Naši lídri chcú lacnejší dolár a silnejšie čínske renminbi (RMB). Je to náš posudok, založený na nedávnych komentároch prezidenta Obamu, prezidentskej nádeje Romneyho a predsedu FEDu Bernankeho. Ak sa k nim pripájate, dobre, len buďte opatrný po tom, čo si želáte alebo aspoň zvážte prijatie opatrenia na ochranu Vášho portfólia.
V posledných týždňoch sa Bernanke stáva stále viac volajúcim po povzbudzovaní krajín s rozvíjajúcim trhom povoliť zhodnotenie ich mien voči doláru a Obama a Romney obaja obhajovali oslabenie dolára konkrétne proti čínskemu RMB. V nedávnych prezidentských debatách Romney pokračoval vo svojom volaní deklarujúcim Čínu ako menového manipulátora a Obama pyšne vyhlásil, že RMB sa zhodnotilo o 11% voči doláru, odkedy nastúpil do funkcie. Skutočne to bolo o 9% podľa dát, na ktoré sa pozeráme. Predsa len argument, že sa obaja jasne pokúšali vytvoriť slabší americký dolár je v našich najlepších ekonomických záujmoch. Podobne v prejave MMF Bernanke v podstate pripustil, že zodpovedajúca monetárna politika v USA zapríčiňuje tlak na zahraničné devízové kurzy medzi menami rozvíjajúceho trhu a dolára a navrhol, aby zahraničným centrálnym bankám umožnili chopiť sa znehodnotenia dolára skôr, ako preventívne zasahovať.
Môže to byť povrchne presvedčivé, že zhodnotenie RMB je kľúčom k zmierneniu nášho ekonomického utrpenia podporou vývozu, a tak práce v USA. Avšak zatiaľ čo zníženie jednej meny by mohlo dať podporu firemným ziskom pre ďalší kvartál, (ako sú zahraničné príjmy preložené do vyšších dolárových ziskov), je ťažké si predstaviť, že USA môžu skutočne konkurovať cenou – deň, kedy vyvážame tenisky do Vietnamu snáď nikdy nepríde. Vyspelá ekonomika v našom hodnotení musí konkurovať hodnotou, nie cenou. Bez debaty o podstate veci tohto argumentu podrobnejšie, poďme sa pozrieť na druhú stranu silného RMB, čo je slabší dolár a potenciálne vyššie ceny za tovary dovezené z Číny. Informácia, že existuje veľa búšenia po stole Číny, ktorá kradne prácu vo výrobe, ale žiadne protesty, keď to prináša nízke užívanie cien spotrebiteľom. Koniec koncov, nie všetci Američania sú výrobcami exportných tovarov, ale určite sú všetci spotrebiteľmi tovarov všeobecne a veľa z nich je importovaných z Číny a rozvíjajúcej Ázie.
Dokonca ak by sme prijali argument, že slabší dolár je možno dobrý pre určité sektory a pravdepodobne pre ekonomiku USA vo veľkom, nie všetci budú mať úžitok, obzvlášť, žiadny dôchodcovia nesmú čeliť zníženej kúpnej sile. Dôchodcovia by nemali vidieť zvyšujúcu sa nominálnu mzdu, keď aktívna pracovná sila mohla prekonať očakávanie, čo znamená rastúce náklady na bývanie bez vyrovnania rastúceho príjmu, čo môže byť iba stále z nulového úroku z fixného príjmu portfólia, ako dal Bernanke na zreteľ, že „politika bývania zotrvá aj keď sa ekonomika pozbiera.“
Súhlasíme s našimi politikmi do takej miery, že dolár môže byť všeobecne nadhodnotený a mnoho ázijských mien podhodnotených, a preto cesta najmenšieho odporu môže viesť k ázijským menám celkovo vyšším trením. Nižší graf ilustruje tento trend. Čínsky apetít pre zhodnotenie meny voči doláru môže mať dočinenia s relatívnou silou alebo slabosťou meny porovnaní s ázijskými susedmi, ktorí sú exportnými konkurentmi. Pretože sa tieto ázijské meny zhodnocujú, poskytujú RMB väčší priestor zhodnotenia tiež.
Zatiaľ čo ázijské meny môžu rásť ďalšie roky myslíme si, že ázijské krajiny ako Čína, ktoré sa hýbu nahor v pásme pridanej hodnoty sú v lepšej pozícií zvládnuť rýchlejšie zhodnotenie meny ako ostatní. Ako sa výrobné procesy stávajú viac komplexnejšie, je ťažšie pre nízko-cenových konkurentov opakovať produkciu. Ako také produkty vyššej pridanej hodnoty poskytujú čínski exportéri s väčšou cenovou silou na globálnom trhu, obmedzením potreby a efektívnosti lacnej menovej politiky, navyše ponad strednodobého k dlhodobému horizontu, pretože čínska ekonomika pokračuje v raste a stredná trieda sa stáva bohatšou, domáca spotreba bude hrať väčšiu a väčšiu rolu v ich HDP a tento posun od ekonomickej závislosti na americkom spotrebiteľovi sa bude taktiež znižovať potrebou pre exportne orientovanú menovú politiku. V skutočnosti veríme, že silnejšie RMB bude prínosom pre čínsku spotrebu a pomôže ďalšiemu prechodu.
Postupný posun smerom k väčšej domácej spotrebe dochádza v mnohých iných ázijských krajinách, ktoré nadväzovali na model rastúceho exportu a ako tomu Bernanke hovorí, že „ systematické odolávanie zhodnotenia meny.“ Ako môžeme vidieť vo vyššie uvedenej tabuľke, mnoho ázijských mien neodolalo zhodnoteniu toľko, koľko by ste si mohli myslieť a to sa dostane do Obamovho bodu zhodnotenia RMB, odkedy nastúpil do úradu. Z investičného hľadiska 9% za 4 roky nie je zlý návrat v tomto prostredí. Trvalo by to viac ako 78 rokov, než dosiahne návratnosť 3 mesačných pokladničných poukážok na ich súčasný výnos 0.11%.
Americkí spotrebitelia a (čínski exportéri) boli dotovaní umelou lacnou čínskou menou, a to na úkor čínskych spotrebiteľov, ktorí čelili krpatej nákupnej sile. Avšak veríme, že táto dynamika sa bude naďalej meniť a navrhujeme, že silnejšie RMB je veľmi pravdepodobné nielen pre želanie Bernankeho, Obamu a Romneyho, ale čoraz viac vo vlastnom záujme Číny. To by znamenalo, že stoly by sa obrátili na amerického spotrebiteľa.
Mimochodom to je dobrý dôvod, aby žiadny prezident nenazýval Čínu menovým manipulátorom. Len čo je Čína označovaná za menového manipulátora, uvádza to do pohybu proces, v ktorom kongres zaujíma význam. Bez toho, aby sme sa púšťali do podrobností, naši súčasní prezidenti preferovali ovládnutie viac ako delegovanie právomoci tým, že nazývajú Čínu menovým manipulátorom. Prezident v podstate hovorí kongresu udrieť vo veci vzhľadom k tomu, že prezident má oveľa väčšiu flexibilitu výkonnej zložky v rokovania s Čínou bez konzultácie s kongresom. Akonáhle sa kongres zapojí, hrozba obchodnej vojny sa stane pravdepodobnejšou. Dokonca ak má Romney pravdu, že Čína môže viac stratiť v obchodnej vojne, naša analýza ukazuje, že mena krajiny s obchodným deficitom môže byť pod väčším napnutím obchodnej vojny. To môže byť aj to, čo chce Romney dokázať, ale znova, buďte opatrný po tom čo si želáte.
Ak sa časť toho, čo investori spotrebujú vyrába v inom regióne, potom držanie nejakej miestnej meny alebo denominovaných aktív v miestnej mene môže byť múdre. Americkí spotrebitelia by sa nakoniec nemali znepokojovať s počtom dolárov v banke, ale skôr tým, čo si za tieto doláre môžu kúpiť, pokiaľ ide o skutočné tovary a služby. Navrhujeme, že sa Bernanke možno viac bojí čínskeho manipulátora viac a navyše, že naša de facto politika lacného dolára môže byť dôvodom, aby sa bralo riziko kúpnej sily dolára do úvahy.
Preložil: Lukáš Jankejech
Zdroj: MerkFunds
Facebook komentár