Spomeňte si na rok 2011: šéf PIMCO Bill Gross skvele stavil proti americkému ministerstvu financií, že ak skončí kvantitatívne uvoľňovanie č.2, úrokové sadzby sa vyšvihnú hore, pretože by Fed už nebol na trhu a „neprikuroval“ pod americkými dlhopismi.

Príbeh tejto stávky je dobre známy. Úrokové sadzby v roku 2011 nevyleteli hore. Prepadli sa.

Koncom toho roka sa Bill Gross ospravedlňoval svojim investorom.

Prečo sa teda Bill Gross mýlil? Mohlo by sa zdať, že federálne(Fed) nákupy cenných papierov by mali dostať ceny hore a zisky dole a že zánik nákupov by mal zapríčiniť prepad cien a rast ziskov.

Ako však nedávno napísal ekonóm Scott Sumner, v skutočnosti to funguje naopak(obyčajne):

„Vždy je chyba, ak sa mieša mikroekonomická intuícia s makro. Ľudia si myslia; „ak kúpim pár dlhopisov a ich cena stúpne, jednoznačne nám zákon ponuky a dopytu hovorí, že ak Fed nakupuje veľa dlhopisov, ich cena pôjde hore o veľa.“

Prečo to je na individuálnej úrovni odlišné? Pretože svojím nákupom nezvýšim menovú zásobu. Keď ich však nakupuje Fed, menovú zásobu navyšuje. Dopyt a ponuka stále platí, avšak musíme myslieť na dva trhy, dlhopisy a peniaze. Nejde tu o mikroekonomický problém. Hodnota peňazí sa znižuje, keď sa navyšuje zásoba, minimálne z dlhodobého hľadiska. Očakávania prepadu hodnoty peňazí redukujú očakávanú skutočnú hodnotu budúcich úrokov a istiny, ktorá je vyplácaná v nomináloch dolárov. Preto viac peňazí znamená nižšie ceny dlhopisov, za inak rovnakých podmienok.

Tieto dva body tvoria stručné vyvrátenie mýtu, že nákupy Fedu boli hlavným motorom nižších cien dlhopisov. Nákupy Fedu však nie sú, ako nákupy ostatných, keďže nákupy Fedu pomáhajú inflácii a to je pre dlhopisy negatívne.

Zásadná lekcia.

Zdroj: BigNewsNetwork

Facebook komentár