Pochybujem, že by väčšina ľudí oslavovala piatkové 100. výročie dane z príjmu v USA. Ale áno daňoví poplatníci dňa 4.10.2013 oslávili sté výročie.
Takže, všetko najlepšie k narodeninám – “daň z príjmu”?
Podľa Ajay Mehrotra – profesora histórie na Indiana University: “Je zrejmé, že záleží na uhle pohľadu.”
Dodal: “Ale je tu jedna vec, ktorú môžeme porovnať z doby, kedy bol tento daňový zákon schválený” … “Zákonodarcovia chceli dosiahnuť vytvorenie stálej formy zdanenia, čo bolo potrebné k tomu, aby nebol vytvorený politický pat, ktorý by nikam neviedol.”
Jeden odborník hodnotí týchto 100 rokov, ako systém šialenstva.
Timothy Nash, profesor ekonomiky voľného trhu na Northwood University povedal: “V roku 1913, daňový zákonník pozostával zo 400. stránok.”
Ďalej dodal: “V roku 2012 daňový zákonník tvorí až 73 608 strán,” … “Prešli sme od jednoduchého daňového systému až po komplexný, nepriateľský systém.”
Zdaňovanie od samého počiatku
„16th Amendment“ bol prijatý vo februári roka 1913 a dal Kongresu zákonné právo vyberať daň z príjmu. Na večer 3.októbra, prezident Woodrow Wilson podpísal Daňový zákon 1913 (Revenue Act of 1913), ktorý umožnil jej vyberanie a federálna daň z príjmu prišla do platnosti hneď v ďalšom dni.
Ale podobná forma zdanenia už bola zavedená skôr. Od roku 1791 až 1802 vláda bola podporovaná daňovými príjmami z predaja takých položiek, ako boli alkoholické nápoje, tabak, cukor, majetok predaný v aukcii, a dokonca aj z predaja otrokov.
Vysokými nákladmi na vojny v roku 1812 bola zavedená prvá predajné daň na zlato, striebro, šperky a hodinky. Ale v roku 1817, kongres odstránil všetky dane a spoliehal sa na príjmy plynúce z dovážaného tovaru.
V roku 1862, pre financovanie občianskej vojny bola Kongresom nariadená prvá daň z príjmu. Každý, kto zarobil 300 až 10 000 dolárov za rok, musel zaplatil sadzbu vo výške 3 percent. Táto daň skončila platnosť v skoršom období po vojne.
Kongres taktiež zároveň založil tzv. „Internal Revenue Service“ (štátne príjmy z vnútorných zdrojov), ktorý mal rovnaký silu a autoritu, ako v súčasnosti.
V roku 1894 Kongres schválil zákon prvej mierovej dani z príjmov, ale o rok neskô,r Najvyšší súd vyhlásil, že je protiústavný. Súd uviedol, že daň z nájmov a príjmov z nehnuteľností musel byť rozdelený medzi počet obyvateľov, čo ale zákon neumožňoval.
Ale súd vo svojom rozhodnutí urobil zásadné vyhlásenie. Uviedol, že Kongres mal právo uložiť priamu Daň z príjmov, čo neskôr viedlo k vytvoreniu zákona „16th Amendment“.
Ľudia nie vždy nenávideli dane, tak ako dnes
Pokiaľ ide o zdanlivo sporný vzťah väčšiny ľudí ke tejto veci, Mehrotra uviedol, že to vždy takto nebolo.
Ďalej povedal: “Je populárnym názorom, že Američania nenávidí dane, ale to nie je tento prípad v tejto aktuálnej dobe.”
“Dane v ére po druhej svetovej vojne boli veľmi vysoká – v niektorých prípadoch 70. až 80. percent, a ľudia boli viac či menej ochotní ich platiť.”
“Ale naša celková prosperita začala v roku (19)60. a 70. rokov klesať, a ľudia vo forme daní chceli začať platiť menej.”.
Mehrotra ďalej povedal: “V priebehu rokov po afére Watergate sme po vietnamskej vojne zaznamenali skutočnú transformáciu ekonomiky a straty viery vo verejný sektor, takže ľudia neboli až tak ochotná podporovať funkcie vlády.”
Daňová reforma nepravdepodobná
Daňový systém v priebehu rokov prišiel rôznymi zmenami. V roku 1943 bola prvýkrát predstavená zrážková daň z príjmu. V roku 1981 Kongres schválil najväčšie zníženie daní v americkej histórii. Za viac ako šesť rokov sa tak jednalo o zníženie vládnych príjmov v hodnote 750 miliárd dolárov. Bolo to čiastočne kompenzované v roku 1982 a 1984, kedy Kongres zvýšil dane až o 265 miliárd dolárov.
Daňová reforma z roku 1986 (The Tax Reform Act of 1986) je považovaný za najväčšie reformné opatrenie od roku 1913. Horná sadzba dane z príjmov fyzických osôb bola znížená z 50 percent na 28 percent, čo bola najnižšia úroveň od roku 1916.
Ale spolu s nižšou sadzbou prišlo k odstránenie určitých medzier, ku ktorým prišlo na stratách v oblasti štátnych príjmov. A tento zákon viedol k zvýšenie podnikových daní vo výške 120 miliárd dolárov.
Prezident George W. Bush v roku 2001 podpísal niekoľko daňových škrtov, čo viedlo k tretiemu najväčšiemu zníženiu daní od druhej svetovej vojny. Prezident Barack Obama zasa v roku 2013 vykonal určité zmeny v daňovej povinnosti, čo viedlo k ponechaniu časti daňových škrtov pre nižšie príjmy, ale zvýšeniu ich hladín pre vyššie príjmy (ktoré boli Bushom znížené).
Mimo iné kroky, Obama obnovil plnú výšku dane zo mzdy (6,3 percenta) a zvýšil sadzby na kapitálové ziskov a zahŕňal 3,8 percentnú daňovú prirážku pre jednotlivých ľudí s príjmami 200 000 dolárov alebo viac, čo malo pomôcť financovať zákon dostupnej starostlivosti. Obávaná tzv. alternatívna minimálna daň (AMT) prešla trvalou zmenou, aby sa pokúsili prinútiť k nútenému plateniu daní pre tisíce obyvateľov.
Výzva k tejto daňovej reforme viedla k nedávnemu vypočutiu u Capitol Hill. Návrhy zahŕňajú prejsť na rovnú daň a eliminovať tak odpočty z hypotekárnych úrokov ako aj darcovstva.
Nash povedal: “Potrebujeme národnú daň z predaja alebo tzv. paušálna daň” … “Ako inak by bolo možné znížiť zložitosť a záťaž nášho súčasného systému v reálnej podobe daní a možnosti zrušiť tzv. IRS.”
Mehrotra, ktorý taktiež podporuje národnú daň z obratu povedal: “Všetko záleží na tom, čomu hovoríte fér” … “Vládne programy Medicare a Social Security jednoducho nezmiznú, nejako ich musíme financovať.”
Veľmi sporná otázka
Dane sú vždy problémovou témou. V závislosti na úhle pohľadu, alebo vašich politických presvedčení, občania USA sú najmenej zdaňovanie hlavne u bohatých.
Dane sú hlávným zdrojom peňazí pre financovanie štátnych služieb, ako je sociálne zabezpečenie – Medicare, obrany, výplaty federálnych pracovníkov, výhody pre veteránov, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti.
A potrebné množstvo na peniaze stále rastie. Ministerstvo financií bude pravdepodobne zhromažďovať z príjmov a daní zo mzdy v roku 2014 okolo 4,9 biliónov dolárov. To je obrovský nárast z 5,4 miliardy dolárov získaných v roku 1920 a 43 miliárd v roku 1945.
Zdroj: Ibnmoney
Facebook komentár