Konvenčná finančná múdrosť naznačuje, že zahraničné akcie sú povinnou súčasťou investorského portfólia. David Nicklaus, autor v oblasti finančníctva, ktorý radí pre periodikum St.Louis Post-Dispatch, sa často opiera o nasledovné argumenty:
Prečo nedržať tie medzinárodné cenné papiere, ktoré ste kúpili v období rastu globálnej ekonomiky? Hoci situácia v USA nemusí byť práve ružová, aspoň rozumiete hospodárstvu a spoločnostiam, ktoré v ňom pôsobia. Finanční experti však označujú tento typ myslenia za chybný…
Walther investorom odporúča umiestniť približne tretinu svojho portfólia cenných papierov mimo USA – a to tak do rozvinutých, ako aj rozvíjajúcich sa krajín. Ak jeho radu dodržíte, bude vaša globálna diverzifikácia výraznejšia ako susedova, keďže obyvatelia USA investujú do zahraničia iba 13 % svojich peňazí. Firmy z USA pritom predstavujú len 45 % svetového akciového trhu. V prípade, že ignorujete zvyšných 55 %, robíte tak na vlastnú škodu.
Nasledujúce spojenie celkom pekne sumarizuje moju nechuť k názoru, že investovanie do zahraničia je povinné: Prinajmenšom rozumiete ekonomike a spoločnostiam, ktoré v nej pôsobia. Finanční experti však označujú tento typ myslenia za chybný. Uvediem jednu z najdôležitejších lekcií, ktoré som získal od Buffetta a Lyncha: kupujte to, čo poznáte. Finanční poradcovia sa môžu na takto vnímanej potrebe medzinárodnej diverzifikácie priživiť účinnou frázou:Samozrejme, že neviete nič o nemeckých a japonských akciách. Investujte do našich fondov. My sa už o to postaráme.
Na vlastníctve zahraničných akcií nie je nič zlé. Panečku, podľa mňa je BP úžasná spoločnosť a snáď sa mi podarí získať Unilever, Anheuser Busch, Nestle, Royal Dutch Shell a niekoľko ďaľších. A nemám žiadne námietky proti medzinárodným podielovým fondom. Protestujem však v prípade, keď je investovanie do zahraničia sine qua non vyzdvihované na piedestál a považované za absolútne nevyhnutnú súčasť portfólia.
Autor Charles D. Ellis ponúka vo svojej knihe “Wall Street People“ (Ľudia z Wall Street) tento úžasný citát Warrena Buffetta:
Okrem pozície v Guinness Berkshire nevlastní žiadne zahraničné akcie – ignorujúc, ako zvyčajne, poslednú módu z Wall Street. Buffett sa vyjadril takto: „Ak neviem zarobiť peniaze na USA trhu, ktorý predstavuje 4 trilióny dolárov, nemal by som byť v tomto biznise. 150 miliónov dolárov som získal z operácií s Gillette a Coca-Cola. To je moje medzinárodné portfólio.“
Môže v nás pretrvávať pocit, že „niečo chýba“, ak sme neodškrtli všetky investičné možnosti a nevlastníme po troške zo všetkého. Ale máme to veľké šťastie, že sme americkí investori. Nadnárodné spoločnosti USA získali ohromný náskok pri budovaní domácej dominancie a neskôr medzinárodnej expanzie po Druhej svetovej vojne. Ak naše portfólio doplníme napríklad o McDonalds a General Electric, budujeme investičné portfólio medzinárodné. Ak chcete vlastniť akcie japonské, kupujte Aflac. Ak chcete tvoriť zisk v každej krajine okrem Kuby a Severnej Kórey, kupujte akcie Coca-Coly.
V prípade, že dostatočne budujete portfólio z nadnárodných spoločností v USA, absolútne sa nepotrebujete odchýliť od tejto stratégie. Vlastníctvo bezpečných akcií, ktoré budú prinášať rastúcu ročnú dividendu automaticky, tak ako herná kombinácia Tinkers-to Evers-to Chance (narážka na situáciu vysokej istoty, pozn. prekl.), je zábavné a finančne prospešné. Ak idete touto cestou, vaše portfólio nie je nekompletné či nevhodné. Finanční poradcovia vo vás môžu vyvolávať pocit, že bez podielu v zahraničných spoločnostiach prichádzate o niečo z globálneho rastu, ale ak držíte kôš nadnárodných firiem USA, nič nemôže byť pravde vzdialenejšie.
Preložila: Alexandra Voz
Zdroj: The Motley Fool
Facebook komentár