Finančný kolaps sa neobjaví s nálepkou „Tu som!“

Finančný systém bude fungovať, až kým prestane fungovať. Taká je povaha väčšiny katastrof – prídu bez varovania. Obávam sa, že americký finančný systém – najmä americký  dolár a cenné papiere (TLT) – môžu byť ďalšou netušiacou obeťou.

Neznamená to však, že finančná katastrofa sa objaví z ničoho nič. Naopak, väčšina kolapsov (veľkých aj malých) predchádzajú určitým tlakom. Tí predvídaví, (ako Marc Faber a Nouriel Roubini) ktorí vidia tlaky a predpovedajú katastrofickú udalosť sú často zosmiešňovaní, nazývaní „rozbitými hodinami“ či tými, čo to „privolávajú.“ A keďže môže trvať aj roky, kým sa ich predpoveď splní, je to o to ťažšie. Nakoniec je katastrofa pre priemerného investora prekvapením, pretože väčšina z nich sa rozhodne ich zúfalé varovania nepočúvať.

Nikto nechce počuť  negatívnu predpoveď – najmä ak sa ich okolie zdá  byť stabilné. Často, aj pri evidentnom zhoršení, chcú  veriť v návrat status quo. Úprimne povedané, je ľahšie robiť rozhodnutia podľa nedávnej minulosti. História ľudstva je však posiata mŕtvolami systémov a spoločností, ktoré nedokázali rozpoznať a adaptovať sa na zmenu prostredia, čo následne viedlo k náhlemu kolapsu.

Stačí sa len pozrieť  o pár dekád späť a uvidíme tucty zdanlivo nepredvídaných, rušivých a katastrofických zmien: ázijská menová kríza z rokov 1997/1998; 11/9/2001; pád banky Lehman Brothers. Zatiaľ čo niektorí tlaky rozoznali, pre väčšinu to bolo náhle a nečakané.

Americký dolár  šokuje často. V rozpätí 50 rokov rozvírili dolárové devalvácie brehy trhov zlata a mien niekoľko krát.

Apríl 1933: V roku 1933, pod záštitou Exekutívneho príkazu 6102, zakázal prezident Roosevelt „hromadenie zlatých mincí, tehličiek a certifikátov na území Spojených štátov.“ Zákon o zlatých rezervách z roku 1934 následne prehodnotil cenu zlata fixáciou jeho ceny z 20.67 USD/oz na 35 – takmer 70% nárast ceny. Bola to silná dolárová devalvácia, ktorá nachytala väčšinu priemerných Američanov na hruškách. Avšak tí, čo predvídali a vlastnili zlato – napriek Exekutívnemu príkazu – pekne profitovali.

Tzv. Nixon shock  v 1971: V roku 1971, po rokoch klesajúceho zlatého krytia dolárov, sa stalo vyschnutie amerických zlatých rezerv mimoriadne nebezpečné.

Podľa Guggenheim Partners:

Na začiatku Bretton Woodskeho systému bola hodnota pomeru zlatých rezerv s menovou zásobou približne 75%. To pomáhalo doláru, ako stabilnej svetovej mene. Do roku 1971 sa tento pomer zmenšil na 18%.

Podľa Guggenheim Partners odišlo z krajiny 12 mesiacov pred ukončením Bretton Woodskeho systému 15% zlatých zásob po tom, ako zahraničné centrálne banky konvertovali svoje doláre za zlato. Pomer zlata k menovej zásobe takisto klesol, pretože menová zásoba rapídne rástla, aby mohli a financovať vojnu vo Vietname a tzv. The Great Society.

Aby sa zabránilo vysychaniu zlatých rezerv, na prekvapenie MMF sa 15. 8. 1971 prezident Nixon rozhodol, že „dočasne“ (samozrejme sa to ukázalo byť konečné) ukončí konvertibilitu dolára za zlato. Tým odbremenil Fed od tejto zlatej kotvy a dal mu väčšiu autoritu nad monetárnou politikou – expanznú aj kontrakčnú.

Počas 2 rokoch, ako skončila dolárová konvertibilita narástla cena zlata o 260% (pozri graf nižšie).

Po dvojročnej perióde, ilustrovanej v grafe, cena zlata pokračovala v prudkom raste aj po zbytok dekády a pomer zlata s monetárnou bázou nakoniec dosiahol hodnotu 1:1. Avšak od svojho vrcholu zo začiatku 80. rokov tento pomer padal na svoju súčasnú úroveň 17%. Súčasný pomer je historicky najnižší. Ako ste už asi uhádli, vzhľadom na ultra nízky pomer sa svetová nerovnováha zintenzívňuje a blíži ku kritickému bodu.

Dolárové rezervy sveta po celé desaťročia neúnavne rástli, čím robili tlak na jednostranný systém, vytvorený dolárovým režimom, ktorý je presadzovaný finančne, právne a vojensky. Tento „petrodolárový“ systém (systém, ktorý núti producentov ropy predávať v dolároch, čím núti importné krajiny ropy tvoriť dolárové rezervy) ešte posilnil nerovnováhu a potlačil úrokové sadzby, čím povolil Amerike rozbehnúť to, čo by inak bolo katastrofálna monetárna a fiškálna politika. USA majú len malú motiváciu na nápravu svetového finančného systému, keďže im dovoloval financovať najväčšiu armádu sveta, sociálny štát a spotrebiteľskú ekonomiku.

Táto nerovnováha nemôže trvať donekonečna. Jedného dňa – akoby z ničoho nič – sa niečo stane, (napr. krach dlhopisového trhu alebo masívna dolárová devalvácia)vytvorené množstvom spúšťačov. Možno prestanú krajiny predávať ropu v dolároch. A možno sa veľký držiteľ dolárov, ako Čína, rozhodne nechať dolár tak. Alebo možno – ako špička ľadovca – bude spúšťačom niečo zdanlivo úplne irelevantné, ako napríklad lístky na autobus v New Yorku. Kto vie.

Nejde o to, aby sme hľadali spúšťač – pointou je pochopenie chýb v systéme. Súčasná rastúca masívna nerovnováha by mohla spôsobiť kolaps finančného systému. Zatiaľ čo znalí investori cítia narastajúci tlak, ďalší finančný kolaps nepríde s varovaním „tak, a som tu“ a bude šokom pre väčšinu.

Existujú náznaky, že schopnosť Ameriky podporiť súčasný systém slabne. Aj keď to žiadna oficiálna správa nepotvrdzuje, mnohí tvrdia, že USA podporovalo vojny a revolúcie najmä kvôli udržaniu petrodolárového systému, viacero krajín (napr. Irak, Líbia)však pohrozilo, že odstúpia od predaja ropy v dolároch. Irán predáva ropu v eurách.

Zatiaľ čo niektorí  optimisti môžu namietať, že zvrhnutie irackej a líbijskej vlády boli „úspechom,“ Irán je dôkazom, že dolárová nadvláda má svoje hranice. Má podporu Číny a Ruska a tým je americká schopnosť ochrany petrodolára v riziku. Svetový finančný systém je v masívnej systémovej nerovnováhe. Toto je tak dobrý dôvod, ako hociktorý iný spúšťač na rozpad amerického dlhopisového trhu a doláru, avšak len málo investorov to očakáva alebo čaká na varovný signál, ktorý nikdy nepríde.

Struna svetového finančníctva je silno napätá a jej vystrelenie by mohlo mať na dolár rýchle a devastačné účinky. Dnes má priemerný človek lepší zmysel pre blížiace sa riziko, avšak nanešťastie vždy dúfa v návrat do status quo. Iba pár z nich však predpovedá pád dolára. A ako sa k nim staviame? Ako k pozostatkom finančnej krízy z roku 2008/09. Sú braní ako tí, čo stále opakujú ten istý príbeh dokola a ktorí mali v roku 2008 „náhodou“ pravdu. To, čo si väčšina ľudí neuvedomuje je to, že kríza roku 2008 ešte neskončila. Zahladili sme stopy problémov, avšak dlh a nerovnováha stále rastie.

Úprimne, tento systém môže ešte pokračovať mnoho rokov. Veď už prežil dekády. Ako to vždy bývalo, kolaps príde bez varovania. Čas na prípravu je ešte pred tým, ako bude na titulných stránkach.

Najlepším spôsobom na zmiernenie takej udalosti je vlastniť zlato, včetne napríklad niektorých zlatých ETF:

-SPDR Gold Shares(GLD)      
-ETF Physical Asian Gold Shares (AGOL)         
-ETF Physical Swiss Gold Shares (SGOL)

Samozrejme si myslím, že najlepším miestom na jeho uskladnenie je mimo bankového systému.

Zlato je úložisko bohatstva, môže predčiť menové režimy a je svetovou menou. Zatiaľ čo ceny zlata môžu ostať volatilné, ak by americký dlhopisový trh a dolár skolabovali, vyťažili by ste z vlastníctva aktíva, ktoré a)nie je ocenené na základe diskontovaných peňažných tokov a b)nemôže byť ľahko riedené.

Ak by sa mal dolár zdevalvovať na hodnotu, kde by sa pomer zlata a menovej zásoby vrátil k historickému minimu, ceny zlata by výrazne vzrástli. Podľa Guggenheim, dnešný 17% pomer naznačuje cenu zlata 2200 USD/oz. Ak by sa pomer vrátil ku 40%, zlato by muselo stúpnuť na úroveň 5000 USD/oz. Ak by malo byť na úrovni 1:1, muselo by stúpnuť na 13 000 USD/oz.

Aj keď tu nejde o predpoveď ceny zlata, čísla, poskytnuté Guggenheimom nám dávajú historický kontext zneužitia doláru v posledných dekádach. Vzhľadom na rastúcu nerovnováhu je pre investorov dôležité, aby zvážili spôsobom ochrany svojich aktív v dlhodobom meradle.

Zdroj: Plan B Economics