Dlho som predpovedal, že úsilie monetizácie dlhu centrálnej banky bude väčšieho rozsahu a dlhšie ako očakával ktokoľvek vo FEDe alebo na Wall Street. Dôvodom je, že snaha vyvolať životaschopný ekonomický rast prostredníctvom procesu vytvárania inflácie je čistý ekonomický omyl. Japonsko sa rovnako snaží zavádzať túto zlyhanú ekonomickú stratégiu a skončí to katastrofou… rovnako ako tomu bude v USA.
Povedzme si prečo sa tak stane. Každý rok z posledných piatich, ponúkajú Wall Street a Washington ružové zajtrajšky v podobe obnovy od polovice roka, čo sa nakoniec neuskutočnilo. Posledným príkladom sú dáta NFP (The Non Farm Payrolls – indikátor sledujúci zmenu zamestnanosti v USA – Poznámka prekladateľa) za september (čiže pred odstávkou vlády) ukázal, že za posledný mesiac bolo vytvorených len 126 tisíc pracovných miest. Avšak odpoveď, ktorú dostaneme od vlády, je, že máme robiť veci, ktoré nefungujú, ešte viac. Viac dlhu, viac tlačenia peňazí a ďalšie nafukovanie bublín sú jediné riešenia, ktoré poskytujú.
Nezáleží na tom, že päťročným držaním úrokových sadzieb na nulovej úrovni a QE (quantitative easing – kvantitatívne uvoľňovanie – poznámka prekladateľa) sa nepodarilo podnietiť skutočný rast. Ich recept vedie akurát tak k zombie ekonomike, ktorá pokrivkáva rovnako, pretože je založená na tvorbe spotreby cez rast aktív a nie prostredníctvom riešenia štrukturálnych problémov ako: umožnenie zníženia objemu peňazí, zjednodušenie daňového zákona, oprava nášho vzdelávacieho systému, redukcia regulácii, alebo cez stabilizáciu úrokových sadzieb a hodnoty dolára.
Preto, o päť rokov a viac ako tri bilióny dolárov neskoršie, chcú investori zistiť, či FED nakoniec uzná, že QE vlastne bráni návratu zdravého hospodárskeho rastu; alebo bude naďalej trvať na hlúpom nekonečnom tlačení peňazí.
Táto zásadná otázka bola zodpovedaná v nedávnom rozhovore s prezidentom chicagského FEDu Charlesom Evansom na CNBC. Pána Evansa sa opýtali špecifickú otázku ohľadom hranice tlačenia peňazí a aké vysoké zadlženie je centrálna banka ochotná vytvoriť. Rozhovor bol nasledovný:
CNBC: „Má FED na svojej súvahe nejaký limit? Charlie je tam limit? Blížite sa k 4 biliónom. Môže to byť 5, môže to byť 12? Aký je limit na súvahe FEDu?
Charlie Evans: Nuž, ja si myslím, že FED musí urobiť čokoľvek, čo je potrebné, aby pomohol splniť naše dva ciele… či je nejaký limit, v skutočnosti nad tým takto nerozmýšľam, pretože si myslím, že ešte je obrovská kapacita, a tak môžeme pokračovať tak dlho, ako to bude potrebné…“
Predseda FEDu zdieľa rovnaký názor ako čoskoro vymenovaná predsedníčka Janet Yellen. Tieto vyhlásenia uisťujú investorov v tom, že centrálna banka je ďaleko viac zameraná na defláciu ako na infláciu a že sa tlačenie peňazí nezastaví, kým nezačne inflácia rásť.
Takže, aké budú dôsledky stále sa rozširujúcej ponuky peňazí a tvorby zadlženia? Reálne úrokové sadzby budú záporné a podmienky sa časom len zhoršia. Úrovne dlhu verejného a súkromného sektora sa zvýšia prostredníctvom umelo držaných nízkych úrokových sadzieb, čo podporí prepákovanie ekonomiky do rekordných výšok. Lacné peniaze budú aj naďalej nútiť k zlým špekuláciám do akcií, komodít a nehnuteľnosti, ktoré budú naďalej ochudobňovať strednú vrstvu a viesť k prehlbovaniu bublín, ktoré sú už teraz na nebezpečných úrovniach.
Pokiaľ existuje generácia podporovateľov chudokrvného ekonomického rastu založeného na tvorbe a udržiavaní bublín na aktívach, je vytvárania obrovských bublín dlhu len úbohým kompromisom – čo postupne privedie ekonomiku k devastačnému krachu.
Celková suma dlhu verejného a súkromného sektora dosahuje hodnotu 350 % nášho trvalo neudržateľného HDP. Menová politika centrálnej banky zapríčiní, že toto číslo bude rásť, či už v hodnotových číslach alebo v porovnaní s HDP. Tieto dlhy a bubliny aktív sa zrútia akonáhle sa úrokové sadzby znormalizujú. Pre investorov je rozumné zviesť sa na vlne rastu bublín. Ale je tiež nutné mať pripravený únikový plán ešte predtým ako dôjde k neodvratnému krachu.
Preložil: Tomáš Bugeľ
Zdroj: Pento Portfolio Strategies
Facebook komentár