Veľké zlo plynúce z dlhovej krízy Od: „Adrian Ash“

Ak sa Vám niečo páči poprosím kliknúť na “páči sa mi to”, alebo FB a Twitter “like” aby sme mali od Vás odozvu (a taktiež Nás to vedie k pokračovaniu Našej tzv “práce”)…Čím viac klikov na na FB a Twitter “like”, tým nám pomôžete rozšíriť sa “ĎAKUJEME”

„ Videl som veľké zlo pod Slnkom. Nahromadené bohatstvo škodí svojim vlastníkom“

Ecclesiastes 5:13

Väčšina ľudí to má ešte stále na pamäti, no ťažko môžeme odhadnúť, kam to vedie.
Podľa jedného oxfordského profesora je súčasťou zjednodušeného postoju presvedčenie, že prevody od veriteľov k dlžníkom nie sú spravodlivé, pretože vyplývajú z nezodpovedného správania dlžníkov. Existuje jasné prepojenie v prístupe k poberaniu dávok vo vnútri spoločnosti.“

„Často sme presviedčaní o opaku“, hovorí americký vedec. „ Dôvodom, prečo sú v súčasnosti okrajové krajiny ako Španielsko v problémoch, sú ich vlády, ktoré doteraz nezodpovedne míňali a preto musia niesť aj následky. Ale namiesto prevzatia zodpovednosti, zavádzajú úsporné opatrenia a ničia ľudský potenciál bez ohľadu na morálku.

A riešenie? „ Úspory nie sú už dnes zriedkavosťou“, hovorí ďalší potenciálny politik dostávajúc sa bližšie k pravde.“Tento nadbytok úspor v pomere k požadovanej investícií nás doviedol k zostupu úrokových sadzieb.“
Takže vlády by mali zvýšiť dlh a vytvárať viac pracovných miest požičiavaním si úspor na financovanie nových výdavkov a dostať všetko znovu do bežiaceho kruhu. No sporitelia sú už teraz vystrašení.

„V Grécku“, podľa finančných ekonómov z VoxEU, „ je to platobná neschopnosť vlády, ktorá potopila banky. V Španielsku, banky potápajú vládu. To, čo majú obidve vlády spoločné je, že sporitelia utekajú, keď vidia banky a štát podopierať sa navzájom.“

A výsledok? „ Môže sa to dostať do klasického run-u,“ varujú, „ dôsledky ktoré si len ťažko predstavíme.“ Ale stojí to za to, to aspoň skúsiť, pretože máme najvyššie šance za posledného polstoročia.

„Ale sú tieto varovania reálne?“ pýta sa ďalší odborník z Financial Times. „Popravde dosť skutočné. Jedným z dôvod je ten, že je veľa ľudí vystrašených. V panike má strach obrovskú silu. Aby sme to zmiernili, potrebujeme veriteľa schopného a ochotného neobmedzene konať.

Ale podľa ďalšieho akademického ekonóma aj keby boli neobmedzené záruky systému vkladov bánk v Európe politicky prijateľné, pravdepodobne by chýbala dôveryhodnosť. Celkové množstvo vkladov eurozóny je zhruba 15 biliónov eur. Európske záchranné fondy EFSF a ESM spolu tvoria celkovo 0.5 bilióna eur. Jediný spôsob, ako by mohol byť tento rozdiel vyplnený, je ak by ECB bola ochotná tlačiť peniaze a zaplnila by túto dieru. Ale je veľmi nepravdepodobné, že by ECB chrlila tlačiarenské stroje v neobmedzenom množstve.

Navyše vkladatelia vyberajú svoje peniaze z bánk okrajovej eurozóny, pretože majú obavu o vlastné úspory, kvôli možnej denominácií a devalvácií spôsobenej odchodom krajiny z eurozóny.

Čo nás privádza naspäť k tlačeniu väčšieho množstva peňazí na zastavenie dlhu a potlačeniu paniky medzi vkladateľmi, ktorí nakoniec vlastnia peniaze dlžníkov, ktorí nemôžu splácať svoje dlhy.

Podľa nášho ďalšieho odborníka, bohatých ľudí v skutočnosti netrápi nezamestnanosť, veď im by predsa neublížilo, keby prídu o prácu. Starosti si robia kvôli inflácií, ktorá im narušuje hodnotu ich dolárov.

Tento manéver je z veľkej časti uzatváranie okruhu členov horného konca príjmového spektra, čo je jedna z mála oblastí, kde sa ľavá aj pravá strana môžu dohodnúť.

Toto môže mať veľa dočinenia so stretávaním sa bohatých ľudí. Dokonca bežný sporiteľ sleduje záznam o tom, čo obchádzalo Veľkú Britániu a USA pred necelými 5 rokmi. Uchované úspory v skutočnosti neznášajú infláciu, ale neobávajú sa jej zďaleka tak ako bankrotu. Pomernú časť národného bohatstva, drží top 1% populácie. slabý stred drží prevažnú väčšinu. Všetko je založené na účtovných súvahách bánk. Nie sú to tak skutočné, ako celá trhová kapitalizácia každej kótovanej akcie na burze, kde sa aktíva porovnávajú s obligáciami, vklady s dlhmi, čísla s číslami ako fotóny s fotónmi. Celé je to postavené na sľube zaplatenia. Dlžníci dlžia sporiteľom prostredníctvom sprostredkovateľov, ktorí berú peniaze a požičiavajú ich. Ak niekto môže, tak ich vráti.

Už od krachu v roku 2008, podľa George Sorosa z Festivalu ekonomiky v Trente, v Taliansku, došlo k všeobecnej zhode medzi ekonómami a širokou verejnosťou, že ekonomická teória zlyhala. Ale nezhodujú sa v dôvodoch príčin a rozsahu tohto zlyhania.
Soros ale nemá pravdu. Príčiny aj zhody sú jednoduché. Príliš veľa peňazí bolo požičaných príliš mnoho ľuďom, ktorí majú veľmi malú nádej, že všetky peniaze vrátia späť. Práve teraz tento problém patrí dlžníkom a to obzvlášť tým, ktorí nie sú schopní získať nové finančné prostriedky na financovanie splátok, alebo na ich súčasnú spotrebu. Je to taktiež problém detí dlžníkov snažiacich sa nájsť si prácu, alebo tých, čo to už úplne vzdali.

„No veď požičali peniaze, nie?“ povedal údajne prezident USA Calvin Coolidge v roku 1925, keď požiadal o zmierenie sa s prepadom peňazí predchádzajúcej generácie Európanov. Veritelia ich požičali. A potom rovnako ako dnes, nie je žiadny dôvod sledovať run na banku. Inflácia nie je iný názov pre bankrot. Okamžitá a absolútna strata hodnoty je individuálna hrozba.

Zdroj: Safeheaven
Preložil: Lukáš Jankejech