Veštec z Omahy (W. Buffet, pozn. prekl.) dáva svetu investícií mnoho skvelých aforizmov. Žiadne nie je známejšie asi ako „buď nenásytný, keď ostatní sú bojazliví a buď ostražitý, keď ostatní sú nenásytní“. Teoreticky, je praktizovať Warrenove rady ľahké. Napríklad, ak ste ako malý chlapec chceli podnikať v lukratívnom limonádovom biznise a chlapec z vedľajšej ulice vám ponúkol svoj rozrastajúci sa stánok za polovičnú cenu po pár daždivých dňoch, mali by ste sa radovať. On je bojazlivý. Vy ste nenásytný. Dokonca aj deti vedia, že počasie zákonite príde a odíde. Čoskoro príde ďalší slnečný deň, a keď vyjde slnko, pijani limonády sa budú vracať v húfoch. Takže to funguje, ak váš náprotivok má 8 rokov a nerád postáva v daždi. My dospelí sme príliš bystrý na to, aby sme dovolili počasiu diktovať cenu, za ktorú by sme boli ochotný predať či kúpiť firmu. Alebo nie sme? Mienil som tento článok napísať za chvíľu. Keď minulý týždeň vyšla správa, že sám Veštec osobne si preveroval uholné bane v nádeji, že nájde zakopaný poklad, cítil som, že dozrel čas prelomiť to.
Ceny uhlia a zemného plynu sú dnes na neudržateľne nízkych úrovniach, pretože máme veľmi teplú zimu.
Zopakovanie: ceny uhlia a zemného plynu sú na neudržateľne nízkych cenách, pretože máme veľmi teplú zimu. Áno, uvedomujem si, že sú tu aj ďalšie vážne otázky, ktorým čelia obe odvetvia a ktoré tiež prispievajú k súčasným cenám (ako uvediem nižšie), ale ceny plynu nezostanú marginálne pod cenou nákladov na produkciu večne. Neviem kedy porastú znovu (Nymex krivka ukazuje, že o 4 doláre v roku 2014) ale v nasledujúcich 2 až 5 rokoch to vyzerá nemenne. Sú to práve ceny plynu (spoločne s priamym vplyvom počasia), ktoré tlačia dole ceny vykurovacieho uhlia v Amerike a s nimi aj hodnotu uhoľných rezerv. Americkí producenti vybudovali jedny z najkvalitnejších zariadení na extrakciu energie na svete, veľa s vyhliadkou expanzie. Tieto zariadenia sú na predaj práve teraz za nízke ceny. Toto nie je stánok s citrónovou limonádou. Toto je stánok s limonádou a so všetkými citrónmi v krajine.
Moja téza je, že ceny vykurovacieho uhlia v Amerike sú tlačené konvergenciou 4 faktorov – (1) abnormálne miernou zimou, (2) dočasnou nadmernou ponukou plynu (zosilnené takisto zimou), (3) významným poklesom dopytu od starých, neefektívnych uhoľných tovární, ktoré boli odstavené, (4) významným rastom dopytu vo zvyšku sveta. Prvý a druhý faktor sú dočasné a myslím si, že tretí a štvrtý faktor sa prenesú zo strednodobého hľadiska do dlhodobého. Ak so mnou nesúhlasíte, rád by som to počul. Viac detailov nižšie.
1. Abnormálne mierna zima
Zajtra letím do Chicaga a predpoveď vraví, že bude 27 stupňov. V Marci. Dlho som mal pravidlo, že si nepôjdem pozrieť hrať Cubs , keď bude snežiť, takže vyššie uvedené by vám malo povedať všetko, čo potrebujete o tejto bláznivej zime, ktorú zažívame. Ako uvádza HalladorEnergy (HNRG), spoločnosť, ktorú sledujem, počet dní, keď sa kúri klesol o 17% v oproti minulej zime a produkcia elektriny je o 3,3 % nižšia. Počasie stláča ceny uhlia, no ceny plynu stláča omnoho viac. Plyn je najpoužívanejšie palivo na vykurovanie v USA a tak isto aj na výrobu elektrickej energie. Uhlie sa používa hlavne na výrobu elektriny. V súčasnosti sa produkuje menej elektriny. Na elektrinu, ktorá sa teraz vyrába sa začína viac používať plyn (ktorý je lacnejší ako by mal byť kvôli počasiu) ako uhlie. Vytvárajú sa zásoby uhlia. Ceny uhlia klesajú. Uhoľné bane sú odstavené. Spravodajcovia preháňajú v odhadoch dopadu (2) a (3). Investori panikária.
Asi by malo byť poznamenané, že teplá zima môže veľmi ľahko predznamenať teplé leto, čo by viedlo k zvýšenému dopytu po elektrine, a následne aj po uhlí a plynu.
2. Dočasná nadmerná ponuka plynu
Poznám pár ľudí čo budú kritizovať slovo „dočasná“. Môj názor je veľmi jednoduchý. 2.30 dolára je pod spodnou hranicou nákladov na výrobu. Áno, plyn sa produkuje aj neekonomicky kvôli dodržiavaniu zmlúv a áno, niekedy je získavaný ako „free“ vedľajší produkt z ťažby ropy, ale – len tak na okraj – vyrobiť Mmbtu ( britská termálna jednotka, pozn. prekl.) CH4 (kvalitný plyn v plynovodoch) stojí viac ako 2,50 dolára. Náklady na produkciu sa líšia v závislosti od producenta a od regiónu, ale odhady ktoré som videl sú v rozmedzí 3 až 5 dolárov naprieč širokej škály regiónov kde sa produkuje. Mal by som poznamenať, že primárne faktory produkcie plynu ( pracovná sila, vybavenie, zariadenia, servis ) súperia s lukratívnym ropným priemyslom. Pár reakcií trhu, ktoré to zosilnia, predtým než sa pohneme ďalej:
A) Reakcie na zásoby: E&P (exploration and production, pozn.prekl.) spoločnosti po celom štáte prispôsobujú svoje plány vŕtania rope verzus plynu, hoci tie predchádzajúce boli omnoho lukratívnejšie ako súčasné za aktuálnych cien. Daná krivka rapídneho poklesu spojená s, v súčasnej dobe vŕtanými, bridlicovými ložiskami, ako efekt zásob by mala nastať za krátko. Oveľa dramatickejšie, najväčší národny producent plynu, Chesapeake Energy (CHK ) oznámil, že produkcia v roku 2012 bude o 10% menšia, silný signál pre zákazníkov aj konkurentov. Je ťažké predpovedať s istotou vplyvy tohto zostrihu produkcie na ceny. Mohli by byť však dramatickejšie ako sa očakáva. Ceny plynu sú historicky nestále.
B) Reakcie na dopyt: Okrem zmeny paliva na elektrinu spomínanej vyššie je mnoho príkladov z domácich či zahraničných priemyselných spoločností, ktoré začínajú vyrábať a stavať továrne v USA opäť. Medzinárodná spoločnosť Sasol (SSL ) z Juhoafrickej Republiky oznámila svoje plány vybudovať v Severnej Amerike zariadenia za niekoľko miliárd dolárov na obohacovanie plynu o uhľovodík. Magazín Businessweek označil USA ako „Čína“ plynu pre našu schopnosť produkovať lacný rafinovaný benzín a vyvážať ho na svetové trhy. Túto výhodu nižších nákladov máme čiastočne vďaka lacným domácim surovinám a aj lacnejšiemu domácemu plynu. Očakávajte viacej podobných článkov pokým sa obchodovanie s plynom priblíži aspoň k jeho všeobecnej hodnote.
C) Priamy export: Očakávam od amerických politikov, aby zamedzili americkému exportu LNG ( Liquefied Natural Gas, pozn. prekl.), ale zatiaľ sa tak nestalo. Zdá sa, že Cheniere (LNG) má vykročené vpred (ako je evidentné z oslňujúceho rastu ich akcií). Ďalšie projekty ako obrovský projekt BP a Conoco v Aljaške budú oznamované s rastúcou frekvenciou. Dokonca aj keď americkí politici stopnú export tohto lacného domáceho paliva, myslím si, že naši severní susedia si ho aj tak zoženú, čo odsaje nejaký plyn navyše z amerického trhu.
3. Príliš skutočný pokles dopytu od starých, neefektívnych uhoľných tovární, ktoré sa zatvárajú
1:0 pre environmentalistov. Po rokoch vzdoru nastala zmena a moje RSS je zaplavené príbehmi o uhoľných elektrárňach, ktoré sú na ústupe. Nezáleží aký názor zastávate, toto je hnacia sila dopytu a je dôležité pochopiť jeho rozmer. Je to ťažké vyčísliť (aj ak máte dobrý zdroj, rád by som o ňom vedel), ale mám zdroj blízky tejto otázke, ktorý vraví, že sa očakáva úbytok 43 GW v Severnej Amerike do roku 2016. A to hlavne uhlia a hlavne v Amerike. Popravde, je veľa tovární, ktoré aj tak nevyužívali moc uhlia pretože sú staré, drahé a neefektívne. Odhadom, je to asi 50 až 90 miliónov ton vyvezených z trhu USA. Americký trh s uhlím má objem cca. 1 miliardu ton ročne, takže to nie je zanedbateľná hodnota. Z viacerých dôvodov si myslím, že je ten odhad nadhodnotený, ale nateraz to nechajme tak a pozrime sa na (4) nižšie.
4. Príliš skutočný pokles dopytu od zvyšku sveta
Pre znázornenie vyššie uvedených 43 GW, do roku 2016 sa má objem elektriny vyrábanej z uhlia zvýšiť o 370 GW. A to vďaka novým, efektívnym uhoľným továrňam, ktoré ako sa očakáva, budú bežať 90% času, nie ako tie, ktoré sa zatvárajú, bežiace 10 až 40% času. Či sa vám to páči alebo nie, svetový dopyt je ohromný. Uhlie je taktiež o dosť drahšie v prístavoch po svete ako v USA. Od Európy po Austráliu, Južnú Afriku a Čínu – uhlie je drahšie kdekoľvek na svete ako v USA, kde je ho hojne. Nebudem zabŕdať do rozpravy do svetových trhov uhlia dovážaného po mori (hoci je to lákavé a zaujímavé téma). Tento článok je o americkom trhu a jeho exporte.
Momentálne je export uhlia viazaný na exportné kapacity. Každá z hlavných verejne obchodujúcich spoločností robí všetko preto, aby zvýšila export a koncoví developéry nato reagujú. Nedávno oznámené nové terminály budované na Golfskom pobreží by mali zvýšiť export zo zálivu z 22 miliónov ton v roku 2011 na 50 miliónov ton v roku 2015. O ďalších 12 miliónov sa navýši kapacita Ridleyho terminálu v južnej Kanade. Na západnom pobreží sú naplánované dva mega terminály spolu s kapacitou 120 miliónov ročne, hoci proti nim zúrivo bojujú ochrancovia prírody a možno sa veci ohľadom nich nepohnú ďalej. Aj keby posledné dva menované terminály nebudú postavené, plány na terminály Ridley a na Golfskom pobreží absorbujú nadmernú ponuku a ďalšie terminály budú oznamované každý mesiac.
Záver
Porota sa stále nerozhodla ohľadom zápasu medzi novým exportom a redukovaným dopytom doma. Naďalej túto vec dôsledne monitorujem. V prípade býčieho trhu uhlia, vyhrá jednoznačne nový export( pozri vyššie zmienené terminály na západnom pobreží). V prípade medvedieho trhu prehrá export len tesne. V oboch prípadoch, prehánky v pár amerických uhoľných továrňach a nedávne počasie a zemný plyn hnaný prepadom v cenách uhlia možno neprežijú horúce leto. Plánujem opatrne ponoriť môj prst do rozbúrenej vody kúpením vysoko kvalitných mien s pozornosťou na Illinois a Powder River Basin. Taktiež pokukávam po Consol Energy (CNX), nízko nákladový vysoko kvalitný producent s pozornosťou na ceny zemného plynu a veľmi atraktívnou hodnotou divízií.
Zdroj: CTynan
Preložili: Dave Stancel a Miroslav Útly
Facebook komentár