V tlači v hlavnom prúde a „blogosfére“ je množstvo nevyrovnaných býčích analýz o Číne. Dnes už menej ako pred dvoma rokmi, ale stále dosť, čo znamená, že čínske problémy nie sú všeobecne známe. Aby sme vyvážili vyššie zmienené býčie analýzy, tu je zoznam 14 dôvodov, prečo byť medveďom v Číne.
1) Pravidelne čítame, že čínska ekonomika rastie 8% za rok alebo 9% za rok alebo nejaké iné pôsobivo znejúce tempo rastu. To sú proste čísla, ktoré čínska vláda vykonštruuje pre verejnú spotrebu; neodrážajú to, čo sa skutočne deje. Je možné, že práve teraz čínska ekonomika nerastie vôbec a je isté, že významnou časťou rastu za posledných niekoľko rokov bola peňažná ilúzia, miesto niečoho udržateľného.
2) Čína teraz dopláca za pokusy vlády o rast ekonomiky prostredníctvom menovej devalvácie.
V poslednom komentári sme vysvetlili, prečo devalvácia meny všeobecne robí ekonomiku menej a nie viac konkurenčnou. Podstata je, že trvalé znižovanie zahraničnej výmennej hodnoty danej meny musí byť spojené s trvalým znižovaním domácej kúpyschopnosti v tejto mene, čo znamená, že každá obchodná výhoda dosiahnutá vďaka zníženiu kurzu bude kompenzovaná vyššími miestnymi cenami.
To platí, pokiaľ výmenný kurz danej meny je “voľne plávajúci”, ale Čína fixuje svoju menu na americký dolár. Naviac, asi pred 8 rokmi čínská vláda znížila pevný výmenný kurz yuanu na úroveň, ktorá masívne podcenila yuan vzhľadom na americký dolár. Toto dalo Číne obchodnú výhodu, ale taktiež to znamenalo, že dodávky yuanu boli zvýšené relatívne rýchlo, aby sa vyrovnal tlak na rast kurzu vyplývajúci z umelo nízkeho zafixovania. Zdalo sa, že to funguje dobre niekoľko rokov, ale nakoniec menová inflácia priniesla veľké zníženie kúpyschopnosti yuanu. Znížená kúpyschopnosť yuanu v kombinácii s drobnými nárastmi zafixovaného výmenného kurzu odstránila podhodnotenie yuanu voči americkému doláru. Ešte dôležitejšie je, že celý proces nechal Čínu v situácii, kedy investičné bubliny spôsobené peňažnou infláciou praskajú v rovnakú dobu, a kedy náklady na bývanie rastú neprimerane rýchlym tempom.
3) Vzhľadom k čínskemu $1-$2 biliónovému “tieňovému bankovnému systému” (neformálne pôžičky, čo sa dejú mimo bankovný systém) je tu omnoho vyššie zadĺženie vplývajúce na čínsku ekonomiku, ako uvádzajú oficiálne údaje.
4) Najdôležitejší zákazník čínskeho výrobného sektoru (eurozóna) je v recesii a druhý najdôležitejší zákazník (USA) je buď v recesii alebo bude zanedlho.
5) V poslednom desaťročí Čína zažila nebývalé mal-investície do nehnuteľností a infraštruktúry. V súčasnosti tu existujú milióny voľných bytov, veľké nákupné centrá takmer bez nájemcov, mnoho prázdnych komerčných budov, veľkolepé letištné terminále s takmer žiadnou dopravou a nádherné cesty a mosty uprostred ničoho.
6) Všeobecne, čínske provinčné vlády sú v podobnej finančnej situácii ako vláda Grécka.
7) Čínsky zrejmý problém inflácie (rýchlo rastúce životné náklady) obmedzuje schopnosť vlády využívať menové stimuly nakopnutie hospodárstva.
8) Mzdové náklady v Číne mali prudký vzostupný trend (ako odpoveď na niekoľko rokov rýchleho rastu dodávky peňazí), čo znamená, že Čína sa stáva pre zahraničné spoločnosti pomerne drahým miestom na umiestnenie továrne.
9) Čínski politici predvádzajú rovnaký krátkodobý prístup ako ich západné náprotivky. Napríklad masívny stimul v rokoch 2008-2009 sa podaril do tej miery, že veci vyzerali lepšie v krátkodobom horizonte, ale to nakoniec nechalo ekonomiku v omnoho horšom stave.
10) Čínske najväčšie banky sú platobne neschopné a sú úplne odkázané na podporu poskytovanú ústrednou vládou. Toto oživovanie bude naďalej pokračovať, čo prispeje k inflačnému problému.
11) Korupcia. PBoC (čínska centrálna banka) minulý rok odhadla, že od roku 1990 bolo ukradnutých vládnymi úradníkmi a prevedených za hranice Číny 120 miliárd amerických dolárov. Skutočné číslo prevedených prostriedkov mimo Čínu je pravdepodobne omnoho vyššie, a potom tu je ešte korupcia, ktorá nevedie k odosielaniu peňazí z krajiny. Všetky vlády sú skorumpované, ale čínská vláda, ktorá je silnejšia než väčšina, je skorumpovaná viac ako ostatné.
12) Finančná ochrana, ktorá je poskytovaná štátnym podnikom spôsobuje, že súkromný sektor trpí nedostatkom kapitálu. Vzhľadom k rozšírenému presvedčeniu, že insolventné štátne podniky budú zachránené, investori dávajú prednosť dlhopisom neefektívnych štátnych podnikov s veľmi slabou súvahou pred dlhopismi súkromných spoločností, ktoré majú ďaleko dokonalejšie výhliadky a výkon. Toto vytesňovanie úveru súkromného sektoru štátom podporovaným úverom je viditeľné v mnohých krajinách, ale problém v Číne je extrémny. Podľa vedúceho pracovníka maklérskej firmy CLSA v Singapure, ako citované v článku tu zverejnenom: “Máš v podstate 10 krát vyšší úver, ktorý ide do štátneho sektoru [v Číne] v porovnaní so súkromným sektorom, na produkciu rovnakého množstva výstupu. ”
13) Akumulácia bohatstva v Číne je vážne brzdená kapitálovými kontrolami, ktoré zťažujú prevod peňazí do krajiny a ešte viac prevod z krajiny (pokiaľ nemáte dobré konexie).
14) Čína už nie je komunistickou krajinou, ale stále má riadené hospodárstvo. Vláda má úplnú kontrolu nad bankovným systémom, čo má za následok, že celková peňažná hodnota bankovných pôžičiek poskytnutých behom ktoréhokoľvek roku nenesie žiadnu podobnosť s celkovou peňažnou hodnotou obozretných úverových príležitostí. Vláda má taktiež značnú kontrolu nad cenami významných komodít, celým stavebným priemyslom, výškou vývozu a dovozu, pohybom osôb medzi provinciami a počtom detí na jednu rodinu (slávna “politika jedného dieťaťa”). To vedie k obrovskej neefektívnosti, ale to taktiež znamená, že čínska vláda má lepšie schopnosti ako väčšina vlád udržovať ilúziu skutočného pokroku tvárou v tvár hlavnej podstatnej slabiny.
Dobrou správou pre tých, ktorí hľadajú príležitosť, aby vystúpili z investícií, ktoré spoliehajú na silný hospodársky rast v Číne je, že i napriek “inflačnému” problému by mohla zmena vlády komunistickej strany naplánovaná na koniec tohoto roku vyústiť v politikách, ktoré odložia kolaps na ďaľší rok.
Zdroj: Safeheaven
Facebook komentár