Európske financie stále v neistote – Írsko, Španielsko….Stále na pokraji zrútenia Od: “Raul Ilargi Meijer”

Ak Vás zaujal niektorý z článkov a chcete podporiť našu prácu, najjednoduchší spôsob ako tak urobiť je kliknúť na “páči sa mi to“, alebo náš článok “tweetowať.“  Vaša odozva nás vedie k tomu aby sme pokračovali v publikovaní a preto Ďakujeme za každú jednu návštevu, odporúčenie, zdielanie, like alebo tweet… Team portálu www.FinancnyTrh.com

Írsko bolo jednou z prvých európskych krajín, ktorú zasiahla finančná kríza. Rozhodlo sa zachraňovať svoje banky priamo peniazmi svojich daňovníkov. V roku 2012 boli tieto banky nadmieru zadĺžené(a do dnešného dňa stále sú) na rovnakej úrovni ako napríklad Cyprus s aktívami cez 800% HDP. Horšie na tom bol pravdepodobne len Island(Veľká Británia?!). Podľa MMF/EK írsky vládny dlh dosiahol nepekných 117% HDP. To viedlo k tomu, že 5. mája vyšiel článok Dana White-a v Irish Independent. Najskôr však trochu histórie, aby sme sa trochu pobavili a vysvetlíme ako sa Írsko dostalo k súčasnému stavu 4,5 miliónov obyvateľov.

Populácia Írska v roku 1830, keď bolo súčasťou Veľkej Británie bola okolo 8,5 milióna. Odhady dokonca hovorili o 10-12 miliónoch. V tej dobe bolo sčítanie ľudu o mnoho náročnejšie ako dnes. Írsko teda vtedy malo možno 30% celkovej populácie Veľkej Británie, v ostrom kontraste so súčasným stavom.

V roku 1845 Veľký (zemiakový) hladomor zasiahol krajinu. Za 5 rokov zomrelo milión Írov na hlad a choroby, ďaľší milión emigroval. A nezostalo to len pri tom. Ďaľšie milióny emigrovali v nasledujúcich dekádach, krajina zostala chudobná a špinavá, takže hladovanie pokračovalo ďalej. Niekto vraví, že Británií sa takýto vývoj pozdával(viera tu vždy hrala dôležitú rolu). Až v roku 1916 Veľkým povstaním si katolícka Írska republika vybojovala nezávislosť, zatiaľ čo protestantské Severné Írsko sa stalo súčasťou kráľovstva.

Ironicky povedané, bol to ten istý zemiak, ktorý kedysi prišiel do Európy z Ameriky v 16. a 17. storočí a dovolil veľký populačný nárast v Írsku a iných krajinách. V starom svete neexistovala plodina, z ktorej by ľudia mohli vyžiť. A zrazu tu boli zemiaky.

V dnešnej dobe žije v Írsku 4,5 milióna ľudí a teda o 4 milióny menej ako v roku 1830. Ak prirátame 1,8 milióna obyvateľov v Severnom Írsku je to stále približne o  2,5 milióna menej. To hovorí za všetko: 180 rokov neskôr, kedy počas tohto obdobia narástla svetová populácia z jednej miliardy ľudí až na dnešných takmer 7 miliárd a populácia Veľkej Británie sa zvýšila z 20 na 63 miliónov, sa populácia Írska stále nezotavila(ak sa teda aj niekedy zotaví).

Nezabúdajme však aj na írske rozptýlenie. Približne 15 krát viac ľudí, írskeho pôvodu, na ktorý sú mimochodom hrdí, žije po celom svete. V USA je to viac ako 40 miliónov.

Takže v súčasnosti má Írsko 4,5 milióna obyvateľov. Je to užitočné si to pripomenúť, keď sa pozrieme na úroveň írskeho dlhu. Obzvlášť odkedy je to 70 krát menej ako amerických 315 miliónov. Írska nezamestnanosť je 14,1% a nezamestnanosť mladých 30,3%. Obidve čísla sú mimochodom hrozivé.

A posledná vec než sa dostaneme k už skôr spomínanému článku. Hrubý národný produkt(HNP). Tento pojem je takmer totožný s termínom hrubý domáci produkt(HDP), rozdiel je však v tom, že kým HDP sa meria hodnotou tovarov a služieb vytvorených v danej krajine, HNP mieria hodnotu tovarov a služieb vytvorených v krajine domácimi podnikmi a podnikateľmi. Pre mnoho krajín by táto hodnota bola takmer totožná, ale v prípade Írska je HNP o 25% menší ako jeho HDP.

Dôvodom je, že írske zákony robia krajinu veľmi atraktívnu pre zahraničných investorov (je tam okolo 600 amerických firiem). Zjednodušene povedané veľké percento tržieb, ktoré sa síce započítavajú do HDP, odchádza z krajiny ako zisk pre materské firmy a neráta sa do HNP. To nahráva pochybovačom, ktorí uvádzajú, že nedávny nárast HDP je len falošným znamením zotavenia a keď zmeriame výkon ekonomiky v HNP o žiadnom zotavení nemôže byť ani slova. Navyše jeden detail: Ceny írskych nehnuteľností padli o 50% od roku 2007.

Takže prvá záchrana írskych bánk vyšla na 40 miliárd eur (52,4 miliárd dolárov ak použijeme kurz 1 : 1,31). V roku 2011 americká spoločnosť BlackRock zaoberajúca sa investičným poradenstvom vykonala zaťažové testy, z ktorých vyplynulo, že štyri írske banky, ktoré sú stále na trhu AIB, Bank of Ireland, Permanent TSB a EBS(teraz súčasť AIB) potrebujú ďaľších 24 miliárd eur. Takže sme sa dostali k číslu 64 miliárd eur(83,5 miliárd dolárov). Keď to provnáme s podmienkami v USA (70 krát viac obyvateľov) dostaneme číslo 5,85 biliónov.

A teraz sa konečne dostávame k Danovi White-ovi, ktorý hovorí, že Íri ešte neskončili so zachraňovaním. Začína tým, že odkazuje na čísla zverejnené dánskou bankou Danske Bank Ireland týžden predtým a píše:

Pozor daňovníci! Írske banky potrebujú minimálne ďaľších 30 miliárd

…Posledné odpisy znamenajú, že Danske odpísala takmer 3,6 miliárd eur, takmer tretinu svojho úverového portfólia, ktorého absolútna hodnota bola cez 10,5 miliárd eur. Ak toto nie je dosť na to, aby začali byť daňovníci nervózni tak už nič.

Pre tých z nás, ktorí sledujú krízu od počiatku sa Danske stala užitočným ukazovateľom pri sledovaní ďaľšieho vývoja írskych bánk. Na rozdiel od svojich domácich náprotivkov, ktorí stále odmietajú plný rozsah svojich problémov, Danske je priama, čo sa týka svojich strát z úverov. Kde Danske banka dnes začína, tam írske banky len zajtra pokračujú…

Zo záťažových testov vykonaných spoločnosťou BlackRock vyplynulo,že totálne úverové straty v pokračujúcich írskych bankách sa pohybujú medzi 27,5 až 40 miliardami eur. Najväčším zdrojom týchto strát sú hypotéky na vlastné bývanie kde BlackRock predpovedá straty medzi 9,9 – 16,9 miliardami.

Ďaľším veľkým tvorcom dlhu podľa odhadu sú pôžičky na komerčné nehnuteľnosti medzi 8,1- 10,3 miliárd, korporátne pôžičky vrátane malých biznisov medzi 7- 9,5 miliárd.

Dokonca na základe vlastných údajov bánk je jasné,  že ich predpovedané straty boli zúfalo optimistické. Podľa nedávnych výsledkov AIB, 8,1 miliárd z celkovej hodnoty hypoték 39,5 miliárd bolo viac ako 90 dní pozadu s platbami na konci decembra 2012.

Bank of Ireland zasa vykazuje, že 3,6 miliárd z celkovej hodnoty hypoték 27,5 miliárd eur bolo pozadu viac ako 90 dní so splácaním na konci minulého roku. U Permanent TSB to bolo 5,5 miliárd z celkovej sumy 24,5 miliárd eur.

Na konci roku 2012 z celkového počtu hypoték, ktorými ľudia financovali vlastné bývanie v hodnote až 38 miliárd eur boli pozadu so splácaním. Ďaľšie číslo ukazuje, že hypotéky na kúpu druhej nehnuteľnosti v hodnote 10,6 milárd eur bolo taktiež oneskorených v splácaní, nehovoriac o hypotékach za 9,9 miliárd, ktoré boli reštrukturalizované. Celková suma sa rovná viac ako 41 percentám z celkovej hodnoty 142 miliardového hypotekárneho koláča, ktoré majú v rukách domáce a zahraničné banky.

Z hodnoty 91,5 miliárd eur írskych hypoték prináležiacich bankám hovoríme až o 37 miliardách eur, ktoré majú problémy so splácaním. S nehnuteľnosťami, ktoré padli o viac ako 50% od roku 2007 môžme primerane hovoriť o sume 18,5 miliárd eur.

Ďalej musíme pridať straty za ďaľších 50 miliárd eur, ktoré maju írske banky v účtovných knihách za tzv. tracker hypotéky (úroková sadzba, ktorá kopíruje úrokovú sadzbu ECB+ fixná marža pre banku). Niektoré banky so zahraničným kapitálom ponúkali zníženie zostatku o 20 – 25% pre zákazníkov s tracker hypotékou, ak by boli ochotní prejsť na hypotéku s variabilnou úrokovou sadzbou. Dokonca aj 20%-né odpisy zákazníkov s tracker hypotékami by stáli írske banky ďaľších 10 miliárd eur.

Pridajme ďaľších 20% na províziach pre tie hypotéky, ktoré nie sú momentálne postihnuté a máme číslo 11 miliárd eur, čo predstavuje celkové straty na hypotékach za 39,5 miliárd eur a teda o 22,6 miliárd viac ako predpovedal BlackRock v najhoršom možnom prípade.

A to nie sme ani v polovici.

Írske banky majú taktiež vo svojich účtovných knihách pôžičky pre malých podnikateľov v hodnote 27 miliárd eur. Fiona Muldoon, ktorá pracuje pre Centrálnu Banku ako riaditeľka úverových inštitúcií minulý mesiac zverejnila, že 50% malých biznisov bolo vo finančnej tiesni. Na základe 50%-ných odpisov pôžičiek, ktoré sú postihnuté a 20%-ných preventívnych odpisov teda v súhrne znamenajú ďaľšiu stratu v hodnote 9,4 miliardy eur miesto 4,9 milardy, ktorú predikoval BlackRock ako najhoršiu možnú.

Írske banky majú tiež takmer 30 miliárd vo svojich súvahách v úveroch na komerčné nehnuteľnosti. Zas a znova sa musím spýtať ako realistický bol „najhorší možný prípad“ od BlackRocku keď uvádzali maximálne 10,38 miliárd eur.

Keď pridáme ďaľšie straty v pôžičkách pre veľké korporácie, malých klientov bánk, kreditné karty atď je ťažké si predstaviť, že by ďaľšia rekapitalizácia bánk mohla stáť menej ako 30 miliárd eur. To by znamenalo, že celková suma, ktorú musí írsky daňovník zaplatiť, aby zachránil naše zničené banky sa vyšplhá až takmer na 100 miliárd eur.

Keď sa pozrieme na White-ové čísla, napríklad „írske banky majú aspoň 50 milardovú  stratu v tzv. tracker hypotékach“, rozmýšľam aj keď on  sám je opatrný, že banky sú dosť zle na tom už teraz. Totálna hodnota 142 miliárd eur nezaplatených hypoték, inak povedané 186 miliárd dolárov, ktorú keď vynásobíme na americké pomery (x70) dostaneme sumu 13 biliónov dolárov teda zhruba 1:1 s americkým dlhom a teda 41 350 dolárov na občana, ale v krajine ktorá nemá takmer žiadnu tradíciu vo vlastnení domov. Navyše nie je to hodnota domu, nie je to majetok, je to hypotéka a teda dlh. A ceny padli o viac ako 50% v Írsku od roku 2007.

Koncom októbra 2010 Írsko vyhlasovalo, že má  dostatok peňazí na rok 2011, ale už o mesiac neskôr v novembri 2010 vláda v Dubline požiadala o záchranný balík 67,5 miliárd eur od EÚ a MMF ako súčasť 85 miliardového programu(Írsko zabezpečilo 17,5 miliárd z vlastných zdrojov). Do augusta 2011 celková suma pre 6 najväčších bánk od ECB a Írskej Centrálnej Banky dosiahla 150 miliárd eur. Najväčšia z týchto šiestich bánk Bank of Ireland dostala podporu iba 2,86 miliardy.

Otázkou teda zostáva ako si Írsko zabezpečí  ďaľších 30 miliárd eur na rekapitalizáciu bánk. Vláda uvádzala, že už túto jar je pripravená požiadať o ďaľšiu pomoc, ale EÚ mala na celú vec iný pohľad. Predtým ako dostali 7 rokov naviac na splatenie úveru, „darcovia“ sa vyjadrili jasne, že nielen nedostanú ďaľšiu pomoc, ale chcú, aby sa Írsko vrátilo na dlhopisové trhy. Ako uviedli noviny Irish Times:

Eurozóna verí, že dohoda znamená vytúpenie Írska zo záchranného programu už tento rok

Podľa šéfa ministrov financií eurozóny bezprostredná dohoda posunúť splátky írskeho zachranného úveru bude dostatočná, aby Írsko vystúpilo zo záchranného programu koncom tohto roku. Výrok vyslovený holandským ministrom financií Jeroenom Dijsselbloemenom je v rozpore s tvrdením vlády, že budú žiadať ďaľšiu pomoc na odľahčenie nákladov v súvislosti so záchranou Allied Irish Banks a Bank of Ireland.

Hoci MMF silno podporoval Dublin v snahe získať zdroje z Európskeho Stabilizačného Mechanizmu(ESM), ktoré by mu umožnili skoncovať s dlhmi už skôr spomínaných bánk, pán Dijsselbloem naznačoval vo včerajšom rozhovore pre Irish Times, že takéto rozhodnutie nemusí padnúť ani do jedného roka.

To má ďaleko od návratu na kapitálové trhy, s ktorým počítala írska vláda na konci záchranného programu a znamená to, že očakáva, že írska vláda tak bude schopná urobiť bez nejakého špecifického nároku  na úľavu z vopred dohodnutých úverových podmienok.

Na otázku či by bol návrat na kapitálové trhy odľahčený ďaľšou pomocou z Európskeho Stabilizačného Mechanizmu pán Dijsselbloem odpovedal, že je nutné oddeliť dva rôzne problémy.  „V tejto chvíli  a tento rok je podstatný prístup na trhy a potom sa budeme snažiť pomôcť Írsku a Portugalsku opustiť záchranný program.“

„Priamy rekapitalizačný inštrument ESM nie je momentálne dostupný“ dodáva. „Jediné čo môžeme robiť je, že sa pozrieme na splatnosť pôžičky z eurovalu a kvôli tomu sme dnes tu….diskutujeme o návrhu troiky dať viac času Írsku a Portugalsku. To by vo veľkej miere pomohlo obom krajinám pri návrate na trhy s tým, že by mali byť schopné nájsť vlastné zdroje.“

Zatiaľ čo sa o dohode či ESM môže spätne splácať minulé dlhy rozhodne v júni, pán Dijsselbloem hovorí, že rozhodnutie o tom ktoré krajiny môžu použiť program sa rozhodne až po stanovení spoločného bankového dohľadu v polovici budúceho roka.

Vládna kampaň pre pomoc z ESM sa opiera o záruku lídrov eurozóny narušiť spojenie medzi bankami a hlavným dlhom, ale Nemecko a podobne zmýšľajúci spojenci ako Holandsko a Fínsko zostávajú skeptický.

Nedávno MMF zopakoval volanie voči ESM, aby sa neváhal angažovať na záchrane dvoch kľúčových írskych bánk, pretože to môže hrať neoceniteľnú rolu pri vyhliadkach na zotavenie a trvalú udržateľnosť dlhu. Napriek tomu pán Dijsselbloem odpovedal, že on nemôže predpovedať či spätné aplikovanie priameho rekapitalizačného mechanizmu bude vôbec schválené alebo nie.

Inými slovami povedané máme tu významný nedostatok prostriedkov vo „finančnej krajine nikoho“ v Európe. EÚ stále nemá svoj najnovší priamy rekapitalizačný nástroj ESM k dispozícií, zatiaľ čo jeho predchodca tzv. euroval je takpovediac stále aktívny, napriek tomu, že nemôže akceptovať žiadne nové záväzky a o čom sa stále vedú debaty je to, že v akej podobe môžu byť prevedené pôžičky z eurovalu do novo-zriadeného ESM, ak vôbec môžu. Samozrejme aj banková únia môže hrať dôležitú úlohu, avšak to sa zdá byť na míle vzdialené.

Tým, že Írsko a Portugalsko dostalo viac času na zaplatenie dlhov sa natíska otázka, či toto považuje Brusel za istý druh konečného riešenia a na druhej strane je ako moc je to reálne? Írsko by potrebovalo „naškriabať“ 10 miliárd ročne po dobu siedmich rokov(?!), zatiaľ čo v krátkodobom horizonte naliať  ďaľších 30 miliárd do bánk. Ktokoľvek kto si nemyslí, že Dijsselbloem, Lagardeová a Draghi sú ďaľšou reinkarnáciou génia Alberta Einstiena môže pochybovať či to bude fungovať alebo nie.

Samozrejme to nezostane len pri Írsku alebo Portugalsku. Zoberme si napríklad hlasité varovania o Španielsku od obľúbeného, pravicového a anti-európskeho korenšpondenta pre Telegraph, Jeremyho Warnera:

Španielsko je oficiálne insolventné: berte si svoje peniaze pokiaľ ešte môžete

Nebol by som si toho všimol pokiaľ ma niekto na to neupozornil, ale posledný fiškálny monitoring MMF, publikovaný minulý týždeň hovorí o tom, že Španielsko je veľmi blízko k insolvenstnosti ako pravdepodobne uvidíte v oficiálnej analýze uvádzanej v tejto správe. Samozrejme, že sa to tam neuvádza priamo. MMF je príliš diplomatický, aby použil takýto jazyk.

Pozrime sa najskôr na predpovedaný rozpočtový deficit. Očakáva sa, že ten by mal prudko klesať až na tohtoročnú úroveň 6,6% HDP, ale to najmä preto, že cena za záchranu bankového sektora pripadla v podstate na minuloročný rozpočet. Na základe tohto faktu môžme teda hovoriť, že v skutočnosti to bude len minimalny pokles v deficite. A ani pri súčasnej taktike nebude tam kde by mal byť a ktorý predpovedá MMF vo svojej správe MMF do roku 2018. Budúci rok je predpokladaný deficit 6,9%, rok potom 6,6 % atď, čo je veľmi malý progres.

Situácia dokonca vyzerá horšie na cyklicky upravenom základe. To čo niekedy voláme štrukturálny deficit alebo malá časť vládneho dlhu, ktorá sa nestratí ani keď sa ekonomika vráti k rastu (ak sa niekedy vôbec vráti), tak vlastne zhoršuje predikovaných 4,2% HDP tohto roku na 5,7% roku 2018. Do roku 2018 bude mať Španielsko dokonca vôbec najhorší štrukturálny deficit zo všetkých vyspelých ekonomík vrátane iných taktiež problémových ekonomík ako Veľká Británia a USA.

Takže čo sa stane keď pokračuješ v požičiavaní za takúto cenu rok za rokom? Tvoja celková zadĺženosť samozrejme vystrelí do závratných výšok a to je presne to čo sa stane Španielsku, kde predpoveď celkovej zadĺženosti vlády narastie z 84,1% HDP v minulom roku na 110,6% v roku 2018. Žiadna iná vyspelá ekonomika nemá tak dramaticky sa zhoršujúci výhľad. A najtragickejšie je to, že Španielsko vlastne robí relatívne pokroky, ak myslíme defcit, ktorý je očistený od výdavkov na obsluhu jeho dlhu.

To čo sa očakáva, že sa stane je v podstate to, čo sa deje pri všetkých bankrotoch. Nakoniec si musíš požičiať viac, aby si zaplatil už existujúci dlh. Fiškálna dohoda požaduje od krajín eurozóny, aby stlačili svoj deficit pod 3% HDP do konca tohto roku, i keď Španielsko je medzi krajinami, ktorým bolo umožnené tento strop prekročiť. Ale s týmito číslami nie je možné dosiahnuť  takýto záväzok bez ďaľších úsporných opatrení, o ktoré aj keby sa snažili s najväčšou pravdepodobnosťou by ich poslali aj tak do kolien. V každom prípade pochybujem o tom, že  ekonomika kde nezamestnanosť prekračuje 25% je schopná vydržať niečo také. Španielsko sa ženie do deflačného zabudnutia.

To všetko vedie k záveru, že reštruktualizácia veľkého španielskeho dlhu je neodvratná. Výnosy španielskych štátnych dlhopisov prudko klesli od vyhlásenia programu priamych peňažných transakcií Európskou Centrálnou Bankou. ECB sľúbila tlačiť peniaze neobmedzene, aby čelila špekulantom. Ale nakoniec žiadne množstvo hotovosti nemôže zakryť základný problém so solventnosťou.

Európa povedala, že Grécko je prvou a poslednou krajinou, ktorá bude reštruktualizovať svoj dlh, ale potom prišiel rad na Cyprus. Španielsko sa zdržiava ďaľšej rekapitalizácie svojich bánk v očakávaní príchodu bankovej únie a do ktorej vkladá svoje nádeje, že tá to urobí miesto neho. Ale ak sa budeme držať cyperského precedensu, vysoká cena bude požadovaná ako kompenzácia. Bankoví veritelia budú zachraňovaní. Konfiškácia vkladov je viac než možná.

Poďme si to opatrne zosumarizovať. Európske financie sú stále v ohrození. Írsko a Španielsko sú len dva príklady. Môžme uviesť podobné príbehy o zopár ďaľších krajinách. Postrehom na teraz zostáva, že Draghi urobí čokoľvek bude potrebné a to znamená kupovať, kupovať, kupovať, aby zachránil kohokoľvek. Ale tento postreh sa opiera o fakt, že to robí, lebo má na to páky. Jeremy Warner priložil prst na boľavé miesto, ktoré už nepriťahuje toľko pozornosti: ….“na koniec žiadne množstvo likvidity nemôže zakryť skryte problémy so solventnosťou“.

Ilúzia všemohúcnosti centrálnej banky, ktorá tkvie v stanovovaní úrokových sadzieb alebo nakupovaní všelijakých papierov rôzneho druhu bude pokračovať až dokým nebudú naše médiá, naši politici a naša naivita a zbožné priania za to vďačné. A medzičasom prakticky žiadny z problémov v Európe nie je v skutočnosti vyriešený. Navyše tie, ktoré sa pokúšal zachraňovať budú potrebovať ďaľšiu a ďaľšiu pomoc.

Je to len otázka času kedy sa tento domček z karát zrúti. Samozrejme je iróniu, že čím dlhšie môže byť realita skrytá pod kobercom, tým menej skutočnou sa zdá byť. Ale je jednoduché predvídať dôsledky tejto krátkozrakosti. Mali by sme byť len schopní sa pozerať trochu ďalej.

Preložil: Ivan Schwandtner

Zdroj: TheAutomaticEarth