Ako posadnutosť znižovania deficitov dosahuje nové úrovne, niektorí wašingtonský zákonodarcovia sa opäť pozerajú na starú myšlienku, ktorá sa nikdy neuskutočnila: nahradiť dolárovú bankovku dolárovou mincou.

Dvatsiateho deviateho novembra usporiadala snemovňa výboru pre finančné služby, zasadanie nazvané „budúcnosť peňazí: Dollars and Sense“ (slovná hračka), ktorého súčasťou bola diskusia o vyraďovaní dolára so svedectvom z Amerických a Kanadských mincovní.

Minulomesačné zasadanie bolo podnietené štúdiou úradu vlády pre kontrolu výdavkov „výhody a hľadiská na nahradenie jendodolárovej bankovky jednodolárovými mincami,“ ktorá zistila, že USA by získalo 4,4 miliardy dolárov v čistých prínosoch počas 30 rokov ak by  bola jednoldolárová bankovka nahradená mincou.

Papierové bankovky môžu zostať v obehu len zlomok času v porovnaní s mincami, predtým ako podľahnú opotrebeniu. Vzhľadom k tomu že vláda vykazuje „zisk“ z razby meny – hodnota bankovky alebo mince mínus náklady produkcie – kumulatívne lacnejšia výroba mince by znamenala vyššie príjmy na zníženie deficitu.

Argumentom je v podstate to, že vyraďovanie dolárovej bankovy a jej nahradenie mincou, môže Amerike priniesť obrovský zisk už po niekoľkých rokoch.

Zisky by prichádzali zo zvýšenej dlhovekosti každého dolára, ako aj z rozdielu medzi nákladmi na výrobu mince a jej hodnotou, tzv. razobné.  Keďže existujú rôzne odhady dlhovekosti jednotlivých bankoviek a mincí, existuje aj významná odchylka odhadovaných príjmov.

Philip Diehl, bývalý riaditeľ americkej mincovne, potvrdil že dolárové mince majú svoje opodstatnenie – s investíciou 8 miliónov dolárov na nové razobné zariadenie, predstavujú odhadované príjmy sumu medzi 4,4 a 4,7 miliardami dolárov, a to je podľa neho správna cesta.

Taktiež zdôraznil, že „prakticky každá západná ekonomika nahradila svoju bankovku s najnizšou nominálnou hodnotou, mincou s rovnakou hodnotou.“

Diehl bol riariteľom mincovne, ktorý sprevádzal pôvodnú dolárovú mincu Sacajawea počas výroby a potvrdil, že jediným dôvodom prečo Amerika nepoužíva mincu je, že Congres odmietol vyradiť jednodolárovú bankovku.

Za postupné rušenie dolára bojoval aj hlavný  prevádzkový riaditeľ kanadskej kráľovskej mincovne Beverly Lepine, ktorého vyhlásenie bolo zamerané na výmenu kanadskej jednodolárovej bankovky za Loonie, kanadskú jednodolárovú mincu v roku 1987.

Program bol podľa Levina uspešný, pretože vláda sa zaviazala zrušiť bankovku. Zmena bola možná len vďaka tomu, že bola vykonaná kompletne/úplne.

V dôsledku obrovského úspechu prechodu na Loonie, Kanada pokračovala v procese s dvojdolárovými bankovkami, v súčasnosti kanadského Toonie.  Kanadská mincovňa teraz spolupracuje s inými národmi v bezpečnom razení mincí.

Napriek tomu má tento krok stále obrovskú mieru opozície.

James Miller, bývalý riaditeľ Úradu pre manažment a rozpočet prvý krát vystúpil proti navrhovanej zmene v roku 2000, a pred niekoľkými týždňami tvrdil, že „ veci sa zmenili len do takej miery, kedy nahradenie dolárovej bankovky mincou znamená ešte horšiu pozíciu pre americké firmy a spotrebiteľov.

Väčšina úspor pochádza z razobného, teda z rozdielu medzi nákladmi na výrobu a hodnotou mince, čo sú podľa Millera „nepriame dane spotrebiteľov.“

Opozícia tvrí, že ďalšie odhady GAO, zohľadnené v dodatočných možnostiach – vrátane prepravných nákladov, nákladov pre firmy a fluktuácie nákladov na kov – v skutočnosti vyústili do záporného plánovaného návratu so zmeny.

Je isté, minimálne v krátkodobom horizonte,že vláda by pri výmene strácala, kedže úspory sú očakávané len s navrhovanou 30 ročnou životnosťou dolárovej mince. Hazardom je, či budú američania používať mince dlhšiu dobu, vzhľadom na ich finančne náročnejšiu produkciu v porovnaní s bankovkou.

Odporcovia zmeny tiež upozorňujú na zvyšujúce sa využívanie digitálneho obchodu, čo je ďalší argument proti veľkej menovej reorganizácii.

Navyše drvivá väčšina američanov je proti myšlienke zrušenia bankovky – 1,4 miliardy nechcených dolárových mincí je uložených v trezoroch Fedu. Ministerstvo financií zastavilo výrobu po tom ako zistilo, že 40% mincí bolo vrátených.

Podľa prieskumu Gallupu z roku 2006, je 79 % američanov proti nahradeniu všetkých dolárových bankoviek dolárovými mincami. Aj keď sa obyvatelia v prieskume dozvedeli, že zrušenie bankovky by mohlo ušetriť 500 miliónov dolárov ročne, 69 % američanov bolo stále proti.

Preložil: Stanislav Srnka

Zdroj: The North Carolina Record

Facebook komentár