Európa bude musieť „pracovať veľmi tvrdo,“ aby si udržala najštedrejší sociálny systém na svete a zostala celosvetovo konkurencieschopná, povedala Angela Merkelová, nemecká kancelárka, v rozhovore pre Financial Times.
Kľúčom k európskej zdatnosti je prežiť výzvu globalizácie, míňať viac na výskum a vzdelávanie, prepracovať dane a trhy práce na obnovenie konkurencieschopnosti, povedala.
Zarytá pani Merkelová, pokladaná mnohými Európanmi za autorku nadmerných úsporných opatrení na potlačenie dlhovej krízy v eurozóne, vysvetlila svoje odhodlanie minulý týždeň na samite EÚ v Bruseli, kde vidieť jej partnerov zaväzovať samých seba záväznými zmluvami pre viac štrukturálnych reforiem.
Žiadna konečná dohoda sa nedosiahla, ale detaily ako zmluvy medzi krajinami eurozóny a Európskej komisie majú byť údajne dokončené v najbližších šiestich mesiacoch.
Kancelárka prišla do Bruselu hľadať dohodu meradiel, ktoré majú posilniť konkurencieschopnosť ako veľký krok k užšej ekonomickej spolupráci.
„Ak dnes Európa predstavuje viac ako 7 percent svetovej populácie, produkuje okolo 25 percent svetového HDP a má financovať 50 percent globálnych sociálnych výdavkov, potom je zrejmé, že bude musieť veľmi tvrdo pracovať na udržanie svojej prosperity a spôsobu života,“ uviedla Merkelová v rozhovore.
„Každý z nás musí prestať míňať viac než zarobíme každý rok.“
Hoci pani Merkelová prestala tvrdiť, že strop sociálnych výdavkov by mohol byť jediným meradlom pre meranie konkurencieschopnosti, naznačovala vo svetle týchto prudkých stúpaní sociálnych výdavkov tvárou tvár starnúcej populácií. Skutočne, Nemecko čelí jednej z najväčších demografických výziev.
Dokonca ak krajina kontroluje svoj vlastný dlh a deficit, ale preniesla by všetok svoj rozpočet na sociálne výdavky a nič na výskum, vytvorilo by to zlé podmienky pre ekonomiku byť globálne konkurencieschopný, povedala.
Nemeckej kancelárke sa nepodarilo získať plný súhlas pre jej postoj na minulotýždňovom samite, v neposlednom rade od Francoisa Hollanda, francúzskeho prezidenta, ktorý trval na tom, že budúce zmluvy o „konkurencieschopnosti a raste“ by nemali byť povinné pre všetkých členov eurozóny.
Ale pani Merkelová vyvrátila pripomienku, že tradičný Francúzsko-Nemecký „motor“ pre užšiu európsku integráciu nepracuje správne od zvolenia pána Hollanda v máji.
„Aj keď reprezentujeme odlišné krajiny a prichádzame z rôznych politických prostredí, vždy nájdeme spoločné riešenie,“ povedala.
Vidí ich vzťah ako nejakú „veľkú koalíciu“ medzi jej stredopravou Kresťansko-demokratickou úniou a stredoľavou Sociálno-demokratickou stranou v Nemecku. Viedla takú vládu v rokoch 2005-2009 a možno bude dobre nútená to tak znovu urobiť po budúcich hlavných voľbách.
Na samite v Bruseli však bolo jasné, že pani Merkelová a pán Hollande mali iné priority.
Francúzsky prezident chcel horlivo vidieť veľkorysý rozpočet odsúhlasený na oživenie rastu v recesiou zasiahnutých členských štátov. Pani Merkelová bola neoblomná, že žiadne také financie by nemali byť skromné, „časové obmedzenie a špecifické projekty,“ v celkovej výške viac ako 10 až 15 miliárd eur (13,15 až 19,73, mld. dolárov).
Kancelárka povedala, že jej skúsenosti ako obyvateľa, ktorý prežil pád komunizmu v Nemeckej demokratickej republike sa od tej doby vyfarbilo jej politické myslenie.
„ Boli sme svedkami v NDR a celého socialistického systému, že ekonomika, ktorá nebola dlhšie konkurencieschopná a odoprela ľuďom prosperitu nakoniec viedla k veľkej nestabilite,“ povedala.
„Pripadá mi znepokojujúce, že mnoho ľudí v Európe jednoducho predpokladá, že spolu s USA, Európa poskytuje iba referenčný rámec pre svet – že Európa je tradične silná a že sa svet pozerá na nás.
„Ďalšie modely sa už dávno objavili: Čína, India, Japonsko, Brazília a pripoja sa ďalšie krajiny, ktoré sa snažia a ukazujú sa byť inovatívne.“
Preložil: Lukáš Jankejech
Zdroj: CNBC
Facebook komentár