Po rokoch špekulácií o tom, ktoré krajiny bude dalšou krajinou 17-národov Eurozóna tu máme ďalšieho člena, je ním od 1. januára Lotyšsko.
Tento národ východnej Európy s populáciou okolo dvoch miliónov sa stal členom voľného trhu Európskej únie (EÚ) už od roku 2004, ale nakoniec dostal zelenú pre vstup do zóny jednotnej európskej meny až v júni minulého roka. Z toho vyplýva, že ide v stopách ďalších dvoch bývalých sovietskych častí – Estónska a Slovenska.
Od stredy Lotyši budú môcť vymieňať euro za lotyšský lat v pomere 0,7 : 1. K dispozícii bude obdobie dvoch týždňov, počas ktorých budú obe meny v obehu, predtým, ako lat prestane byť zákonným platidlom dňa 15. januára.
Lotyšsko a Európa
Vstup Lotyšska k Eurozóne posilní jeho integráciu so zvyškom Európy a západným svetom, ktorá začala, keď sa po rozpade Sovietskeho zväzu Lotyšsko stalo členom NATO a OSN (Organizácie spojených národov) a potom členom EÚ.
Krajiny vo výkone zaostáva za krajinami západnej Európe – jej HDP na obyvateľa je 21 905 amerických dolárov, čo sú len dve tretiny priemeru EÚ za rok 2012, zatiaľ čo tento pomer je v Nemecku na úrovni 41 245 dolárov – ale jej rast je ďaleko zdravší než vo väčšina krajín, lotyšská ekonomika by sa v tomto roku mala rozšíriť o 4 percentá. V porovnaní, ekonomika eurozóny by mala podľa očakávaní klesnúť o ďalších 0,6 percenta.
Okrem toho, Lotyšsko je videné na kontinente ako príklad toho, ako úspešne kombinovať úsporné opatrenia a rast. Potom, čo bolo ťažko zasiahnuté globálnou finančnou krízou v roku 2008 táto krajina získala úver od EÚ, Medzinárodného menového fondu a susedných škandinávskych krajín vo výške 7,5 miliardy eur (10,3 miliardy Sk) a vykonala najväčší úsporný program na kontinente, čo viedlo k zníženiu veľkosti svojho deficitu o takmer 17 percent. Opatrenia zahŕňali zníženie miezd vo verejnom sektore v priemere o 25 percent, plus rozsiahle znižovanie počtu pracovných miest, zníženie štátnych dávok a zvyšovanie nepriamych daní.
Ak chceli splniť nároky na prijatie eura, Lotyšsko muselo splniť päť hospodárskych “konvergenčných kritérií”, ktoré zahŕňajú určitú cenu, kurzovú stabilitu, nízku úroveň vládneho dlhu a deficitu.
Prečo Lotyšsko chcelo vstúpiť
Vzhľadom k jeho úspechu pri jeho snahe, rozhodnutie Lotyšskej republiky o vstupe do eurozóny bolo urobené potom, ako sa pomaly začínalo spamätávať z ochromujúcej štvorročnej vlády a bankovej dlhovej krízy.
Avšak súčasťou členstva je niekoľko výhod, vrátane zníženia transakčných a kurzových nákladov pri vývoze do eurozóny, do ktorej Lotyšsko vyváža 30 percent svojho tovaru. Členstvo taktiež bude znížovať hospodárske riziko z veľkých vonkajších finančných požiadaviek krajiny a vysokej úrovni zahraničného dlhu.
Okrem toho, Lotyšsko sa pravdepodobne čoraz viac stane atraktívnejšie pre priame zahraničné investície. Je to čiastočne preto, že náklady na podnikaní z inými krajinami eurozóny budú klesať, takže je to omnoho atraktívnejšie pre firmy, ktoré chcú mať svoju európsku základňu. Ale je to aj preto, že účasť v širšom bloku môže upokojiť pohľady investorov na jej ekonomiku.
Nevýhodou pre Lotyšsko
Strata kontroly nad menovou politikou zníži schopnosť Lotyšska reagovať na hospodárske šoky. To je obzvlášť dôležité pre Lotyšsko vzhľadom k jeho malej, otvorenej ekonomike. Avšak, krajina má mať silnú situácie ohľadom ekonomickej adaptácie, vzhľadom k úspechu závažných fiškálnych opatrení, vnútornej devalvácie a štrukturálnych reforiem, dosiahnutých po kríze.
Avšak výhody členstva spomedzi lotyšskej verejnosti sú sporné, keďže pochybujú o výhodách využitia krajiny do zóny, ktorá sa utápa v politickej a hospodárskych ťažkostiach. K iným obavám patrí zvýšenie cien, nepohodlia a strate národnej suverenity a identity.
Keď členstvo bolo v júni oznámené, verejná podpora spojenia bola na úrovni iba 38 percent.
Budú ďalšie štáty nasledovať Lotyšsko?
Litva je ďalšou krajina, ktorá by mala v krátkodobom horizonte vykonať vstup do eurozóny, a očakáva sa, že sa k nej pripojí na začiatku roku 2015. Ďalší potenciálny členovia – ako Poľsko, Bulharsko a Rumunsko ešte čaká vstup do mechanizmu výmenných kurzov (ERM) – prostriedok fixácie národnej meny na euro – čo je jeden z “konvergenčných kritérií” pre vstup.
Avšak, ak vzostup Lotyšska pôjde hladko, ostatným východoeurópskym krajinám sa môže zapáčiť myšlienka jednotnej európskej meny. Prieskum EÚ v apríli tohto roku zistil, že 54 percent respondentov z celého regiónu si myslí, že prijatie eura by bolo negatívne pre ich krajinu. Len 39 percent si myslelo, že to bude pozitívne – podiel, ktorý zostal konzistentný od roku 2012.
Zdroj: EconomicTimes
Facebook komentár