Po finančnej kríze sme boli všetci Keynesiáncami – ale nie dosť dlho – Joseph Stiglitz

Možno že Eurozóna zase rastie, avšak každopádne hospodárstvo, v ktorom príjmy väčšiny ľudí sú pod hranicou z pred roku 2008 je stále v recesii.

Keď sklolabovala veľká americká  investičná banka Lehman Brothers v roku 2008, čo vyvolalo najväčšiu svetovú finančnú krízu od čias Veľkej hospodárskej depresie, nastala zhoda v tom čo túto krízu vyvolalo.

Nafúknutý a dysfunkčný finančný systém zle rozdelil kapitál a miesto toho, aby riadil riziká systému ich vlastne len vytváral. Finančná deregulácia- spolu s ľahko dostupnými peniazmi, prispeli k nadmernému riskovaniu. Monetárna politika by bola relatívne neúčinná v oživovaní ekonomiky, aj keď stále ľahšie dostupné peniaze by mohli zabrániť totálnemu kolapsu finančného systému a teda väčšie spoliehanie sa na fiškálnu politiku- zvýšenie vládnych výdavkov- by bolo nevyhnutné.

Súvisiace: Rakúska ekonómia by zachránila Európu: Nigel Farage

Päť rokov neskôr, keď si niektorí gratulujú  k tomu, že sme sa vyhli ďalšej depresii, nikto v Európe ani v USA nemôže tvrdiť, že prosperita sa vrátila. Európska Únia sa práve dostáva z dvojitého dna (a v niektorých krajinách z trojitého dna) recesie, iné štáty sú zas v depresii. V mnohých krajinách EÚ zostáva HDP nižšií alebo len nepatrne vyšší oproti hodnotám z pred roka 2008. Takmer 27 miliónov Európanov je bez práce.

Rovnako ako 22 miliónov  Američanov, ktorí  by radi získali prácu na plný úväzok. Podiel pracovnej sily v USA klesol na úroveň, ktorá nebola zaznamenaná od obdobia kedy na pracovný trh začali vstupovať vo veľkom ženy. Príjem väčšiny Američanov a ich majetok je pod úrovňami dlho pred krízou. Typický príjem muža zamestnaného na plný úväzok je v skutočnosti nižší ako bolo tomu pred štyrmi desaťročiami.

Áno, spravili sme pár vecí k zlepšeniu finančných trhov. Bolo tam zvýšenie kapitálových požiadaviek, ale ani z ďaleka to, čo je potrebné. Niektoré z rizikových derivátov- finančných zbraní hromadného ničenia- boli uvedené na burzách, zvýšila sa ich transparentosť a znížilo systémové riziko, ale naďalej sa ich veľké objemy trejdujú na temných „cez pultových“ trhoch , čo znamená, že máme len málo informácii o prípadnom vystaveniu sa riziku v niektorých našich najväčších finančných inštitúciach.

Podobne niektoré dravé a diskriminačné požičiavanie a zneužívajúce praktiky pri kreditných kartách boli zastavené. Ale rovnako vykorisťovateľské praktiky pokračujú. Pracujúci chudobní sú príliš často vykorisťovaný úžerníckymi pôžičkami. Banky dominujúce trhu neustále vyrubujú obrovské poplatky za transakcie obchodníkov na debetných a kreditných kartách, ktorí sú nútení platiť niekoľkonásobne viac ako by skutočný konkurenčný trh toleroval.

Súvisiace: Dr. Keynes (vs. Hayek ) zabil pacienta “Michael Pento”

Ďaľšie problémy neboli ani adresované- a niektoré z nich sa zhoršili. Americký hypotekárny trh zostáva na „prístrojoch“. Vláda dnes poisťuje viac ako 90% všetkých hypoték a administratíva Baracka Obamu zatiaľ ani nenavrhla nový systém, ktorý by zabezpečil zodpovedné poskytovanie úverov za konkurenčných podmienok. Finančný systém sa stal ešte viac koncetrovaný a problémy bánk sa ešte viac prehĺbili a ich veľkosť a vzájomná prepojenosť je tým dôvodom prečo nie je možné ich nechať padnúť. Napriek škandálu za škandálom, od prania peňazí, manipulácií s trhom, rasovej diskriminácií pri poskytovaní úverov až k nelegálnym exekúciam, žiadny z vysokých úradníkov neniesol za tieto činy zodpovednosť. Aj keď boli vyrúbené finančné pokuty, boli oveľa nižšie ako by mali byť, inak by boli systémovo dôležité inštitúcie v ohrození.

Ratingové agentúry skladali účty za svoje pôsobenie v dvoch súkromných žalobách. Ale aj v týchto prípadoch pokuty boli len zlomkami strát, ktoré spôsobili svojimi aktivitami. Dôležitejšie je, že základný problém- nechutný motivačný systém, keď sú platené firmami, ktoré hodnotia, nebol ešte vyriešený.

Bankári sa chvália splatenými záchrannými vládnymi balíkmi, ktoré obdržali keď naplno vypukla finančná  kríza. Ale zdá sa, že sa nikto nezmieni tým, že každý  kto dostal obrovský záchranný úver s takmer nulovým úrokom od vlády, mohol zarobiť niekoľko miliárd jednoducho tým, že ich požičal naspäť vláde. Taktiež neuvádzajú náklady vzniknuté zvyšku ekonomiky- kumulatívne straty v Európe a USA vysoko presahujú sumu 5 biliónov dolárov.

Medzitým sa ukázalo že tí, ktorí tvrdili, že monetárna politika nebude stačiť mali pravdu. Fiškálny stimul bol nahradený úspornými opatreniami, s predvídateľnými a predpovedanými nepriaznivými účinkami na hospodársky výkon.

Súviasiace: Neočakávané následky dobre mienených politík

Niektorí ľudia v Európe sú radi, že sa ekonomika odrazila od dna. S návratom k rastu, recesia- definovaná ako dva po sebe idúce kvartáli hospodárskeho poklesu- je oficiálne na konci. Ale na každý pád, hospodárstvo, v ktorom príjmy väčšiny ľudí sú pod úrovňou z roku 2008, je stále v recesii. A ekonomika, v ktorej 25% ľudí (a 50% mladých ľudí) je nezamestnaných- ako je tomu v Grécku a Španielsku- je stále v depresii. Úsporné opatrenia zlyhali a nie je nádej na návrat k plnej zamestnanosti v najbližšej dobe (nie je divu, že vyhliadky pre USA, kde sú úsporné opatrenia miernejšie, sú lepšie).

Finančný systém môže byť stabilnejší, ako tomu bol v roku 2008, ale to je stále málo- vtedy balansoval na pokraji priepasti. Tí vo vláde a vo finančnom sektore, ktorí si vzájomne blahoželali k návratu ziskovosti bánk, by sa mali sústrediť na to, čo je ešte potrebné urobiť. Pohár je nanajvýš iba z jednej štvrtiny plný, avšak pre väčšinu ľudí je z troch štvrtín prázdny.

Preložil: Ivan Schwandtner

Zdroj: WashingtonMonthly