Centrálni bankári vykonávajú eutanáziu – Kapitalizmus a demokracia, odpočívajte v pokoji

Nedávne opatrenia Európskej centrálnej banky (ECB) a Fedu zatĺkli posledný klinec do rakvy kapitalizmu a demokracie. Oba tieto základné kamene našej civilizácie boli roky umelo udržiavané pri živote. Minulý týždeň sa centrálni bankári rozhodli tento stav ukončiť. Kapitalizmus a demokracia budú nahradené hybridným ekonomickým systémom, ktorý kombinuje atribúty centrálne plánovanej ekonomiky bývalého Sovietskeho zväzu, oligarchie Južnej Ameriky i výkonnosť a integritu dnešného ekonomického systému (s dávkou despotizmu navyše).

„Tvrdíš hlúposti“, „Nezmysel“, „Ďalšie ľavičiarske pokrikovanie“. V poriadku, vážený čitateľ, v tejto chvíli máte stále právo na vlastný názor, ale predtým než prekliknete inam, mali by ste zvážiť nasledujúce skutočnosti.

Kapitalizmus, ako ho definuje Wikipédia, je ekonomický systém, ktorý je založený na súkromnom vlastníctve výrobných prostriedkov a vytváraní tovaru a služieb za účelom dosiahnutia zisku. Poďme zvážiť nasledujúce skutočnosti. Až potom môžme pochopiť, ako naši centrálni bankári uštedrili poslednú ranu z milosti.

Globálne výdaje na zbrane v roku 2012 boli 1,74 bilióna. Zbrojný priemysel je pre mnohé krajiny, predovšetkým Spojené štáty, najväčším zamestnávateľom v ‘súkromnom sektore’. Ak v USA zahrnieme aj poštovú službu a armádu, viac než 3 milióny ľudí pracuje pre federálnu vládu. (A čo keby sme do tohto čísla zahrnuli zamestnancov štátnych a miestnych samospráv?) V každej rozvinutej krajine sveta je štátna správa zďaleka najväčším zamestnávateľom v krajine. Druhým najväčším zamestnávateľom sú odvetvia typu: zbrojárstvo, zdravotná starostlivosť alebo vzdelávanie, ktoré dostávajú príjmy od vlády. Rozvinutý svet už viac nie je spravovaný vládou. Rozvinutý svet závisí od vládnych výdavkov na udržanie (nie zlepšenie) súčasnej životnej úrovne. Súkromné vlastníctvo výrobných faktorov a vytváranie tovaru alebo služieb za účelom dosiahnutia zisku existuje len ako kuriózny prežitok v malých oblastiach po svete. Snáď by sa nikto nemohol dohadovať, že automobilový priemysel, bankovníctvo, zbrojný priemysel a zdravotná starostlivosť existujú len pre potešenie z vládnych výdajov. Prežitie týchto odvetví je odkázané na vládnu podporu, výdaje a reguláciu.

Jednoducho povedané, väčšina spoločností má súčasnú podobu len preto, že naše vlády si požičiavajú peniaze od budúcich generácií, aby udržali zamestnanosť úradníkov a ‘zajatý’ priemysel pri živote. Súťaž a prežitie najschopnejšieho, klišé kapitalizmu, už viac neexistuje. Základné podnikateľské pojmy ako sú cnosť, tvrdá práca, hrdosť, obetavosť, voľba, pracovná morálka, trpezlivosť, snaha, platba pri kúpe, integrita, pravda, odmena za riziko, poctivosť morálneho hazardu a rovnosť sú teraz samozrejme zastaralé. Kľúčom k prežitiu v budúcnosti bude schopnosť „dostať niečo z novo vytlačených peňazí.“ 

Zamyslime sa teraz nad demokraciou. Opäť použime definíciu z Wikipédie, ktorá označuje demokraciu za ‘formu vlády, v ktorej všetci spôsobilí občania majú rovnaké právo v rozhodnutiach, ktoré ovplyvňujú ich životy. Demokracia dovoľuje ľuďom podieľať sa rovným dielom – buď priamo alebo prostredníctvom zvolených zástupcov. Vážený čitateľ, smrť demokracie určite nie je niečo, o čom potrebujeme diskutovať. Je to evidentné. Nie, „vy stále veríte v demokraciu, vy stále veríte, že váš hlas sa ráta“. Prosím zvážte starostlivo nasledujúce slová. Vytvorte si vlastný názor na to, či každé slovo alebo fráza predstavuje systém vlády, známy ako demokracia: manipulovanie s hranicami volebných obvodov, komplikovaný volebný systém a vyradenie zle označených hlasovacích lístkov (USA)*, QE 1, QE 2, neobmedzené výdaje na kampaň jednotlivcov a organizácií, podmienky finančnej pomoci v zmysle „korporácie sú tiež ľudia“, druh monetárnej politiky Fedu (súvisiaci s nákupom a predajom dlhopisov s cieľom upraviť úrokovú mieru, pozn.prekl.), QE 3, technokratská vláda, TARP, finančná pomoc Wall Street, lobbing, Grécko, Španielsko, Taliansko, termíny a podmienky ECB, týkajúce sa kampane na nákup dlhopisov. Je viacero slov na vykreslenie tohto obrázka, ale nechcem, aby vám tieto znepokojujúce predstavy, ktoré ste si v mysli vytvorili, spôsobili post-traumatický šok. Toto nie sú slová, ktoré sa zrodili počas evolúcie demokracie. Tieto slová sa vyvinuli počas prerodu demokracie na hrozivejší systém, ktorý zanechal svet s ‘ilúziou demokracie‘.     

Poďme si teraz spojiť súvislosti, ktoré spájajú smrť kapitalizmu a demokracie s nedávnymi opatreniami našich centrálnych bankárov. Tandemové oznámenia v priebehu posledných pár týždňov, že Fed a ECB (obe vedené nezvolenými vedúcimi predstaviteľmi) by rozšírili nákup aktív. (Ach, snáď všetci súhlasite, že sa to nazýva tlačenie peňazí.) Centrálne banky neodvolateľne zaviazali príslušné vlády k takému postupu, ktorý je robený bez verejného súhlasu, pochopenia či referenda. Zaviedli fiškálnu politiku zamaskovanú za monetárnu politiku, ktorá spúta schopnosť daňových poplatníkov spravovať vládne financie… nuž navždy.

Tento priebeh udalostí spôsobí  dealokáciu kapitálu historických rozmerov. Na ‘Hlavnej ulici’ bude pokračovať krádež (prostredníctvom umelo nízkych úrokových mier) dôchodkov od penzistov, ktorí si pilne akumulovali dôchodkový kapitál počas svojich odpracovaných rokov na zaistenie príjmov v dôchodku. (V istom zmysle treba obdivovať ‘baby boom’ generáciu pre ich trúfalosť a aroganciu okrádať svojch rodičov prostredníctvom umelo nízkych úrokových mier, ako aj svoje deti a vnúčatá prostredníctvom absurdých vládnych pôžičiek. Deje sa to kvôli udržaniu životnej úrovne, na ktorú si generácia päťdesiatych rokov navykla. Ľudia z doby ‘populačnej explózie’ sú ako Robin Hood z inej bizardnej dimenzie. Takýto Robin Hood okráda starých i mladých a necháva si peniaze pre seba.) ‘Morálny hazard’ bol z rozhodovacieho procesu odstránený. Nahradila ho moderná verzia “I’m all right, Jack” (poznámka, ktorá indikuje sebecký prístup; pozn. prekl.).

Vlády budú schopné  utrácať neobmedzeným štýlom, nemorálne, bez obáv z dohľadu nad trhom s dlhopismi. Vážený čitateľ, pýtate sa: “Ako by mohli byť vládne výdaje nemorálne?” Keď naše vlády utrácajú peniaze, ktoré my nemáme, na tovar a služby, ktoré si my nemôžeme dovoliť alebo ich nepotrebujeme, za ceny, ktoré nie sú určené voľným trhom kapitalistického systému, aby zanechali našim deťom a vnúčatám len ‘krvavý účet’, to je nemorálne, antidemokratické a tak by kapitalizmus rozhodne fungovať nemal.

*(tzv. „hanging chads“) Jedny z najtesnejších volieb v histórii USA boli prezidentské voľby v roku 2000, kedy sa hlasy spočítavali voličskými strojmi, občan prepichol štítok a stroj jeho hlas zarátal. Nedostatočne prepichnuté hlasovacie lístky boli neplatné (pozn. prekl.).

Zdroj: Funny Business