Fed letiaci naslepo Od: “Axel Merk”

Pri posudzovaní, či urobiť ťažké  rozhodnutia, majú politici tendenciu zohľadňovať náklady pre činnosť alebo nečinnosť. U našich drahých politikov považujeme za rozhodujúce, ako sa chopia príležitosti, keď ide do tuhého. Ale čo ak nepovedia, kedy je čas konať, kedy je čas k zastaveniu tlače a bilionových výdavkov? V našom hodnotení bol hlas rozumu umlčaný, vystavujúc ekonomickú stabilitu možným rizikám, rovnako ako americký dolár. Tento hlas rozumu nie je nič iné než obchod sám o sebe. Nechajte nás to vysvetliť.

Ako náhle sa Federálny rezervný systém (Fed) stal stále viac zapojeným do mikroriadenia ekonomiky, presunuli sme sa od znížených sadzieb do pohotovostných rezerv, k tlači biliárd, než k triliónov, najprv k braniu hypotéky záložnej istoty a v novšej dobe ku kupovaniu štátnych dlhopisov. Uvedomením si, že reči sú lacnejšie než činy, odvtedy čo Fed preradila a zapríčinila zachovanie sadzby na nízkej úrovni najprv do polovice roku 2013, a teraz až do konca roku 2014. Fed má svoje slovíčko na pomenovanie ich politiky: „transparentnosť“; miesto toho, vy by ste to možno chceli nazvať politikou „bez strachu – postaráme sa o vás“. Existujú dôvody, prečo Fed musí dať najavo, že sadzby zostanú nízke v takej predĺženej dobe, medzi nimi: rozumný človek môže veriť, že súčasná menová politika by mohla byť inflačná; rozumný človek môže veriť, že Fed naozaj chce infláciu, aby zachránili majiteľov, ktorí sa topia v hypotékach; na záver, rozumný človek môže venovať svoju pozornosť predsedovi Fed Bernanke, keď tvrdil, že príliš skoré zvýšenie sadzieb bolo jedným z najväčších politických chýb počas Veľkej hospodárskej krízy so záverom, že chybovať na strane inflácie je žiaduce. Ale politika „bez strachu, postaráme sa o vás“ je správa: Fed zavádza inflačný cieľ poskytujúci záruku, že inflácia nebude problém.

Samozrejme, alternatíva by mala diktovať,  čo by sme mali považovať za zvuk peňažnej politiky, takže rozumná osoba by v prvom rade nemala byť znepokojená ohľadom rizika tlače peňazí. Avšak, to je tak včerajšok. Namiesto toho, Fed sa zapojila do Operation Twist (Operácie Twist), použijúc svoju palebnú silu k znižovaniu sadzby ďalej od výnosovej krivky (dlhším obdobím úrokovej sadzby). Skutočne, Fed v súčasnosti vlastní cez 30% všetkých vynikajúco obchodovateľných dlhopisov Spojených štátov so splatnosťou 6 – 10 rokov; cez výnosovú krivku, od pokladničných poukážok, až ku 30-ročným štátnym dlhopisom, Fed nahromadila takmer 20% zo všetkých obchodovateľných papierov. V súčasnosti Fed vlastní viac štátneho dlhu Spojených štátov než Čína.

Tak dlho ako existuje dôvera vo Fed, stratégia Fed môže mať úspech, správne? Možno. Nemôžeme ani spochybňovať motívy Fed. Avšak, môžeme spochybňovať schopnosť Fed viesť politiku, keď ich politici majú zaviazané oči. Obávame sa, že niektoré z najdôležitejších mierok Fed slúžiacich na nastavenie politiky boli odstránené samotným Fed-om. Ako by chcel dokázať bod sám, predseda Fed-u Bernanke povedal Kongresu minulý týždeň, že je zmätený prichádzajúcimi ekonomickými údajmi, neschopný vysvetliť, prečo miera nezamestnanosti klesla tak veľmi rýchlo. Pozrime sa na výnosovú krivku: výnosy obyčajne poskytujú veľké množstvo informácií o zdraví ekonomiky, o inflačných tlakoch, menujúc aspoň niektoré. Ako tak, dôležitou črtou výnosovej krivky je, že môže predať, okrem iného by mohla zdvihnúť inflačné tlaky, alebo by investori mali byť znepokojení ohľadom dlhodobej fiškálnej udržateľnosti. Tým, ako sa Fed stáva navždy spojenou s výnosovou krivkou manažmentu, ďalej po krivke toto meradlo bolo odstránené.

Predchádzajúci guvernér Fed-u, Kevin Warsh, kritik aktívnych výnosových kriviek manažmentu hovorí, že Fed skúma odraz v realizovanej politike. Súhlasíme. Našťastie, ľudia vo Fed-e sú jedny z najchytrejších ekonómov v oblasti. Bohužiaľ, hoci sú ľudskými tvormi, mali by si pravidelne pripomínať, že najväčšie zlyhania v menovej histórii boli taktiež spôsobené niektorými z najchytrejších ekonómov v tom čase.

Ak by toho nebolo dosť, že Fed má zviazané  oči, Úrad vlády a Snem nie sú na tom o nič lepšie. Z istého hľadiska by majitelia dlhopisov mohli byť znepokojení kvôli neudržateľnej fiškálnej politike. Bez väčšiny politickej iniciatívy, nestranícky Kongresný Kancelársky Rozpočet (CBO) odhaduje, že deficit Spojených štátov bude rásť do $3.86 bilióna (2013-2017  bude nastavený základný scenár rozpočtu v 2013). Úrad Vlády by mal byť schopný plniť všetky svoje politické iniciatívy, 5-ročný prírastok k deficitu by mal byť „len“ $3.44 trilliónov. Matematika zahŕňa $560 biliárd v dodatočnom príjme pre synchronizovanie (postupné vyraďovanie) orezávania daní Bushovej éry. Kongres by mal nájsť spôsob, ako rozšíriť tie daňové škrty, vládne návrhy v skutočnosti zvyšujú deficit o $140 biliónov v priebehu nasledujúcich piatich rokov (naša vďaka patrí nášmu ekonomickému poradcovi Bill Poole, ktorý nám pomohol pochopiť rozpočet, ktorý je náročný pre pochopenie aj pre odborníkov). Tragédiou je, že fiškálne deficity nie sú brané vážne. Upozorňujeme na nasledovné, nevyčleniť Vládu: ani Kongres, ani prezidentských kandidátov, ktorí majú prichádzať s jasnými iniciatívami, ktoré by mali skutočne nasmerovať rozpočet na udržateľnú cestu.

Prečo nie? Pretože dlhopisový trh umožňuje politikom skončiť s plytvaním peňazí. Nie tak ako v Európe: Ďakujeme za „motiváciu“ stanovenú dlhopisovým trhom, Európske politické trhy sú zapojené do veľmi serióznej štrukturálnej reformy. Z nášho pohľadu je jazyk trhu s dlhopismi jediným jazykom, ktorému politici rozumejú. Spolu s Fed-ovým mikro-manažmentom celej výnosovej krivky, varovné výstrely trhu s dlhopismi môžu prísť omnoho neskôr, než by inak prišli. Ako sme videli v Európe, čím dlhšie politici čakajú so zapojením sa do reformy, tým viac sú následky bolestivejšie. V konečnom dôsledku Fed možno nebude dostatočne silný, aby odolal tlakom trhu, ale môže byť aspoň drobným upevnením: na rozdiel od Eurozóny, Spojené štáty majú značný deficit bežného účtu. Kým v Eurozóne, bez ohľadu na značné otrasy na trhu dlhopisov spôsobujúce politický zmätok a bolesť, sa euro udržalo relatívne dobre, prekvapiac tak väčšinu špekulantov s infláciami. Naproti tomu nestabilný trh s dlhopismi má katastrofálnejšie dôsledky na americký dolár, čo by mohlo byť čoraz náročnejšie podnecovať cudzincov k financovaniu deficitov Spojených štátov.

Bolo to v predchádzajúcej časti posledného desaťročia, kedy zosnulý Wim Duisenberg, prezident Európskej centrálnej banky (ECB) od roku 2003, povedal, „Dúfame a modlíme sa, že nastane riadna úprava globálnej nerovnováhy.“ – v tých dňoch sme sa znepokojovali, že politici sú príliš závislí od nádejí a modlitieb v riešenie. Teraz, nádej a modlitby sa presunuli do popredia tvorby politiky Fedu. Nanešťastie, nádeje a modlitba nemôžu nahradiť zvuk politiky. Obozretní investori, rovnako ako investiční profesionáli s fiduciárnou povinnosťou (povinnosťou zmocnenca) nad účtami klientov, možno chcú brať toto riziko do úvahy pri rozvrhovaní v rámci svojich portfólií.

Zdroj: MerkFunds

Preložil: Miroslav Útly