Kríza v talianskom priemysle so zlatom

Je potrebné, aby na chúlostivý taliansky obchod so šperkami nastúpila vulgárna súťaž…

“Taliansko obvinené z protekcionizmu!” hovoria najnovšie správy.

Očakávajúc voľnú hospodársku súťaž na leteckom trhu, IAG- skupina, ktorá bola vytvorená zo sprivatizovaných britských British Airways a španielskej Iberie v roku 2012 – vyzvala Európsku komisiu aby vyšetrila a zabránila prípadnej záchrane talianskej zbankrotovanej Alitalie, o ktorú sa snaží štátna talianska pošta. Tento príbeh je Taliansku veľmi známy- nedostatočný prehľad o realite a celkovo o disciplíne na trhu u firiem, ktoré sa snažia zostať v dnešnej globálnej ekonomike konkurencieschopné. Konkurencieschopnosť? V Taliansku je to neznámy, tabu pojem, naznačil Wall Street Journal. Premiér Enrico Letta na stretnutí “politických a obchodných elít” krajiny na brehu jazera Como po tom, čo porazil Silvia Berlusconiho šokoval tým, aby sa nikto neopovažoval vysloviť toto zakázané slovo.

Konkurencieschopnosť? Aké vulgárne!

Kríza v talianskom priemysle so zlatom je toho dôkazom. Po dosiahnutí  vrcholu koncom 90.rokov, vstúpil šperkársky priemysel do hlbokej krízy. Táto kríza možno dosiahla dno v roku 2012, ale toto mierne zlepšenie ešte musí byť potvrdené dátami.
Je síce pravda, že sektor šperkov je v Taliansku 6.najvačším zdrojom pozitívnych obchodných tokov. Podľa dát federácie pre priemysel so zlatom, Confindustria Federorafi, ide takmer 70% výroby na zahraničné trhy. Takže zostáva kľúčovou oblasťou.

Sektor zlata však v Taliansku za posledných 15 rokov zaznamenal dramatický pokles, hovorí správa, ktorá vyšla začiatkom mesiaca v Ríme na 14.konferencii Asociácie Londýnskej burzy drahých kovov. Správa, ktorá pochádza od MetalsFocus a Metallis Consulting, dvoch nezávislých konzultačných agentúr so sídlom v Londýne, zdôrazňuje, ako v Taliansku poklesla produkcia zlata o 80% medzi rokmi 1998 a 2012.

Ako mohol priemysel, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou imidžu Talianska, klesnúť tak hlboko?

Koncom 90.rokov, bolo Taliansko medzi najväčšími výrobcami zlatých šperkov na svete a najväčším v Európe. S 10% svetovým dopytom, pracovali talianski zlatníci s viac ako 500 tonami kovu za rok.

Rok 1998 znamenal vrchol pre vývoz hotového zlata z Talianska. Produkcia dosiahla 540 ton, z ktorých bolo 420 na export prevažne do Európy a Severnej Afriky. V tom istom roku dosiahol domáci dopyt vyše 112 ton, čo bola stabilná úroveň po vrchole dosiahnutom v roku 1992.

Na porovnanie, bolo podľa MetalsFocus and Metallis, v roku 2012 na export vyprodukovaných 62 ton, čo je menej než 15% objemov zaznamenaných 15 rokov dozadu. Doma, sa taliansky trh zlatých šperkov odhadom scvrkol o tri štvrtiny.

Je však potrebné povedať, že pokles na talianskom domácom trhu so šperkami je zhodný s inými západnými krajinami, teda zvyškom Európy a USA. Tieto dve oblasti boli tiež obľúbené  destinácie talianskeho exportu zlatých výrobkov. Celkovo predstavovali dve tretiny celkového exportu zlata. Ako vysvetľuje správa MetalsFocus/Metallis, pokles dopytu bol zapríčinený viacerými štrukturálnymi zmenami na trhu, vrátane nárastu ceny zlata (6-násobne v dolároch, šterlingoch a euro), konkurencie zo strany ostatných spotrebných tovarov (hlavne hi-tech) a samozrejme ekonomická kríza, ktorá vypukla v 2007.

Svetová finančná kríza znamenala bifurkáciu v dopyte po zlatých šperkoch na celom svete. Na jednej strane sa spotreba sústredila medzi luxus milujúcich, super bohatých, bažiacich po výrobkoch najvyššej kvality (a teda najvyššie prirážky za spracovanie). Na druhej strane , menej zarábajúci spotrebitelia podľahli lacnejším výrobkom, vyrobených zo železa, kože a keramiky, v neprospech zlata a ostatné drahých kovov.

Celkovo bolo výsledkom to, že dopyt po zlatých šperkoch v západných krajinách bol o 600 ton nižší v 2012 ako v 1998. Takže taliansky, kedysi prekvitajúci sektor zlata musel čeliť problémom. Ale rovnako to bolo aj v iných krajinách. A tvárou v tvár tomuto poklesu na západe, sa Taliansko ukázalo ako neadekvátne v oblasti konkurencieschopnosti, keďže prichádzalo o väčšinu svojich podielov na týchto klesajúcich trhoch. V roku 2000 Taliansko predstavovalo 40% spotreby zlatých šperkov na západe. V roku 2012 iba 10%. Ako ukazuje nasledujúci graf, talianske zlato tvorilo na začiatku storočia 1/3 importu USA. Tento objem sa znížil o viac ako 60% a nahradili ho hlavne produkty z Číny, Hong Kongu a Indie.   

Jeden poľahčujúci faktor: Taliansko bolo potrestané v obchode s USA importným clom vo výške 6% na zlaté šperky. Tento hendikep však nepostihuje jeho najväčších konkurentov. V septembri sa riaditeľ Federorafi, Stefano De Pascale na veľtrhu Vincenza vyjadril, že žiada bilaterálnu dohodu s USA. “Ak budú odstránené obchodné prekážky, náš export by okamžite stúpol o 20%,”povedal pre Reuters.

Takže exportný priemysel sa začína brániť. Nie je však neskoro? Ak by za posledných 15 rokov bol býval ostal konkurencieschopný, sektor zlata by dnes exportoval 100-200 ton za rok, tvrdí nová  správa. To by sa podľa výpočtov BullionVault rovnalo takmer 200% viac oproti 62 tonám vyvezeným v 2012.

Ba čo viac, pokles talianskeho zlatníckeho priemyslu nemusí  byť tak celkom v jeho rukách. Všimnite si, že začiatok konca prišiel s novým miléniom, čo prinieslo aj zmenu meny z Líry na Euro. Zbavený systematickej pomoci od oslabenej meny, taliansky export zlata nie je jediný, ktorý sa začal potápať po tom, čo únia prijala jednotnú menu. Konkurenčná devalvácia bola klasická ekonomická stratégia talianskych vlád. Ukončená je od roku 2000. 

Vyjasnime si to- nie je v mojom záujme ponižovať zlatnícky priemysel v Taliansku, ktorý urobil a stále robí tak veľa pre taliansku ekonomiku. Ale fakt, že tento excelentný sektor nie je schopný držať krok s rozvojom svetového trhu iba dokazuje, koľko práce ešte bude treba na oživenie talianskej ekonomiky.

Svetový trh je zložité miesto. Zostávať však slepý voči jeho výzvam neprinesie nijaké riešenie. Spútané eurom, sa potrebujú talianske exportné sektory adaptovať rýchlejšie, objaviť zdravé prostredie konkurencieschopnosti, ktoré trh vyžaduje. Opäť sa však zdá, že Taliansko nie je geneticky schopné takejto reakcie, čo dokazuje aj aféra Alitalia. 

Zdroj: BullionVault