Život z jedného dolára na deň…

Ak Vás zaujal niektorý z článkov a chcete podporiť našu prácu, najjednoduchší spôsob ako tak urobiť je kliknúť na “páči sa mi to“, alebo náš článok “tweetowať.“  Vaša odozva nás vedie k tomu aby sme pokračovali v publikovaní a preto Ďakujeme za každú jednu návštevu, odporúčenie, zdielanie, like alebo tweet… Team portálu www.FinancnyTrh.com

Približne 1,1 miliard ľudí na svete žije z jedného jediného dolára denne. Dvaja študenti ekonomiky – Chris Temple a Zach Ingrasi – nemohli tento fakt hodiť len tak za hlavu. „Čo môžem urobiť? Najhoršie na tom je, že odpovedí je viac,“ hovorí Temple. „Spojené štáty naliali 2,5 biliónov dolárov do medzinárodného rozvoja, ktorý by pomohol odstrániť chudobu a mnohokrát veci skončili ešte horšie.“ Títo dvaja mladíci sa vybrali do skutočného života, aby si pozreli aké je žiť na hranici chudoby. Žili 2 mesiace z jedného dolára za deň v ďalekej Guatemale, kde študovali prístup ľudí k peniazom a ich spôsob prežitia. Táto ich cesta bola dokumentovaná vo filme „Život z jedného dolára“.

Dvaja študenti Univerzity Claremonta McKenna sa odsťahovali na 56 dní do mestečka v Guatemale, kde na vlastnej koži vyskúšali aké je žiť z jedného dolára denne.

„Počas našich štúdií sme natrafili na otázky, na ktoré v skriptách nebolo odpovedí.“

Vybrali si mestečko s názvom Pena Blanca, kde žijú väčšinou Mayovia.

Polovica z 300 obyvateľov mestečka žije pod hranicou chudoby.

Nestáli o hotely. Počas 6 týždňov žili tu (aj s dvomi kameramanmi).

Ako posteľ im slúžili kartónové papiere a tenké prikrývky.

V noci sa nevyhli ani blchám.

Ich rozpočet vyzeral nasledovne: jeden dolár denne na osobu, celkovo 224 dolárov.

Rozdelili 224 dolárov do náhodných hodnôt medzi 0 a 9, aby experiment bol realistický. Každé ráno vylosovali z klobúku jeden ústrižok, ktorý ukazoval koľko by mali zarobiť v ten deň.

Ich logika bola jednoduchá: Ľudia v meste boli väčšinou nádenníci a nikdy nevedeli koľko by mali zarobiť v bežný deň.

Na rozbehnutie svojho malého podnikania si zobrali malý úver od nonprofit organizácie Grameen – takisto ako veľa iných obyvateľov mestečka.

Pomocou úveru investovali do malej farmy, na ktorej pestovali reďkovky.

Obyvatelia im ukázali miesto jediného zdroja vody v mestečku.

„Páni, mám pod nechtom plošticu.“

Usadeniny a – ako neskôr vysvitlo – hrozivé parazity.

Prostriedky na prežitie: Z 15 dolárov si kúpili trochu čiernej fazule, ryže, pár banánov, ďalej toaletný papier, palivové drevo a zápalky.

Cesta hrboľatou cestou naspäť na pickupe stála ďalšie 2 doláre.

„Toto je najchutnejšie jedlo, ktoré som kedy mal.“ 

Denne skonzumovali 800-900 kalórií – približne polovicu odporúčaného množstva.

Jeden z nich počas dňa kolapsoval z nedostatku jedla a práce na slnku.

To je Zach na začiatku cesty.

A v 10. deň.

To je Chris v prvý deň.

V 10. deň.

Zach: „Vtedy prišiel bod, keď som povedal, že chcem ísť domov, musím odtiaľ vypadnúť. Prečo to robím? A pritom my sme jedli viac ako väčšina ostatných v komunite.“

 

Priateľský sused poprosil dvojicu mladíkov, aby navštívili jeho školu.

Táto malá škola mala viac ako 300 študentov, zhruba 40 percent z nich vypadlo.

 

Viac pomohli rodine tým, že si našli prácu ako keby utrácali peniaze na školu.

Vľavo je 12 ročný Chino. Nechal školu, keď si jeho rodina nemohla ďalej dovoliť poplatky za jeho vyučovanie. Zbiera drevo.

 

Okolo 30. dňa pobytu sa veci ešte zhoršili, Chrisa zdolal parazit a E. Coli.

Vďaka ich neusporiadanému systému plánovania, 4 dni žili z 2 dolárov. Nemali žiadne peniaze na jedlo.

 

Lieky stáli 25 dolárov – je to relatívne drahé pre ľudí bez úspor. A ako zaplatia miestni takéto neočakávané výdavky?

Bankové úvery nedostanú, pretože k tomu musia preukázať účty za elektrinu, splatiť všetky záväzky, preukázať 3 mesačnú splátku a dvoch ručiteľov – nádenníci nemajú šancu splniť tieto podmienky.

Pre ľudí ako je Rosa, – ktorá musela zanechať školu, pretože jej rodina si nemohla dovoliť platiť školu, – malý úver bol jediným východiskom.

Pomocou tých 200 dolárov začala podnikať  – zaoberá sa tkaním a vrátila sa do školy.

Chris: „Bolo úžasné vidieť, ako pomáha taká malá čiastka našim susedom a blízkym priateľom.“

„Práve to chceme dokázať,“ hovorí. „Čiastkové riešenia tu majú obrovské výsledky.“

Na 56. deň boli z nich fyzicky trosky, ale dodržali rozpočet.

V posledný deň v mestečku Anthony mal jednu prosbu: „Nezabudnite na obyvateľov Pena Blancy.“

Nezabudli. Chris a Zach cestujú po krajine, rozprávajú ľuďom o svojich skúsenostiach a založili nonprofit organizáciu s názvom Život z jedného dolára, ktorá požičia mikro úvery.

Viac o dokumente nájdete na stránke LivingOnOne.org

Zdroj: HuffingtonPost.com