Mnohí z nás vidia vlniace sa hodnoty cenovej inflácie v blízkej budúcnosti. Dnes si infláciu sotva všimneme. Ale to čo príde, bude tak bolestivé a prenikavé, že stúpajúce ceny zaujmú prvé miesto sťažností od voličov. Ako na to zareagujú politici?
Budú čeliť publiku, pre ktoré bola idea nekrytých peňazí (hoc aj s tvárou mŕtveho prezidenta na každej bankovke) zdiskreditovaná. Očividnou alternatívou k nekrytým peniazom bude návrat ku krytiu zlatom, a preto je ťažké si predstaviť aké konkurenčné návrhy sa tomu postavia do cesty. V takomto prostredí bude politicky rozumné presadzovať zlato. Bojovať za myšlienku znovu zavedenia krytia dolára zlatom by poslúžilo hociktorému politikovi ako výzva pre ich oponentov pokúsiť sa postaviť proti. A podporovať takýto návrh by umožnil politikom dištancovať sa od chýb z minulosti.
Verím, že ešte budeme počuť veľa diskusií o návrate k zlatému štandardu. Ale žiaden rečník nepovie nič významné, kým vám neoznámi aký typ zlatého štandardu má namysli. Existujú rôzne varianty ako spojiť dolár so zlatom. Každá z nich zahŕňa oficiálnu cenu zlata, s ktorou je vláda viazaná obchodovať s kýmkoľvek.
Symetrický štandard pre nerazený kov. Vláda stanoví oficiálnu cenu dolára za uncu zlata. Potom (i) sa zaviaže nakúpiť neobmedzené množstvo zlata od verejnosti, za ktoré zaplatí papierovými dolármi a (ii) zaviaže sa predať neobmedzené množstvo zlata verejnosti za papierové doláre.
Asymetrický štandard pre nerazený kov. Vláda stanoví oficiálnu cenu dolára za uncu zlata. Potom sa zaviaže predať neobmedzené množstvo zlata verejnosti za papierové doláre. Asymetrický štandard nestanovuje žiaden záväzok na kúpu zlata; nie je to nič viac ako strana predaja zo symetrického štandardu.
Štandard zlatej mince. Vláda vyrazí mince so stanoveným množstvom zlata (napr. jedna unca na mincu) a zákonne stanovenou hodnotou, čo by zahŕňalo oficiálnu cenu zlata. Potom (i) sa zaviaže zmeniť neobmedzené množstvo zlatých mincí za rovnaké množstvo čistého zlata s každým ochotným uskutočniť výmenu, čo znamená záväzok nakupovať neobmedzené množstvo zlata za oficiálne cenu; a (ii) zaviaže sa predať neobmedzené množstvo zlatých mincí verejnosti za papierové peniaze.
Dvoj-kovový štandard. Vláda stanoví oficiálnu cenu dolára za uncu zlata a oficiálnu cenu dolára za uncu striebra. Nasledovne (i) sa zaviaže kúpou neobmedzeného množstva oboch kovov od verejnosti; a (ii) zaviaže sa predať neobmedzené množstvo z oboch kovov, podľa vlastného výberu, verejnosti za papierové doláre.
Všimnite si, že každá verzia zlatého štandardu zahŕňa sľub ohľadom papierových peňazí. V tomto ohľade sa zlatý štandard podobá systému nekrytých peňazí, ktorému je alternatívou. Rozdiel je v podstate prísľubu a v rýchlosti odhalenia porušenia tohto prísľubu verejnosťou.
S nekrytými peniazmi je prísľub slabý – záväzok ochrániť menovú hodnotu cez obozretnosť a obmedzenia pre tlač ďalších dolárov. Ak sa tento prísľub poruší, môže trvať roky, kým sa tento fakt stane samozrejmosťou pre veľkú časť verejnosti. Dovtedy sa strany zodpovedné za porušenie prísľubu môžu presunúť na iné vládne pozície alebo skončiť úplne, alebo v zriedkavých situáciách, prejsť na poctivú prácu. To umožňuje ich nástupcom hrať divadielko o strachu, hneve, hnuse alebo rozhorčení (každý politik má svoju teatrálnu špecialitu) o stave zanechanom ich predchodcami a nasledovne pokračovať so záležitosťou obnovy záväzku ochrany meny.
V hociktorej verzii zlatého štandardu je život menej výhodný pre politikov. Dodržiavať záväzok o kúpe zlata alebo striebra (čo je súčasťou každej verzie okrem asymetrického štandardu pre nerazený kov) je dostatočne jednoduché – stačí iba vytlačiť potrebné množstvo peňazí. Náročná časť je dodržiavať záväzok predaja zlata alebo striebra každému s papierovými peniazmi (t.j. splatnosť) čomu nepomôže žiadna tlačiareň. Navyše, akékoľvek zlyhanie pri spätnom predaji zlata alebo striebra je ihneď zreteľné. A keď sa takáto chyba stane, je dosť pravdepodobné, že sa zodpovedné strany ešte budú nachádzať na scéne, na muške pre voličov s paradajkami.
Záväzok predaja neobmedzeného množstva zlata alebo striebra za papierové peniaze môže vyzerať prázdne. Očividne, vláda ani nik iný nemá neobmedzené množstvo zlata. Ale existuje spôsob, ako môže vláda dodržať sľub, za predpokladu, že je minimálne schopná získať úver. Môžu vykonať presne to čo vlády z času na čas robia pri ochrane hodnoty nekrytých peňazí: môžu znížiť prísun papierových peňazí predajom cenných papierov. Pri zlatom štandarde sa takto vyčerpá prebytok dolárov, ktoré by inak držiteľ zamenil za zlato, a tým pádom sa zabráni porušeniu záväzku spätného nákupu dolára.
Nastavenie ceny
Návrat k zlatému štandardu je chúlostivá záležitosť. Prekážkou nie je ani koľko zásob zlata má vláda v deň svojho veľkého kroku. Aj keby nemala žiadne zlato, mohla by prepojiť dolár so zlatom pri dostatočne vysokej cene, aby nalákala predajcov. Prekážka je v stanovení oficiálnej ceny, ktorá za sebou nenechá nestabilitu.
Ak nastavia cenu príliš nízko, zlato začne prúdiť von zo štátnej kasy. Ak cena iba trocha nízka, verejný dopyt po zlate (pri oficiálnej cene) sa eventuálne uspokojí a odliv sa zastaví. Ale ak je cena nastavená príliš nízko, politikom ostane len jedna, nie príliš pekná voľba. Buď (i) zastavia odliv zlata znížením verejných zásob dolára (napr. Federálna Rezervná Banka predáva cenné papiere verejnosti), čoho dôsledkom by bolo vyvolanie ekonomickej recesie; alebo (ii) ponechajú odliv zlata, pokiaľ sa vládne zásoby nevyčerpajú a následne oznámia ďalšiemu nádejnému kupcovi “Prepáčte, opäť sme vás dostali.”
A na druhej strane…
Ak nastavia cenu príliš vysoko, zlato začne prúdiť do štátnej kasy. Ak je cena len trocha vysoká, verejnosť predá čo má a príliv sa zastaví. Ale ak je oficiálna cena príliš vysoká, politici dosiahnu to, čo majú tak radi – inflačný boom, keďže ministerstvo financií tlačí ďalšie peniaze na zaplatenie zlata, ktoré chce verejnosť predať. A ako každý inflačný boom, aj tento sa skončí škaredou recesiou.
Tak ako zabezpečíme vyrovnanú cenu – nie príliš vysokú, ani príliš nízku? Lákavým by bola súčasná trhová cena. Ale tento indikátor nie je ani zďaleka istou vecou. Zvážte dva extrémne okolnosti, ktoré by návrat k zlatému štandardu mohol vyvolať.
Úplné prekvapenie. Každý dôjde v piatok domov s nekrytými peniazmi. Cez víkend Kongres schváli potrebnú legislatívu, prezident podpíše zákon v nedeľu v noci a v pondelok ráno je každý dolár zameniteľný za zlato za oficiálnu cenu, nastavenú podľa piatkovej Comex spotovej ceny.
Nebola by oficiálna cena stanovená týmto spôsobom príliš vysoká alebo nízka?
Návrat k symetrickému zlatému štandardu by zvýšil dopyt po dolároch, pretože by spravil dolár menej náchylný na stratu hodnoty pri ďalšom tlačení peňazí. Taktiež by zvýšil dopyt po zlate, keďže vládny prísľub nakupovať neobmedzené množstvo peňazí by stanovil najnižšiu cenu zlata a tým pádom eliminoval najväčšie riziko pokles ceny. Ktorý jav by dominoval? Nikto to nevie (alebo ak to niekto vie, tak mne to nevysvetlil). Takže, spoliehať sa na Comex pre stanovenie ceny, môže viesť k príliš vysokej alebo príliš nízkej oficiálnej cene. Zavedenie zlatých mincí by predstavovalo rovnakú dilemu.
Náhle zavedenie asymetrického zlatého štandardu by zvýšilo dopyt po dolároch pre dôvody, ktoré som práve uviedol. Ale nezvýšil by dopyt po zlate, keďže asymetrický štandard nerobí nič na zabránenie poklesu trhovej ceny. Takže pri minulo-piatkovej Comex cene, zlato bolo porovnateľne menej atraktívne ako dolár. A to znamená, že oficiálny set cien, podľa predošlej Comex ceny, by bol príliš vysoký a s veľkým rozpätím.
Žiadne prekvapenie. Sme oboznamovaní mesiac za mesiacom o debatách o návrate k zlatému štandardu toho alebo iného druhu. Politický prúd je silne naklonený k prepojeniu dolára so zlatom, a debata sa pomaly presunie k stanoveniu oficiálnej ceny. Obchodník so zlatom bude prirodzene sledovať debatu celkom pozorne. V dôsledku toho by sa Comex index postupne zmenil z indikátora trhovej ceny pre kovy na prognózy o oficiálnej cene, na ktorej sa politici dohodnú. V tom prípade, bez ohľadu na typ zlatého štandardu, zavedenie Comex ceny ako oficiálnej ceny by bolo absurdné. Výsledok by bol príliš nejasný, možno drasticky vysoký alebo drasticky nízky.
Použitie dvoj-kovového štandardu by neodstránilo záhadu stanovenia ceny. V skutočnosti by ju mohlo skomplikovať.
Zisťovať, kde by sme mali byť a ako sa tam dostať sú dve odlišné záležitosti, každá so svojimi vlastnými príležitosťami pre omyl. Aj keď vnímate hlásateľov zlatého štandardu ako modely jasného uvažovania, neexistuje pre nich spoľahlivá cesta pre určenie správnej ceny.
Vzhľadom na rastúcu bezohľadnosť s akou sa zaobchádza s nekrytými peniazmi (QE3 je naozaj neslýchané – vážny, obočie zvraštený prísľub neochraňovať hodnotu dolára), zlatý štandard sa celkom určite vráti naspäť na scénu. Zamedzenie pre vládu na zásahy do kapitálových trhov povedie k väčšej ekonomickej stabilite – nakoniec. Ale prechod na zlatý štandard môže byť jazdou po hrboľatej ceste.
Preložil: Lukáš Jevčík
Zdroj: FinMarketWeb.com
Facebook komentár