PETER SCHIFF: Ďaľším oznamom Fedu bude ZVÝŠENIE kvantitatívneho uvoľňovania

Ako zvyčajne mechanizmus mediálnych reakcií na Federálny rezervný systém (ďalej ako Fed) uveril zle vyhotovenému head fake-u. V minulosti mu to už uveril veľakrát a pre jeho snahu sa však nikdy nič z toho neuskutočnilo. Avšak práve tento podnet pôsobil zas a znova ako návnada. Hoci informácie  zo stredajšieho upustenia od júnového vyhlásenia Fedu a tlačovej konferencii prezidenta Bena Bernankeho boli, že centrálna banka pravdepodobne začne s redukciou alebo „zužovaním“ programu kvantitatívneho uvoľňovania svojich $85 miliárd mesačne neskôr v tomto roku a že program môže byť kompletne ukončený cca v polovici budúceho roka.

Avšak tento scenár je pravdepodobný tak ako oslavný sprievod sponzorovaný Národnou bezpečnostnou agentúrou (NSA) pre udavača Edwarda Snowdena, každý trhový segment reagoval ako keby to bol už vykonaný skutok. Burzy cenných papierov – to odsúdili, pretože by stratili podporu ultra-nízkych, dlhodobých úrokov a pridané spotrebiteľské výdavky, ktoré boli výsledkom vznikajúcej bubliny s nehnuteľnosťami – predané za trojčíslie. Trh s nehnuteľnosťami uvedomujúc si, že najväčší a najzamestnanejší zákazník opustí tento trh nasledoval podobnú negatívnu dráhu. Výpredaj vo vláde a finančné záväzky tlačili výnosy až do 21 mesačných maxím. Na menových trhoch sa dolár zotavil u jeho 4 mesačných miním vyplývajúc z presvedčenia, že uťahovanie Fedu bude podporovať menu. A nakoniec si aj trh zo zlatom uvedomil, že koniec kvantitatívneho uvoľňovania by eliminoval inflačné tlaky, ktoré čiastočne poháňali veľkolepý rast ceny zlata, predávaného pri takmer 5 percentách pri novom dva a pol ročnom minime.

Toto všetko bolo výsledkom Bernankeho slabých prísľubov začať obmedzovať permanentné kvantitatívne uvoľňovanie niekedy počas tohto roka, pokiaľ sa ekonomika zlepšovala podľa jeho očakávaní. Prezident skutočne nevysvetlil aké druhy vylepšení totiž videl alebo ako ďaleko tieto nedefinované trendy budú musieť zájsť predtým, ako sa to konečne rozhodne uskutočniť. Pri konštatovaní však bol veľmi opatrný, že akákoľvek zmena v politike, či už viac alebo menej kvantitatívneho uvoľňovania nebude závisieť od získaných dát ale od vyhodnotenia týchto dát Fedom. Pri opätovnom napínaní, že ich údaje boli skôr „hranice ako spúšťače“, prezident získal ďalšiu možnosť oznámiť každý postoj, ktorý si Fed zvolí nedbajúc na údaje.

Predsa skutočná a zrejmá zmienka, že zužovanie bolo dokonca možné, kombinované s prezidentovou slušnou a veselou dispozícou (možno spôsobenou predstavou, že upratanie skutočného neporiadku bude pravdepodobne problém jeho nástupcu), bola dostatočná na presvedčenie trhov, že v stávke bol svet postkvantitatívneho uvoľňovania. Avšak tento záver je zlý.
Hoci si to mnohí ešte neuvedomili, finančné trhy uviazli v období „Čakania na Godota“, v ktorom zmena v politike, na ktorú všetci napínavo čakajú skutočne nikdy nenastane. Najväčšia porucha, ktorú treba pochopiť je stupeň pri ktorom „zotavenie“ uviazne bez mesačných $85 miliárd, ktoré Fed práve pumpuje do ekonomiky.

Čo presne presvedčilo Fed o tom, že sa ekonomika zotavuje? Z toho čo môžem povedať, dôkaz vychádza z rastu cien na trhu cenných papierov a nehnuteľností, dôvery a spotreby, ktoré sú výsledkom efektu bohatstva. Ale inflačné ceny aktív sú celkovo závislé od kvantitatívneho uvoľňovania a pravdepodobne sa zvrátia ihneď po tom, čo bude odstránené. Kým je bolestivo jasné, že očakávania ohľadom pokračovania kvantitatívneho uvoľňovania mali omnoho väčší účinok na trhy cenných papierov, s nehnuteľnosťami a obligáciami ako ostatné ekonomické ukazovatele, mnohí musia predpokladať, že táto závislosť sa už čoskoro skončí.

Tí, ktorí veria tomuto presvedčeniu naivne opísali kvantitatívne uvoľňovanie ako „tréningové kolesá“ ekonomiky. (V skutočnosti je tento program jedinými kolesami.) Sú presvedčení, že triesky kvantitatívneho uvoľňovania nevyhnutne rozžeravia oheň vo väčšej ekonomike. Ale veľké rezivo je tiež príliš tlmené dlhom, vládnymi výdavkami, reguláciou a vysokými cenami aktív, aby sa vznietili – všetko čo na miesto toho máme je dym. Niekoľko zrkadiel  dodaných Fedom  len doplnili túto ilúziu. Väčší problém samozrejme je, že napriek tomu, že impulzom sú len kolesá, Fed ich musí odstrániť kým bicyklujeme priamo na okraj útesu.
Hoci sa Bernanke na jeho tlačovej konferencii vyhol tejto otázke, Fed rozbil normálny trh s hypotekárnymi záložnými listami (ďalej HZL). Kým je pravda, že Fed vlastní len 14% všetkých nesplatených HZL („malý zlomok“ na ktorý sa odvolal na jeho tlačovej konferencii), je to najväčší kupujúci novovydaného hypotekárneho dlhu. Čo sa stane trhu ak Fed už naďalej nebude nakupovať? Už dlhšie neexistuje dosť súkromných kupujúcich, ktorí by túto emisiu vstrebali. Tí, ktorí zotrvajú, by určite očakávali vyššie výnosy ak by možnosť odpredaja Fedu už viac nebola reálna. Priamo povedané, teraz je trhom práve Fed a bol ním už aj roky predtým.

Bystrozraký pohľad na pravdepodobné  následky kvantitatívneho uťahovania by mal spôsobiť opustenie od optimistických prognóz v pozadí predpovedí Fedu. Úroky rapídne rastú práve kvôli očakávaniam z tohto uťahovania. Predstavte si ako vysoko by úroky rástli ak by sa Fed snažil niektoré z hypoték, ktoré vlastní predať. Faktom je, že čistý predpoklad takej udalosti už poslal úroky hypoték na sever 4% a bez pupočnej šnúry Fedu vo forme ďalšieho kvantitatívneho uvoľňovania, tieto úroky onedlho prekročia 5%. Tento nárast bude mať značný vplyv na trh s nehnuteľnosťami. Špekulanti, ktorí dvíhali trh, sa stanú predávajúcimi. Tento trh zasiahnu ďalšie vyvlastnenia, tak ako vyššie ceny domov a hypotekárnych úrokov všetkých zostávajúcich legitímnych kupcov vytlačia z trhu. Ceny nehnuteľností potom padnú na nové pobublinové minimá a znižujúc pritom falošné zotavenie. Efekt bohatstva bude fungovať naopak: spotreba a dôvera budú klesať, nezamestnanosť rásť a budeme opäť v recesii tak ako pred tým ako Fed začal uťahovať.

V skutočnosti  rast hypotekárnych úrokov, ktorý sme mohli badať počas posledného mesiaca práve spôsobil bolesť vo finančnom svete, bankám oznamujúcim rapídny pokles refinančných operácií. Kým úroky dosiahli 5%, aktuálny vzostup nehnuteľností sa zastaví škripotom. S individuálnym príjmom a v podstate stagnujúcim rastom platu, súkromní kupujúci sú extrémne závislí na cenovej prístupnosti povolenej ultranízkymi úrokmi. Takmer 50% nárast hypotekárnych úrokov, ktoré budú vyplývať z nárastu úrokov z 3,25% na 5,0% vytlačí cenami z trhu mnoho kupujúcich. Vyššie úroky tiež ochladia veľkú časť dopytu po nehnuteľnostiach, ktorý prichádzal z private equity fondov, čo bola pravá príčina, ktorá tlačila ceny nehnuteľností v posledných rokoch hore. Klesajúce ceny domov by pravdepodobne spustili novú vlnu omeškaní a bankrotov týkajúcich sa nehnuteľností, ktoré uvrhli ekonomiku do recesie pred 5 rokmi.

Podobná dynamika by sa vyskytla na trhu pre vládny dlh. Napriek Bernankeho ubezpečeniam, že Fed nemonetarizuje vládny dlh, centrálna banka nakupovala v posledných rokoch takmer 70% nových emisií. Úroky za 10 ročný vládny dlh sa už zvýšili o takmer viac ako 50% za menej ako 2 mesiace k viac ako 2,5%. Každý aktuálny pokles alebo zastavenie v kupovaní – nevraviac o predaji, ktorý by bol potrebný pre rozmotanie multi-biliónovej dolárovej súvahy Fedu – by ponechal trh so štátnymi pokladničnými poukážkami pod extrémnym tlakom. Odkedy sú nízke sadzby krvou našej požičiavajúcej a spotrebnej ekonomiky, je pravdepodobné, že vyššie sadzby by viedli priamo k nižším cenám akcií, nižšiemu rastu HPD a vyššej nezamestnanosti. Odkedy Fed vytvára rastúce ceny aktív, dôveru a spotrebu, je to základom pre Bernankeho ružové predpovede, nové minimá v cenách nehnuteľností a medvedí trh cenných papierov pravdepodobne obráti tieto predpovede na haliere.

Efekt vyšších úrokových mier a spomaľujúcej ekonomiky bude stratou pre každého a mať za následok deficity štátneho rozpočtu. Kým bude nezamestnanosť rásť, daňové príjmy klesať a výdavky rásť. Navyše rastúce sadzby nebudú len zdražovať financovanie väčších deficitov Fedom, ale ešte viac zdražia refinancovanie splatných dlhov. Okrem toho ziskové účty Fannie a Freddieho, ktoré boli výnosné pre štátnu pokladnicu, sa zmenia na účty za straty a vyrúti sa na nás nová vlna vyvlastnení.
Je fascinujúce ako sa bránkové tyče na ihrisku hrajúceho Fedu pohybovali rýchlo. Pred pár mesiacmi by konverzácia zameraná na „únikovú stratégiu“, bola použitá na rozvedenie biliónov v dlhopisoch a hypotékach, ktoré sa naakumulovali počas posledných rokov. Napriek tomu zjavné zlepšenie ekonomiky, týchto diskusií stanovili smer miernejším očakávaniam „zužovania“ kvantitatívneho uvoľňovania. Myslím si, že to čo by sme mali skutočne očakávať z konverzácií o zužovaní je „zužovanie“.

Ako výsledok očakávam, že Fed bude pokračovať v pantomíme, ktorá pripravuje  príležitostnú Únikovú stratégiu pre veľký vstup, hoci sa ich časový rámec a rozhodujúce kritériá stávajú stále viac nejednoznačné. Popravde si myslím, že ďalšie veľké oznámenie Fedu bude zvýšiť nie znížiť kvantitatívne uvoľňovanie. Napokon Bernanke na svojej tlačovej konferencii vyjasnil, že ekonomika nespĺňa jeho očakávania a bude jednoducho robiť viac toho, čo už bolo doteraz neúspešné.
Samozrejme keď je Fed nútený robiť ústupky, musí to byť kritickej verejnosti jasné, že zotavenie je len klam. Investori si uvedomia, že roky kvantitatívneho uvoľňovania len obnovili problémy, ktoré mali byť už vyriešené. Keď nastane krutá realita nekonečného kvantitatívneho uvoľňovania, dolár poklesne, zlato porastie a nastane reálna havária. Pripútajte sa.

Preložila: Anna Kontárová

Zdroj: EuroPac