Čím viac odpracovaných hodín, tým väčšie bohatstvo získate … Skutočne?

Nie tak rýchlo. Aspoň jeden z odborníkov tvrdí opak .

Odborníci často skúmali a premýšľali o vplyve dlhých pracovných hodín na produktivitu. Menej diskutovaným problémom je to, či viac odpracovaných hodín vedie k väčšiemu bohatstvu.

( Toto je ďalší ČLÁNOK NAŠHO NOVÉHO PROJEKTU S NÁZVOM MotivacnyWeb.sk, ktorý je zatiaľ pre Vás Prístupný Na Facebooku )

Spisovateľ Richard Koch argumentoval v časopise Quartz tým, že história preukázala, že väčšie množstvo času stráveného v práci nekoreluje s vyššou prosperitou. Vo svojom poslednom príspevku poukázal na údaje, ktoré uvádzajú, že priemerná výška odpracovaných hodín vo vyspelých krajinách, ako sú Spojené štáty, Francúzsko, Nemecko a Singapur, každoročne klesala.

V roku 1950 pracovali Američania ročne približne 1900 hodín, zatiaľ čo Francúzi odpracovali v tom istom roku 2150 hodín. V tomto čase to Američania zredukovali na 1700 pracovných hodín, ale Francúzi znížili počet ročne odpracovaných hodín ešte výraznejšie, a to na 1500 hodín.

Navyše , správa z roku 2012, ktorú podala Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, určila najťažšie pracujúce krajiny v Európe, ako napríklad vysoko zadlžené Grécko, ktorých občania pracujú chvályhodných 2017 hodín ročne.

Ďalej pokračoval :

„Keď sa nad tým zamyslíme, uvedomíme si , že malé množstvo času môže viesť k úžasným výsledkom, a to obrovské množstvo námahy vyjde z veľkej časti navnivoč. Ak sa pozrieme na našu rutinu, uvidíme, že hodnota hodiny za rôzny druh práce sa značne líši. Pracovný čas diktuje kultúra, nie ekonomika.

Je samozrejmé, že dlhé hodiny práce narúšajú produktivitu. Ako povedal C. Northcote Parkinson: ‚Práca sa natiahne tak, aby vyplnila dĺžku dostupného času.‘ Napriek nášmu vyznaniu alebo ideológii, sme stále uväznení stáročnou protestantskou etikou, ktorá posudzovala dlhé hodiny práce ako znak morálnej vážnosti. Väčšina firiem si ešte stále cení iba ‚intenzitu‘.“

Ak potrebujete solídny príklad, Koch poukázal aj na pracovnú morálku Michaela Eisnera, ktorý viedol Paramount movies a neskôr Spoločnosť Walta Disneyho. Eisner pracoval nepretržite sedem dní v týždni a počas prvých troch rokov sa zvýšil zisk Disneyho spoločnosti z menej ako 300 miliónov na takmer 800 miliónov dolárov.

„Ale interná analýza ukázala, že takmer každý nárast vychádzal len z troch rozhodnutí. Eisner zvýšil ceny zábavných parkov, zvýšil počet Disneyho hotelov a začal s predajom videonahrávok animovanej klasiky,“ napísal Koch.

Koch si všimol, že malé množstvo času môže viesť často k pozoruhodnému rastu, a v ostatných prípadoch zostane veľké množstvo driny bez odmeny.

Preložil: Gabriel Kuľbak

( Ak by niekoho bavili preklady podobných článkov “Komunitného Motivačného projektu”, nech sa Nám prosím ozve na Facebook do správy )

Zdroj: BeginnersInvest