Fed vs. ECB: Kto má viac miesta na uvoľnenie menovej politiky? Od: “Colin Lokey”

Je jasné, že ECB(Európska centrálna banka, pozn. prekl.) a Fed(Americká centrálna banka, pozn. prekl.) si v septembri užili dostatok pozornosti. Každá centrálna banka musela pretrpieť ohromujúce množstvo kritiky zo strany „tábora ´zastavte tlač peňazí´.“ Na druhej strane existujú aj takí, čo za to Maria Draghiho a Bena Bernankeho chvália, kvôli zabráneniu rozpadu eurozóny a opätovnému vhupnutiu americkej ekonomiky do recesie.

V dôsledku Draghiho vyhlásenia nového programu Priamych Monetárnych Transakcií (PMT) a Bernankeho kvantitatívneho uvoľňovania (QE3) je dôležité, aby investori mali nejaký prehľad o tom, ako počas finančnej krízy a európskej dlhovej krízy narástli súvahy centrálnych bánk(teda asi za posledných 5 rokov).

Vzhľadom na rozličnosť  podstaty, o ktorú sa tieto dve centrálne banky snažia a vzhľadom k absolútnej veľkosti súvah týchto dvoch centrálnych bánk by bolo ľahké si odvodiť, že ECB je vo väčšom riziku inflačných očakávaní, ako Fed. Hovorím tu o vnímaní priemerného človeka, nie o analytických možnostiach získaných rozsiahlym výskumom.

Ak sa pozriete na situáciu z pohľadu nezaujatého pozorovateľa, ECB sa snaží zabrániť kolapsu dvoch veľkých krajín (Španielsko a Taliansko) kúpou neobmedzeného množstva vládneho dlhu na sekundárnom trhu. Naopak cieľ Fedu sa zdá byť obmedzený a celkom obyčajný vo svojej povahe: v podstate sa snaží o zníženie nezamestnanosti o 1,1% tým, že každý mesiac kúpi hypotékou kryté cenné papiere za 40 miliárd USD. A pridajte k tomu fakt, že súvaha ECB je asi 3,9 triliónu USD, zatiaľ čo tá vo Fede je „len“ 2,8; pre nezasvätených to znie, akoby inflačný potenciál a nadmerná súvaha boli väčšie v eurozóne ako v USA.

Je však zaujímavé  pozrieť sa, ako sa ich súvahy za posledných 5 rokov nafúkli (počas finančnej a dlhovej krízy). Vo „Focus Europe“ 31.8. vyhlásila Deutsche Bank, že ECB v skutočnosti rozšírila svoju súvahu omnoho menej, ako napríklad Fed, Centrálna Banka Anglicka(BoE) či Švajčiarska Národná Banka.

Zdroj: DeutscheBank Global Market Research/Haver Analytics

Vzhľadom na to zvážte nasledujúcu grafiku, ktorá ukazuje celkové množstvo talianskeho a španielskeho vládneho dlhu, splatného pred 2015 (teda štátny dlh,  oprávnený pre PMT program):

Zdroj: DeutscheBank, Bloomberg

Podľa Deutsche Bank by potom ECB mohla

„…kúpiť všetky španielske a talianske dlhopisy so splatnosťou pred rokom 2015 (a jej) súvaha by stále nebola taká, ako tá vo Fede.“

Napriek tomu sa oplatí všimnúť, že inflácia v eurozóne predbehla preferovanú hladinu (2,6% verzus 2%) a prognostiky sú stúpajúce:

Zdroj: Deutsche Bank, ECB

Ako som už predtým poznamenal, hocijaká neschopnosť sterilizovať vládny dlh nákupmi by mohla spôsobiť rast inflačných očakávaní.

Nakoniec to ukazuje, že odkaz Fedu kríze, pokiaľ ide o expanziu súvahy, bol výraznejší, ako u ECB. Ak zoberieme QE3 do úvahy, mohlo by sa zdať, že investori sa opodstatnene zaujímajú o rast cien a padajúci dolár v Amerike, ako o padajúce euro. Všetky vyhliadky pre obidve meny v termínoch ich kúpnej sily sú však veľmi pochmúrne.

Zdroj: Classmate