Čína obchoduje, zatiaľ čo americkí investori zaostávajú Od: “Neeraj Chaudhary”

Od krachu v roku 2008 došlo nesporne k významnej zmene v zmýšľaní investorov. 50 %-ný pokles cien akcií v rokoch 2008 – 2009 spojený so sektorom finančných výpomocí, “Flash Crash” roku 2010, a pokračujúce démonizovanie našich popredných finančných inštitúcií pomohli rozbiť verejnosti dôveru vo Wall Street. S americkými akciovými trhmi, v podstate jednotvárnymi za posledných 13 rokov (aj napriek občasnej srdce zastavujúcej ľahkomyseľnosti), sa mnohí investori rozhodli, že dlhodobé kapitálové investície už dlhšie nestoja za to riziko.

Je dôležité si uvedomiť, že toto zmýšľanie nie je univerzálne. Na druhej strane sveta Číňania neprejavujú takú váhavosť. Je stále viac dôkazov o tom, že čínska vláda je uprostred nenásytnej nákupnej horúčky, v ktorej sa aktívne zameriavajú na produktívne aktíva po celom svete. Čo vedia a my nie?

Údaje ukazujú, že v posledných rokoch americkí investori ťahali peniaze zo záložných podielových fondov a namiesto toho ich hromadili do aktív, ktoré sa v poslednej dobe javia ako menej riskantné. Keď vezmeme do úvahy veľké nevyriešené problémy, ktoré v súčasnej dobe prečnievajú trh, ako sú rokovania o gréckom dlhu, americké voľby a trvalé problémy na blízkom východe, možno pochopiť obavy, ktoré ich držia v ústraní.

Aj keď títo investori môžu byť čiastočne izolovaní od trhovej nestálosti, táto ochrana má veľmi vysokú cenu. S takmer 0% úrokovou sadzbou, investori do dlhopisov neustále strácajú na inflácii (pre viac informácii o tom, ako vás inflácia okráda o kúpnu silu, pozri poslednú tému Euro Pacific’s Global Investor Newsletter. Svetoví centrálni bankári – na čele s FED – vytvorili krajinu, kde otriasaná pôda trhov je obklopená tekutým pieskom zhoršujúcich sa peňažných prostriedkov. Investori zdanlivo nemajú kam utiecť. Ale Čína sa zdá byť neohrozená.

Spor pred 10 rokmi, Čína vstúpila do WTO a odštartovala svoj vzrast k výnimočnosti na svetovej ekonomickej scéne. Hoci má dnes Čína viac ako 3 trilióny dolárov devízových rezerv, v roku 2001 boli čínske rezervy odhadnuté na relatívne úbohých 200 miliárd amerických dolárov. Čína hromadí tieto prostriedky tým, že udržiava svoju menu na nízkej hodnote a uchováva obchodné prebytky vo výške stoviek miliárd dolárov ročne. A aj keď skrýša rastie, Číňania nesedia jednoducho na tejto hromade. Boli jedným z popredných svetových investorov, strategicky kupujúcich medzinárodné aktíva, ktoré sú v súlade s jeho plánom rastu. Máme všetky dôvody sa domnievať, že tieto trendy budú pokračovať a zrýchľovať. Po prvých niekoľko rokoch po jej vstupe do WTO, bola Čína spokojná s jednoduchým hromadením devízových rezerv, hromadiac americké štátne dlhopisy i cenné papiere agentúry (Fannie and Freddie). Odmietajúc riziko a považujúc ich za najbezpečnejšie aktíva vo svete,  Číňania boli spokojní s tým, ako zarobiť na nižších úrokových výnosoch, ktoré tieto investície ponúkajú.

Ale v posledných rokoch si Čína začala uvedomovať, že ich úspory strácajú hodnotu v reálnych podmienkach. Začiatkom roku 2007 urobili strategické rozhodnutie chrániť sa pred infláciou prostredníctvom diverzifikácie z finančných aktív amerických dolárov do tvrdých aktív, ktoré vyžadovala pre rast jej ekonomiky.

Množstvo obchodov bolo úchvatných a ich tempo sa zrýchľuje. Podľa Heritage Foundation – ktoré vydáva iba verejne dostupné, komplexné sady veľkých čínskych investícií a zmluvy nad rámec štátnych dlhopisov po celom svete – čínske zahraničné investície vyleteli z grafov:

• V roku 2007 čínske štátne investičné fondy a štátne podniky kúpili podiely alebo podpísané dlhodobé zmluvy s najmenej 35 rôznymi firmami pre investície v ročnom úhrne takmer 43 miliárd dolárov
• V roku 2008 Číňania podpísali najmenej 57 obchodných ponúk v celkovej hodnote takmer 74 miliárd dolárov
• V roku 2009 – v dôsledku globálnej finančnej krízy a prakticky každého investora ťahajúc späť a hromadiac hotovosť – Čína podpísala ďalších 76 dohôd v hodnote 76 miliárd dolárov
• 2010 bol najväčším rokom sily amerického dolára: 98 samostatných obchodov v celkovej výške 110 miliárd dolárov.
• Vlaňajší rok bol najväčším rokom podľa počtu obchodov 111 investícií za 94 miliárd dolárov.

 Všade sa hovorilo, že Číňania minuli 443 miliárd dolárov do približne 400 samostatných podnikov v každom kontinente po celom svete. A napriek tomu jednoduchý rozbor týchto investícií ukazuje na vysoko koncentrované portfólio majetku; keby činy hovorili hlasnejšie než slová, tak čínske priority bijú do očí.V posledných niekoľkých rokoch rozmiestnili celkovo 80% svojej hotovosti iba do štyroch sektorov: Energia (leví podiel $172 mld alebo 39% z celkovej hodnoty), Kovy ($85 mld alebo 19%) Preprava ($60 mld, približne 14%)  a Sila (Moc) ($38 mld, menej ako 9%).

Geograficky Číňania najprv nakupovali v Ázii, vyzdvihujúc si $115 mld hodnoty aktív na ich dvore. Potom, voliac si ignorovanie drobných detailov medzinárodných sankcií, Číňania obrátili svoju pozornosť na Afriku a Stredný východ, kde platili v hotovosti $111 mld kapitálu. Následne prišli k  dverám nášho domu na západnej pologuli až do výšky $88 mld. Európa je domovom $52 mld čínskeho kapitálu. Austrália je jediná najväčšia krajina investície, reprezentujúca 10% kapitálu v hodnote $43 mld.

A oni to ešte neurobili. Podľa posledných správ z médií Číňania plánujú nasadiť ďalších 300 miliárd dolárov do „agresívnych“ investícií. Tento trend je kryštálovo čistý. Kým sa niektorí investori zdržiavajú,  snažiac sa načasovať trh, Čína kupuje všetko, čo môžu dostať do rúk.

Ale možno ešte zaujímavejšie než to, čo sa deje v žiari verejného reflektoru, je to, čo sa deje v súkromí. Okrem svojich masívnych investícií Čína začala vykonávať paralelnú stratégiu v tajnosti. S ohľadom na zlato si Čína udržala vo veľkom meradle nákupný program pod prikrývkou počas celých piatich rokov až do roku 2009, kedy Čínska štátna správa devízových fondov (China’s State Administration of Foreign Exchange – SAFE) oznámila, že posledných päť rokov strávila kupovaním zlata v malých šaržiach. Následne, v apríli toho istého roku, verejne oznámili, že získali 500 ton zlata a preniesli ho do Ľudovej banky Číny. Pri súčasných trhových cenách je táto transakcia ohodnotená na približne 28 miliárd dolárov.

Jednou z najväčších otázok, ktorú by sa investori mali pýtať teraz samých seba je, kde by Číňania mohli minúť svoje nemalé čiastky, ktoré naďalej živoria v dlhových nástrojoch. Existujú dôvody očakávať,  že rozsiahle nákupy Číňanov by mohli podporiť ceny aktív v akomkoľvek odvetví, na ktoré sa rozhodnú zamerať.

Ak sa trend verejne odhalí a tajomstvo čínskych obchodov bude pokračovať a ak ostatné rozvojové trhy ich budú nasledovať držaním sa hromady amerického dlhu štátnej pokladnice, svet by sa čoskoro mohol prebudiť v ešte intenzívnejšom druhu otrasov, v takom, kde ceny za poľnohospodárstvo, energiu a vzácne kovy budú neustále vzrastať a kde investori hľadajú zdanlivú bezpečnosť v dolároch namiesto straty bohatstva v reálnych hodnotách.

Ako sa americkí investori odlúčili od vlastného imania a komodít podľa majetku v nádeji nájdenia bezpečia, mali by v skutočnosti venovať väčšiu pozornosť činnosti tých krajín, ktoré budú pravdepodobne riadiť globálne trhy v nasledujúcich rokoch. Čína sa pripravuje na to,  v čo dúfajú, že bude dlhým obdobím hospodárskeho rozmachu. Bolo by múdre, keby to americkí investori vzali do úvahy.

Zdroj: Euro Pacific Capital

Preložil: Miroslav Útly