Vládna bezpečnosť je len ďalším typom násilia Od: “Ron Paul”

Nezmyselné a hrozné zabíjanie v Newtowne, v štáte Connecticut nám pripomenulo, že odhodlaný jednotlivec alebo skupina jedincov môže spôsobiť obrovské škody  bez ohľadu na to, aké zákony sú na mieste. Connecticut v porovnaní s inými štátmi už má obmedzujúce zákony týkajúce sa zbraní , vrátane reštrikcií plne automatických, tzv. „útočných“ pušiek a zón so zákazom zbraní.

Podľa očakávaní, politická ľavica reagovala na tragédiu s emotívnymi volaniami po zvýšenej kontrole zbraní. Je to pochopiteľné, ale zavádzajúce. Impulz, aby vláda “urobila niečo” pre našu ochranu v dôsledku národných tragédií, je reflexívny a často dobre mienený. Veľa Američanov verí, že ak jednoducho prijmeme správne zákony, môže byť v budúcnosti zabránené hrôzam akou bola streľba v základnej škole Sandy Hook. Tento impulz ale ignoruje samozrejmú skutočnosť, že kriminálnici nedodržujú zákony.

Politická pravica, nanešťastie, upadla do tej istej pasce vo svojich volaniach po rýchlych legislatívnych riešeniach proti násiliu so zbraňami. Ak by sme iba dali ozbrojenú políciu alebo ozbrojených učiteľov do škôl, hovoria, že strelci na školách budú odradení alebo zastavení.

Zatiaľ čo určite súhlasím, že viac zbraní sa rovná menšej kriminalite a že súkromné vlastníctvo zbraní bráni mnohým streľbám, nesúhlasím, že konzervatívci a liberáli by mali pozerať na vládnu legislatívu, obzvlášť na federálnej úrovni, ako na riešenie proti násiliu. Skutočná zmena môže nastať iba keď sa my sami zaviažeme k obnove občianskej spoločnosti v Amerike, v zmysle spoločnosti založenej na rodine, náboženstve, občianskych a sociálnych inštitúciách, a mierovej kooperácii prostredníctvom trhov. Nemôžeme zvrátiť desaťročia morálneho a intelektuálneho úpadku lusknutím prstov a schválením zákonov.

Nezabúdajme, že naše vlastné vládne politiky často podkopávajú občiansku spoločnosť, znehodnocujú cenu života a podporujú nemorálnosť. Prezident a ďalší vládni predstavitelia odsudzujú násilie na školách, zatiaľ čo stále obhajujú nekonečné, nevyhlásené vojny v zahraničí a ľahký potrat doma. Americké útoky zabíjajú tisíce, ale nikto v Amerike nesleduje alebo nevenuje veľa spravodajstva týmto obetiam, z ktorých mnohé sú deti, aj keď inej farby.

Samozrejme nechcem zlučovať zložité otázky zahraničnej politiky a vojny so streľbou v Sandy Hook, ale je dôležité širšie poukázať, že naša federálna vláda má nulovú morálnu autoritu vydávať zákony proti násiliu.

Naviac, vážne chceme žiť vo svete policajných kontrol, sledovacích kamier, detektorov kovov, röntgenových skenerov a neoprávnených fyzických prehľadávaní? Túto kultúru vidíme na našich letiskách: sme svedkami ošumelej ukážky raz hrdých, šťastných Američanov vlečúcich sa v dlhých radách, zatiaľ čo uniformovaní agenti TSA kričia príkazy. Toto je svet  vládou poskytovanej „bezpečnosti“, svet, ktorý teraz príliš veľa Američanov akceptuje alebo dokonca schvaľuje. Streľby na školách, bez ohľadu na to aké hrozné, neospravedlňujú vytvorenie štátu s Orwellianskym dohľadom v Amerike.

Vážne veríme, že vláda dokáže poskytnúť totálnu bezpečnosť? Chceme nedobrovoľne vyčleniť každú nespokojnú,, duševne nevyrovnanú alebo odcudzenú osobu, ktorá fantazíruje o násilí? Alebo môžeme akceptovať, že sloboda je dôležitejšia ako ilúzia štátom poskytovanej bezpečnosti? Vláda nedokáže vytvoriť svet bez rizík, ani by sme si neželali žiť v tak fiktívnom mieste. Iba totalitná spoločnosť by dokonca prehlasovala absolútnu bezpečnosť ako hodnotný ideál, pretože by to vyžadovalo totálnu štátnu kontrolu nad životmi jej občanov. Nemali by sme sa uspokojiť s nahradením jedného typu násilia za iné. Úlohou vlády je chrániť slobodu, nie presadzovať nedosiahnuteľnú bezpečnosť.

Naše slobody ako Američanov predchádzali zákonu kontroly zbraní, TSA, alebo Oddeleniu domácej bezpečnosti. Sloboda je definovaná schopnosťou občanov žiť bez vládnych zásahov, nie bezpečnosťou. Je ľahké volať po vládnej bezpečnosti, keď sa stanú strašné veci; ale sloboda získava pravý význam keď ju podporujeme bez výnimiek, a budeme pre to bezpečnejší.

Preložila: Lýdia Turanová

Zdroj: Ron Paul