Prečo musí neregulovaný znamenať neakceptovateľný? Od: “Miguel Perez-Santalla”

Ak Vás zaujal niektorý z článkov a chcete podporiť našu prácu, najjednoduchší spôsob ako tak urobiť je kliknúť na “páči sa mi to“, alebo náš článok “tweetowať.“  Vaša odozva nás vedie k tomu aby sme pokračovali v publikovaní a preto Ďakujeme za každú jednu návštevu, odporúčenie, zdielanie, like alebo tweet… Team portálu www.FinancnyTrh.com

The Wall Street Journal už síce nie je tým, čo býval, ale stále zastáva dôležitú funkciu pri hodnotení finančných trhov.

Moja obľúbená časť o peniazoch a investovaní je len škrupinou toho, čo bývala pred 20 rokmi. Aj napriek tomu sú tam stále nejaké skvosty, ktoré  sa dajú čítať. Minulý týždeň, bol v sekcii Heard On The Street článok napísaný Davidom Reillym s názvom Príliš veľké na zlyhanie vrhá veľmi dlhý tieň – a ten ma poriadne vystrašil.

Vyzdvihoval príspevok Wiliama Dudleyho, prezidenta New York Fed-u, ktorý začiatkom mesiaca povedal, že  Federálne Rezervy rozširujú finančnú podporu pre “tieňové bankovníctvo”.

Použitý výraz je len nesprávnym pomenovaním, ktoré má čitateľom napovedať, že na okraji bankovníctva sa deje niečo nezákonné. Jedná sa o súkromné podniky, ktoré požičiavajú verejnosti mimo tradičné bankové  štruktúry.

Prečo to Fed vlastne zvažuje? Verím, že je to limit pre súťaž v bankovom sektore. 

Jednoducho to vysvetľuje tento posledný dokument, “Tieňové banky sú iné finančné subjekty, ako regulované depozitné inštitúcie (komerčné banky, sporiteľne a úverové banky), pretože slúžia ako sprostredkovatelia pre prevod úspor na investície.

To môže znamenať “sekuritizačné nástroje, nástroje [krátkodobého cenného papiera emitovaného proti aktívam alebo iným cenným papierom], peňažné fondy, investičné banky, hypotekárne spoločnosti a množstvo iných subjektov”. Dudley svoju pozornosť zameral na odvetvie vzájomných fondov peňažného trhu v hodnote 2,6 biliónov dolárov a na Tri-party repo obchody v hodnote 1,8 biliónov dolárov – pri ktorých banky samy môžu zvyšovať krátkodobé úvery zabezpečené vládnymi obligáciami a inými veľmi rizikovými zábezpekami.

Pri definovaní tieňových bánk je dôležité  zdôrazniť, že veriteľmi nie sú komerčné banky. Takže sú “neregulované” čo pre mnoho komentátorov a regulátorov (ľudových sudcov) dneška znamená, že tieňové bankovníctvo je taktiež “rozmarné” . Dudley tvrdí to isté, čo naznačuje, že “súčasný stav vecí nie je priaznivý z hľadiska finančnej stability.” Jeho návrh?

“Prvou možnosťou by bolo podniknúť kroky na priškrtenie rozsahu krátkodobého podnikania v systéme…Súčasne by mohla byť implementovaná príslušná legislatíva alebo regulačné zmeny, ktoré by redukovali silu [tieňového bankovníctva]. Ďalšou cestou by bolo rozšíriť rozsah finančnej sprostredkovateľskej činnosti, ktorá je priamo podporovaná/zabezpečovaná veriteľom centrálnych bánk vo funkcii poslednej inštancie.”

Zabávajúc sa týmito pojmami vidíme, že popravde ide o jeden a ten istý- a v skutočnosti je tento pojem chybou. Zapojenie Fed-u do regulácie a zabezpečovania bánk nie je náhodné. Garancie podpory v kríze, ktoré dostali finančné firmy nerobia nič iné, než narúšajú samotnú zodpovednosť vedenia, ktorú by spomínané organizácie mali mať. Žiadne regulácie, ako sme mali možnosť vidieť v nedávnej minulosti, nie sú prevenciou zlého riadenia a neúmerných pôžičiek, ak sú tieto garancie nastolené.  
Späť k čítaniu the Wall Street Journal. Takmer som spadol zo stoličky, keď som si prečítal nasledujúci paragraf:

“v tomto stave vecí, má mnoho hráčov na trhoch tieňového bankovníctva svoj koláč, ktorý je. Neboli podriadení žiadnej veľkej regulácii, a zatiaľ si užívajú  implicitnú záruku, že Fed a vláda zakročia ak zasiahne ďalšia kríza.”

O akej implicitnej záruke to pán Reilly hovorí? Ako sa týmto neregulovaným hráčom podarilo túto záruku získať?  Nikdy som o tom nepočul, ani o implicitnej, ani o žiadnej inej. Odkedy nie je týmto firmám dovolené skrachovať? Prečo akákoľvek vládna organizácia potrebuje podporovať tieto súkromné spoločnosti? Je to trh a strach z krachu, ktorý bráni podnikom zlyhať. Čím viac vláda a kvázi vládne agentúry ako Fed podporujú tieto spoločnosti formou akýchkoľvek monetárnych prostriedkov, tým väčšia je šanca ich zlyhania. Organizácie ako FDIC (pôsobí ako hlavný regulátor pre banky, ktoré nie sú členmi FED-u a zároveň ako ďalší regulátor pre členské banky FED) už zo svojej podstaty nie sú schopné zabezpečiť bezpečné podnikateľské prostredie, čo bolo dokázané 2006-2009 hypotekárnym a bankovým zrútením. Sú to základné obchodné praktiky, ktoré dokážu zabezpečiť úspech každého jedinca – nie vládne zasahovanie.   

Napriek tomu skutočnosť, že takýto druh extra pomoci vo Washingtone zvažujú (a WSJ ho považuje za samozrejmosť) len zhoršuje súčasnú situáciu. Je celkom zjavné, že Fed sa snaží zvýšiť svoju už teraz neprekonateľnú silu. Mentalita našich súčasných orgánov v menových záležitostiach je vložiť viac, nie menej.  

Ak sa táto myšlienka nejakým spôsobom realizuje na “trhoch tieňového bankovníctva”, môžem iba predpokladať  pokračujúci prepad hodnoty dolára. Dôvodom je, že cena garancie ďalšej skupiny riskujúcich, bude rozdelená rovnomerne medzi každého vlastníka americkej meny.

Zdroj: BullionVault