Nedovolte haló efektu aby Vás v investovaní peňazí ovládol

Haló efekt si z nás robí v mnohých oblastiach nášho každodenného života žarty. Nie je to až tak tragické, avšak čo sa týka finančných záležitostí, mali by sme si dávať na tieto zväčša nevedomé mechanizmy pozor.

Haló- {‘hā-(,)lō} efekt, odvodený z anglického „halo“ pre svätožiara, patrí ku kognitívnym skresleniam. Haló efekt je vyvodený zo snahy vydedukovať zo známych informácií neznáme s cieľom vytvorenia čo najviac zodpovedajúceho celkového dojmu danej osoby. Tento postup je spočiatku celkom rozumný. Ak chcete byť schopný konať v každodenných interakciách, je často je nutné, aby ste si rýchlo vytvorili dojem ešte o neznámej osobe. Niekedy sa to stane len na základe jedného atribútu – rýchleho a ekonomického postupu, ale ten je náchylný na chyby. Veľmi často (a niekedy bezdôvodne) je spájaný atraktívny vzhľad s mnohými vlastnosťami ako inteligencia, vysoké sebavedomie, empatia alebo zručnosť. Toto skreslenie (ktoré sa označuje aj ako „Beauty-is-good“ domnienka) ukazuje, že atraktivita vplýva taktiež na náklonnosť.

Vo všeobecnosti považujeme ľudí sympatických v prípade že sú fyzicky atraktívni, keď sú nám podobní (napr. záľubami), v prípade že vykazujú nám dôverné charakteristiky (napr. rovnaký dialekt) a keď si ich spájame s pozitívnymi vecami (napr. dovolenka). Naša fantázia nepozná v tomto smere skoro žiadne limity: Z dobrého vzhľadu dedukujeme inteligenciu, z výraznej brady vysoké sebavedomie, z telesnej veľkosti pracovný úspech, zo sympatie kompetenciu a pod. To zradné na tom je, že sa to deje väčšinou celkom nevedomky.

Tento efekt je posilnený nedostatkom motivácie (nechuť získania komplexné obrazu) alebo neznalosťou účinku haló efektu. Tento jav sa často vyskytuje s ďalšími skresleniami: napr. „first impression error“, čo je chybný prvý dojem, alebo „availability heuristic“, keď  sa snažíme s malým množstvom, často neúplných, informácií dospieť k rozhodnutiu.

Praktické využitie

Haló efekt môžeme často pozorovať aj pri hodnotení značkových produktov.

V testoch naslepo bolo preukázané, že posúdenie daného produktu môže byť silno ovplyvnené imidžom danej značky. Skúšobné osoby, ktoré v otvorenom teste uviedli, že im Coca Cola chutí viac ako Pepsi, nedokázali v následnom teste naslepo rozoznať tieto nápoje, čo sa týka chuti, alebo uviedli iné hodnotenie.

To isté platí aj pri výbere investícií:

Podobnosť: Často sú investície uskutočnené v krajinách alebo odvetviach, ku ktorým má investor prístup podmienený zamestnaním (napr. biotechnológia alebo automobilový priemysel), alebo k nim má geograficky blízko. Tak nájdeme napríklad v severnom Nemecku viac investícii do lodí ako v južnom Nemecku.

Známe charakteristiky: Vývoj nemeckého indexu DAX® slúži občas ako jediný základ pre investičné rozhodnutie – v presvedčení, že domáci (nemecký) investor dokáže lepšie posúdiť domáci trh ako cudzie trhy. Tomuto fenoménu sa hovorí aj „home bias“.

Pozitívne asociácie: Pozitívne osobné skúsenosti s produktmi alebo službami „vyfarbia“   aj hodnotenie danej spoločnosti a tým pádom sa javí investícia do danej spoločnosti ako zmysluplná a úspešná.

Výhody investícií, ktoré bazírujú na pravidlách

Práve v kombinácii s ostatnými tendenciami úsudku získava haló efekt na význame a necháva občas potopiť našu súdnosť. V prípade výberu finančného produktu ako napríklad investičného fondu, vlastného dôchodkového zabezpečenia alebo vzdelania pre deti, by sme sa mali viac zaujímať o výberový proces daného finančného produktu a na spomínané skreslenia. Vedúce postavenie na trhu, ocenenia a veľkosť spoločnosti sú dôležité a zaujímavé indikátory, ale profesionáli by mali kopať ešte hlbšie a nazrieť aj za „fasádu“.

V tejto súvislosti ponúkajú investičné prístupy zakladajúce sa na pravidlách, ktoré nájdete aj pri našich investičných fondoch, veľkú výhodu:

Tu nehrá atraktivita a sympatia žiadnu úlohu. Kvantitatívne prístupy nechcú „mať pravdu“, ale presadzujú definované pravidlá a algoritmy. A tým pádom ochraňujú investora pred sebou samým.

Autor Jakub Křivan je Director of Sales pre Česko a Slovensko správcovskej spoločnosti C-QUADRAT Kapitalanlage AG. 

Vytvorila: C-QUADRAT 

———————————————————————————–
C-QUADRAT je správca aktív špecializujúci sa na kvantitatívne a diskrečné Absolut a Total Return stratégie.

Spoločnosť bola založená v roku 1991, od roku 2006 kótuje na Frankfurtskej burze cenných papierov a od mája 2008 na Viedenskej burze cenných papierov. Spoločnosť C-QUADRAT získala meno v celej Európe predovšetkým vďaka svojim expertným analýzam investičných fondov a ako inovatívny správca aktív. Ako inštitucionálni tak súkromní investori dôverujú know-how spoločnosti C-QUADRAT. Spoločnosť C-QUADRAT je aktívna v 17 európskych krajinách a má kancelárie vo Viedni, Londýne, Frankfurte a Ženeve.