Island je opäť časovanou bombou Európy

Ďalší kolaps Islandu je reálny. Naštartovalo by to strach investorov, čo by viedlo k následnej panike na kontinente.

Explózia na Islande

Nevyhnutné odhalenie pochybného islandského ekonomického oživenia by mohlo mať  vážne následky pre zvyšok Európy. Od roku 2008, malý ostrovný  národ, je schopný vyhnúť sa globálnej ekonomickej kríze najmä  vďaka vládne ukladaným kapitálovým kontrolám, ktoré chránia domácu menu pred znehodnotením. Súčasne sa národným “zombie bankám” (finančné inštitúcie, ktoré majú hodnotu čistého imania nižšiu ako nula, ale pokračujú v činnosti, pretože ich schopnosť splácať svoje dlhy je podporovaná implicitnou alebo explicitnou vládnou pomocou) podarilo vyhnúť totálnemu kolapsu vďaka tzv. omeškacej taktike, ktorá im umožnila vyhnúť sa vyrovnaniu s veriteľmi.

Sila vlády a jej banky, ktoré boli budované tak, aby chránili svoje obyvateľstvo pred vonkajšími faktormi sa postupne začínajú rúcať. Bohužiaľ, v tomto bode nie je toho veľa, čo by mohol Island urobiť pre svoju záchranu, a preto bude musieť prijať nepríjemné dôsledky. Väčšie znepokojenie však predstavuje vplyv, aký by mohla mať islandská kríza na Európu v nasledujúcich mesiacoch. Koniec koncov, teatrálny pád Islandu z roku 2008 pomohol dostať európsku dlhovú krízu do pohybu, pretože odhalila nedostatky v bankovom sektore tohto regiónu. Ďalší islandský kolaps môže ľahko rozpútať obavy investorov, čo by viedlo k následnej panike na tomto kontinente.

Počas rokov prudkého vzostupu pôsobil Island skôr ako hedžový fond než suverénny štát. Jeho tri hlavné banky nahromadili majetok z celého sveta, ktorý dosiahol vrchol porovnateľný s 10-násobkom celkovej ročnej produkcie, či HDP. Banky boli schopné prilákať obrovské množstvo kapitálu, prísľubom vkladateľom, najmä vo Veľkej Británii a v Holandsku, že ich  peniaze, ktoré vložili budú násobkom toho, čo by mohli dostať v tuzemsku. Na nejaký čas, boli banky naozaj schopné plniť svoje sľuby, keďže si požičiavali lacno v jednej mene a prepožičali v iných, na ktoré sa viazali vyššie úrokové sadzby. To im umožnilo poskytnúť pôžičky v hodnote miliardy islandskej koruny vlastnému obyvateľstvu, čo súčasne vyvolalo realitné bubliny v nezmiernenom pomere.

Nakoniec, samozrejme celá bublina praskla. Špekulatívne obchody, ktoré predstavovali zisky bánk pominuli a mnoho z týchto majetkových úverov doslova skyslo. Ekonomika Islandu sa začala rúcať, upadala do deštruktívne vedenej špirály devalvácie a inflácie, ktorá hrozila znížením hodnoty islandskej koruna voči iným menám a znehodnotila úspory svojich občanov.

Islandská vláda však reagovala promptne a s pomocou Medzinárodného menového fondu zaviedla  kapitálové kontroly na obmedzenie toku peňazí do a z krajiny. Tento krok zachoval hodnotu domácej meny. Súčasne MMF požičal Islandu takmer 5 miliárd $ na stabilizáciu. Môže sa to zdať ako málo peňazí, ale rovná sa to viac ako tretine HDP Islandu.

Ekonomika Islandu pôsobí  ako keby sa vzchopila, rastie rýchlejšie než väčšina jej  európskych rivalov. Súčasná nezamestnanosť prudko klesla z maxima 8% v roku 2009 na zhruba polovicu. Zároveň, dôvera spotrebiteľov v krajine rastie, rovnako ako cestovný ruch, ktorý je jedným z dvoch hlavných odvetví na Islande, druhý je rybolov. Celkovo sa zdá, že sa Island zotavil, aspoň to je to, čo väčšina ekonómov a dokonca aj MMF tvrdia.

Avšak nie všetko je ako to vyzerá: Island urobil len málo, ak vôbec niečo, aby nastal skutočný pokrok v riešení jeho ekonomických problémov. Vláda a jej banky jednoducho prijali opatrenia, ktorých cieľom je oddialiť bolesť, nie však vyliečiť chorobu. Kapitálové kontroly zavedené vládou v roku 2008, sú stále v platnosti a nútia svojich občanov a čo je dôležitejšie takisto aj národný dôchodkový fond, aby investovali predovšetkým na Islande. Zároveň, islandskí spotrebitelia ťažko nakupujú zahraničné tovary, sú nútení kupovať menej žiaduce domáce ekvivalenty, aby dávali umelé impulzy do domácej ekonomiky. Medzitým, vysoké úrokové sadzby z pôžičiek stúpajú. Diskutabilné, vzhľadom k islandským zombie bankám nie je ich poskytovanie úverov, sú totižto príliš zaneprázdnení zaoberaním sa dopadom poskytnutia zlyhaných úverov v hodnote miliárd švédskej koruny vykázaných vo svojich účtovných závierkach.

Koniec koncov, skutočný  output na Islande ostáva stále 10% pod krízovým vrcholom. A zatiaľ čo HDP rástlo zhruba o 2,9% v roku 2011, v minulom roku sa rast spomalil na približne 1,6% a predpokladá sa, že v tomto roku klesne výraznejšie. Toto je šedá strana kapitálových kontrol. Stručne povedané, tým, že obmedzujete ľudí, čo môžu kupovať a do čoho investovať, t.j. iba islandský tovar a domáce investičné príležitosti, jedinci jednoducho prestanú míňať.

Vskutku, domáca spotreba a investície na Islande klesli o 20% z ich predkrízovej úrovne a naďalej klesajú. Islanďania sa namiesto tohto rozhodnutia vyberú splácanie svojich dlhov, ktoré kým je pozitívne, ide na úkor ekonomického rastu. Napriek čiastočnému splateniu dlhu, zadlženie domácnosti a podnikov zostáva stále vysoké, konkrétne 109% resp. 170% HDP.

Islanďania, frustrovaní  spomalením ekonomického rastu, vyjadrili v máji dôveru novej vládnej koalícii, ktorá bola takisto pri moci v období prudkého rozvoja. Nová vláda počas predvolebnej kampane prisľúbila zrušiť kapitálové kontroly a prinútiť banky znížiť hypotekárne zaťaženie ľudí. To pochopiteľne otriaslo ratingovými agentúrami. Standard & Poor’s znížila v júni svoj ​​výhľad na Islande do záporných hodnôt a so znepokojením konštatuje, že nová vláda bude napĺňať svoje plány. MMF vyjadril podobné znepokojenie.

Island má však niekoľko riešení. Ak sa udržia kapitálové kontroly na mieste, jeho ekonomika sa bude naďalej zmenšovať. Ich zdvihnutie spôsobí pokles majetkovej hodnoty, kedy Islanďania vyvezú svoje peniaze mimo krajiny. Nová vláda tvrdí, že priame zahraničné investície zamaskujú odliv kapitálu, ale majú buď veľmi optimistický predpoklad alebo je to úplne zavádzajúce. Zrušenie kontrol kapitálu spôsobí, že ceny bývania a ostatné aktíva začnú dramaticky padať a povedie to k ďalšej bankovej panike. V dôsledku tohto chaosu islandská vláda verí, že zahraniční investori prídu v pokoji.

Island je malý  štát, a preto je pochopiteľné, že si niekto môže myslieť, že krajina nie je dôležitou súčasťou európskeho stroja. Avšak Island bojuje s rovnakými problémami, ktoré trápia oveľa väčšie ekonomiky. Napríklad, kapitálové kontroly boli zavedené v niekoľkých európskych krajinách uprostred dopadu dlhovej krízy. Ako a kedy sa tieto krajiny rozhodnú zrušiť takéto kontroly, bude mať vážny vplyv na hodnotu eura a tým aj na ekonomickú integráciu celého kontinentu.

Navyše sa islandské  banky nelíšia od tých v Španielsku, pretože obe financovali rozvoj bývania a rovnako skolabovali. To ako sa islandské banky vysporiadajú s problémom svojich zlyhaných úverov po odstránení kapitálovej kontroly by mohlo mať výrazný dopad na to, že sa investori rozhodnú pozrieť na Španielsko a jeho bankové výsledky. Od islandských bánk sa očakáva, že budú nútené stratiť okolo 75% až 100% svojich investorov a veľkých vkladateľov, z ktorých mnohé sú hedžové fondy, ktoré sa podieľajú na verejnom dlh a s ním spojením poistením. Vývoj akým to budú hedžové fondy oplácať môže byť kopírovaný z Talianska alebo Francúzska, kde verejný dlh naďalej relatívne stúpa vzhľadom k veľkosti ich ekonomík.

Situácia na Islande by nemala byť rozhodne ignorovaná. Koniec koncov, bola to prvá krajina, ktorá skrachovala počas finančnej krízy a bola jednou z prvých krajín, kde bolo vidieť oživenie rastu HDP. Jeho malá veľkosť a jednoduchá ekonomika znamená, že krajina je menej schopná vysporiadať sa s problémami pomocou menových opatrení. To núti Island čeliť nepríjemným situáciám oveľa skôr, než väčšie národy v podobných ťažkostiach. Investori budú zámerne sledovať, čo nová islandská vláda vytvorí. Ak sa začne potácať, zvyšok Európy ju  môže nasledovať.

Preložil: Miroslav Lukáč

Zdroj: LewRockwell.com