci dolárov sa budú pokúšať nasledovať ju. A výsledok: narastajúci počet predávajúcich, ktorí eventuálne poženú cenu dolára na počiatočnú úroveň, čo spôsobí, že zvyšní vlastníci spanikária a budú nútení hľadať únik. Bilióny dolárov konvertovaných do ťažkých aktív, eur alebo jenov (alebo mexických pesos alebo brazílskych reais) naraz spôsobia menovú krízu, ktorú FED nebude schopný zastaviť.
Zdroj: DollarCollapse
Preložil: Dave Stancel
Facebook komentár