Európa vlastní značnú časť svetových prírodných zdrojov.
Za posledných pár dekád však európske krajiny väčšinu zdrojov importovali.
Výstredné? Možno.
Bolo to však jednoducho ľahšie, lacnejšie a najmä sa predišlo väčšine ekologických konfliktov.
Preniesť sa cez vládne regulácie a čeliť ekologickým skupinám je časovo náročný a neskutočne nákladný biznis.
Keď môžete jednoducho importovať a nechať iné krajiny, aby sa vyrovnali s problémami, dáva to zmysel. Veci sa však menia.
Európsky trh práce je jeden veľký neporiadok. Demonštranti volajú po akcii, po možnostiach, po pracovných miestach.
A bane zamestnávajú mnoho ľudí.
Trend sa však otáča najmä kvôli európskej stagnujúcej ekonomike a skutočným výhodám pri raste miestnych pracovných miest a skoku v daňových príjmoch, ktoré ťažobné projekty prinášajú.
Samozrejme z toho benefitujú miestne ekonomiky. Hotely sú plné prechodných inžinierov a špecialistov, potravinové obchody ich živia a bary podávajú alkohol, aby zahasili ich zaprášené hrdlá.
Potom sa do toho samozrejme zamieša vláda…
Brusel, 2011.
V roku 2008 bola zavedená tzv. „stratégia surových materiálov,“ ktorá videla výhody práce, daňové príjmy a celoplošné politické výhody. Bola revidovaná a vylepšená v roku 2010 a potom opäť v 2011.
Cieľom bolo podporiť udržateľné dodávky surových materiálov v rámci EÚ.
To si vyžaduje politiky na podporu domáceho baníctva.
Zatiaľ je dobre…
V septembri 2011 si Európsky Parlament osvojil „EÚ stratégiu surových materiálov,“ čo je banícky dokument, ktorý je však občas kritizovaný priemyslom za to, že je „príliš byrokratický.“
„Je to samozrejme pozitívne, že politická klíma v Európe aspoň teoreticky podporuje baníctvo.“
Takže na jednej strane vláda hovorí, „jasné, len do toho,“ a trvá jej to roky (a bezpochyby i milióny eur), kým príde s plánom, pričom na druhej strane vytvorí pár pravidiel, ktoré udusia iniciatívu a opäť prinúti ťažobné spoločnosti, aby si dva razy rozmysleli, či dajú do toho svoje milióny, ktoré treba na začiatok.
Skutoční „vrahovia vŕtačiek“.
Napriek tomu sektor ťažby zlata v Európe predstavuje 16 000 priamych a nepriamych pracovných miest za rok 2009 a určite to narastá.
Takže zlato, dane a pracovné miesta sú na vrchole politickej agendy.
A aj napriek vládnym reguláciám v baníckom sektore stále otvárajú opustené bane a objavujú úplne nové oblasti.
Pre investorov to je veľmi pozitívna a vzrušujúca správa.
Nový európsky hon za zlatom
V Casey Research BIG GOLD sme nedávno dosť hovorili o 3 hlavných zónach metalogenetického významu pre zlato v Európe: Pyrenejská oblasť, Karpatský oblúk a Baltský štít.
Prvé sa kríži z Portugalska cez južné Španielsko.
Druhé sa tiahne od Českej republiky cez Maďarsko, Slovensko, Bulharsko, Ukrajinu, Rumunsko, Srbsko až do Turecka.
Číslo tri, Baltský štít, prechádza zo západného Ruska cez Fínsko, Švédsko a Nórsko.
Európa sa podieľa približne na 1.2% celosvetovej baníckej produkcii (aj keď jej dopyt je asi 15% celosvetovo).
Švédsko, Fínsko, Španielsko a Bulharsko sú momentálne najväčšími baníckymi producentmi v Európe. Vyťažia asi 640 000 miliónov uncí zlata za 1 rok.
Iné krajiny s produktívnymi zlatými baňami sú Grónsko, Francúzsko, Grécko, Rumunsko, Portugalsko, Slovensko a Anglicko.
Medzi zlatými spoločnosťami, operujúcich v regióne sú Eldorado Gold v Grécku a Rumunsku, tak ako aj iné veľké a malé podniky naprieč celým kontinentom.
2011 bol pre európske baníctvo žiarivým rokom.
Výdavky na výskum a bádanie sa odhadujú približne na €400 miliónov, čo je zatiaľ maximum. Najväčší podiel bol koncentrovaný vo Švédsku, Fínsku, Nórsku a Grónsku.
Tieto krajiny spolu s Poľskom sa podieľajú na €288 miliónoch alebo 2/3 celkových nákladov za minulý rok.
Je to ešte pôsobivejšie, keď sa to dá do historického kontextu.
Ako v doleuvedenom grafe môžete vidieť, škandinávske výdavky na bádanie vzrástli za posledných 10 rokov takmer 4-násobne.
V danom regióne sú aktívne ako lokálne, tak aj medzinárodné spoločnosti.
Tzv. “junior” banícke spoločnosti, na ktoré sa v BIG GOLD detailne pozeráme, rapídne expandujú; Euromines hlási, že napríklad vo Švédsku juniori tvoria asi 50% z celkovej sumy, vynaloženej na bádanie.
Prečo sa tak výrazne zvýšila atraktivita severských krajín?
- Oblasť je nepreskúmaná a jej geologická podobnosť s Kanadou, Austráliou a Západnou Afrikou robí z Baltského štítu vysoko perspektívne miesto pre nové objavy.
Baníci vedia, čo očakávať a už majú prichystanú svoju technológiu, takže ziskovosť pre nich a investorov príde o čosi skôr.
Tieto krajiny majú dobre rozvinutú infraštruktúru (cesty a železnice) a telekomunikáciu.
- Majú prístup k vysoko vzdelaným, vytrénovaným a skúseným ľuďom, ktorými podporujú projekt počas každej fázy baníctva.
- Prístup verejnosti a politikov k baníctvu je vo všeobecnosti pozitívny, najmä v severných častiach regiónu, aj keď sa vždy nájdu nejakí protestanti. Vzhľadom na to, že oblasť nie je husto zaľudnená, tzv. NIMBY faktor (nie na mojom dvore, pozn. prekl.) tu chýba.
- Udržanie „zelenej loby“ šťastnej znamená, že bane budú otvorené, operujúce a budú vytvárať robustný a investične hodnotný biznis.
Európania zvyknú byť citliví na ekológiu, takže environmentálne záležitosti sú sledované z blízka a striktne regulované.
Hoci väčšina zodpovedných baníkov sa snaží o redukciu dopadu na životné prostredie, baníci v Európe sa na to prvoplánovo vysoko sústredia.
Predel medzi baníkmi a environmentalistami sa za posledných pár dekád zmrštil najmä kvôli pokroku v technológii.
Avšak väčším dôvodom pre kooperáciu je erodujúca ekonomická situácia. Do istej miery boli politici nútení nachádzať dôvodnejší balanc medzi konzerváciou a ekonomickým prínosom baníctva.
Na príklad Španielsko je otočené svojím hospodárskym chrbtom k stene s nezamestnanosťou na miere okolo 24%.
Astur Gold pracuje na tom, aby dostal do produkcie zlatý depozit Spanish Salave (čo sa predchádzajúcej spoločnosti nepodarilo v roku 2005 urobiť). Zvýšenie zamestnanosti bezpochyby hrá do kariet; spoločnosť už obdržala cez 6300 žiadostí.
Manažment dostal 2 z 3 environmentálnych povolení a dúfa, že posledná dostane do konca roka. Ak bude projekt plne schválený, ekonomický dopad na danú oblasť bude okamžitý a dramatický.
Vrátia sa „vrahovia vŕtačiek“?
Najväčšie hrozby pre baníctvo v Európe sú nacionalizmus, nedostatky zručností a infraštrukturálny prístup v istých oblastiach.
Napriek tomu je však Európa v lepšej pozícii, ako mnoho iných oblastí.
Kontinent má silnú tradíciu transparentných a stabilných zákonov spolu s rešpektovaním súkromného vlastníctva, čo necháva len málo priestoru pre priame znárodnenie.
Krajiny západnej Európy tiež obvykle majú dobre vyvinutú infraštruktúru a zručnú pracovnú silu.
Na druhej strane byrokracia, prílišná regulácia a hustá populácia mimo severných krajín pracovala proti rozvoju baníctva aj v iných oblastiach.
Naďalej to však celé ostáva veľmi šťavnaté…
Ak napríklad Rumunsko schváli baňu Rosia Montana, odhaduje sa, že projekt prinesie krajine asi 30 miliárd USD.
Spoločnosť dúfa, že za 16 rokov vyťaží 9.6 milióna uncí zlata a 51.5 milióna uncí striebra. Bane Olympias a Skouries v regióne Chalkidík vyprodukujú okolo 350 000 uncí zlata ročne od začiatku v roku 2015.
Manažment míňa 1.3 miliárd € na rozvoj projektu, ktorý vytvorí 1800 pracovných miest v krajine, kde je nezamestnanosť blízko 20%.
Všeobecne sa zdá, že situácia v Európe ohľadom ťažby zlata sa zlepšuje. Jej dôležitosť uznáva aj Brusel.
S výhodami, ktoré so sebou baníctvo prináša – viac práce a väčší zisk – myslíme si, že bude menej námietok, najmä v zúfalejších krajinách. Nevyrieši to tým všetky ich problémy, nepochybne však uľaví na daňovom tlaku.
Z investičného hľadiska to je oblasť, ktorú treba sledovať. Plne tu očakávame zvyšujúce sa investičné možnosti.
Zdroj: Casey Research
Facebook komentár