Inflácia by so slabnúcim vplyvom dlhu na rast HDP mala narásť

V jednom z mojich nedávnych článkov (29 prípadov hyperinflácie za posledných 100 rokov) som pojednával o možnosti hyperinflácie alebo veľmi veľkej inflácie v dohľadnej budúcnosti. V danom článku som prepojil možnosť hyperinflácie s pumpovaním peňažnej podpory do postihnutých ekonomík. Tento článok bude taktiež pojednávať o možnosti veľmi veľkej inflácie, ale tentokrát v prepojení s postupne slabnúcim vplyvom dlhu na rast HDP.

Aby som staval na predchádzajúcich argumentoch, mal by som použiť celkový nesplatený dlh na úverovom trhu v USA v rôznych obdobiach a určiť jeho dosah na rast HDP v tých istých obdobiach.
V rokoch 1960 až 1980 celkový dlh na úverovom trhu v USA narástol o 3,9 miliardy amerických dolárov. V tom istom čase HDP narástol o 2,4 miliardy dolárov. Inými slovami, 1 dolár dlhu má prírastkový dopad na HDP o hodnote 0,61 centu.
V rokoch 1980 až 2000 celkový dlh na úverovom trhu v USA narástol až o 20,7 miliardy dolárov. HDP v týchto dvadsiatich rokoch narástlo o 9 miliárd dolárov. To znamená, že 1 dolár dlhu má tentokrát prírastkový dopad na HDP o hodnote 44 centov.
A prichádzajúc k poslednej dekáde, celkový dlh na úverovom trhu od roku 2000 do roku 2011 vzrástol o ďalších 27 miliárd dolárov, zatiaľ čo HDP narástol o 5,2 miliardy dolárov. Vplyv dlhu na rast HDP zaznamenal počas tohto obdobia prudký pokles, keď počas tohto obdobia mal 1 dolár dlhu prírastkový dopad na HDP hodnotu už len 19 centov.
Z týchto informácií môžeme ľahko vyvodiť záver, že viac a viac dlhu má čím ďalej tým menší vplyv na HDP. Ale čo je dôležitejšie, treba zistiť dôvod tohto slabnúceho vplyvu dlhu na rast HDP.

Základné dôvody sú podľa mňa nasledujúce:
S postupnou zmenou ekonomiky zameranej na produkciu na ekonomiku zameranú na spotrebu sa dlh začal viac využívať pri spotrebe ako pri investovaní. A toto je dôvod zmenšujúceho sa vplyvu dlhu na rast HDP.
S neprirodzene nízkymi úrokovými mierami (negatívne prispôsobené pre infláciu)  počas veľmi dlhého obdobia posledných jedenástich rokov, sa dlh začal využívať v oblastiach, kde môžu byť vytvárané vyššie tržby (mimo USA).
Nárast federálneho dlhu počas týchto jedenástich rokov bol zapríčinený hlavne vďaka výdavkom na obranu a výdavkom na pomoc.
Vplyv dlhu na rast HDP bude klesať aj v budúcnosti, a to vďaka nasledujúcim faktorom:

• S takmer nulovými úrokovými mierami sa carry trade s dolárom stáva trendom, ktorý neprospieva miestnej ekonomike, kde je relatívne nižšia návratnosť investícií ako v novo vynárajúcich sa ekonomikách.
• Pozornosť vlády je zameraná na podporu spotreby radšej ako na šetrenie alebo kapitálové investovanie. Ako taký, bude vplyv nového dlhu na rast minimálny a väčšina z tohto vplyvu, naopak, prispeje zvyšovaniu cien.
• Po dlhovej kríze sa domácnosti zbavujú svojich dlhov a firemný sektor tiež koná rozumnejšie, pričom práve súkromný sektor je hnacou silou ekonomiky. A ako sa tento sektor vyhýba značnému zadĺženiu a sústreďuje sa na stabilitu, naznačuje, že bude utlmený. Na druhú stranu, rozvoj vládneho sektora nemusí mať značný vplyv na rast HDP a môže viesť k vytláčaniu investícií z privátneho sektora.

Blížime sa k hodine nula?
Hodina nula nastane, keď ďalší dolár dlhu nebude mať žiadny vplyv na rast HDP. A nárast dlhu bude mať za následok iba zvyšovanie cien. Ja osobne verím, že sa blížime k hodine nula, a to už v najbližších 5-10 rokoch. A stagnujúci ekonomický rast bude mať za následok nepretržité vládne výdavky (väčšinou smerujúce zlým smerom). Taktiež domácnosti môžu pokračovať v zbavovaní sa dlhov, čo bude mať ďalšie negatívne následky pre ekonomiku.
Dôsledok hodiny nula bude rapídne zvyšovanie cien aktív, ako bude dodatočný dlh posilňovať infláciu.
Mnoho ľudí by oponovalo tým, že v tomto prípade nie sú nijaké stopy po inflácii. Práve naopak, že sa pozeráme na defláciu. V tomto prípade existujú tri veci, na ktoré je treba sa zamerať:

• Nadmerné vládne výdavky a rapídny rast finančnej pomoci majú za následok oneskorenie inflácie.
• Ak by ste brali ohľad na zverejnené čísla indexu spotrebiteľských cien, tak by vám z toho vyšlo, že v USA nemôže nastať inflácia. Ja si osobne myslím, že ak by ktorákoľvek domácnosť v USA vypočítala jej ročnú infláciu, číslo by nebolo menšie ako 5%.
• Inflácia je v súčasnosti exportovaná do iných častí sveta, keďže banky a finančné inštitúcie začali špekulovať s rôznymi druhmi investícií celosvetovo. Ak by celá mena USD bola v obehu iba v USA, inflácia by vyletela do oblakov.

Investičné možnosti
Vzhľadom na predchádzajúci scenár neexistujú žiadne pochyby, že investori potrebujú mať vo svojich portfóliách nejaké naozaj pravé aktíva. Ja by som odporúčal zlato a striebro, ale nie len ako investície, ale aj ako skutočné meny.
Hospodárske komodity porastú vďaka problémom medzi nezodpovedajúcou ponukou a dopytom a taktiež vďaka zvyšovaniu cien pohonných hmôt a oslabovaniu mien.  Je možné, že sa hospodárske komodity dlhodobo naviažu na americký hospodársky index (USAG) a PowerShares DB Agriculture ETF (DBA).
Akcie majú sklon k tomu, že sú na tom celkom dobre v období inflácie. SPY a ostatné akcie sú lepšou možnosťou ako vládne obligácie (ktoré môžu čoskoro vstúpiť do dlhotrvajúceho medvedieho trhu).

Preložil: Roman Petrušek
Zdroj: Economics and Finance Fanatic