Kto potrebuje vo svete dlhový strop?

Russel Lamberti píše: Americkí zákonodarcovia sa nedávno dohodli, že odvrátia škrty a shutdowny. Tieto fiškálne „zátarasy“ vraj v roku 2013 poškodzovali dôveru investorov, hoci celkom iste nik nepovedal akciovým investorom,  kto v tomto roku vyhnal S&P 500 o 26 % vyššie. Ale aj tak je rozpočtová dohoda inflácionistami vnímaná ako polovičná výhra, pretože sa nezaoberá zbytočným dlhovým stropom. Nie je prekvapením, že staré výzvy k likvidácii dlhového stropu, je počuť znova.

Časopis The Week vydal názor Johna Aziza, ktorý tvrdí, že Amerika (a všetky ostatné národy) by si mala požičiavať až dovtedy, kým sú investori ochotní jej požičať. Na záver argumentuje, že USA by malo zrušiť dlhový strop, pretože jediný dlhový strop, ktorý potrebuje, je daný trhom. Akonáhle vám už trh nebude chcieť požičať, úroky na dlhopisoch vzrastú do takej miery, že si už nebudete môcť dovoliť požičať ďalšie peniaze. Dosiahnete svoj prirodzený, trhom určený dlhový strop. Podľa tejto línie uvažovania sú úroky na amerických dlhopisoch neskutočne nízke, čo znamená, že je dostatok ľudí ochotných požičať Strýkovi Samovi. Takže Washington by sa mal chopiť tejto výhody fantastických ľahko dostupných úverov a zvýšiť zadlženie.

Tu je časť Azizovho kľúčového odseku :

Momentálne sú úrokové sadzby z historického hľadiska na veľmi nízkych úrovniach, a to aj po očistení o infláciu. To znamená, že vláda neprodukuje dostatok dlhu pre uspokojenie požiadaviek trhu. Hlavnou príčinou je dlhový strop.

Problémom ocenenia je, že úrokové sadzby sú v dnešných hlavných ekonomikách prísne regulovanou cenou. Platí to najmä v prípade Ameriky, kde FED ovláda krátkodobé úrokové miery prostredníctvom operácií na otvorenom trhu (t.j. požičiava čerstvo vytlačené peniaze bankám) a manipuluje s dlhodobými úrokovými sadzbami prostredníctvom kvantitatívneho uvoľňovania. Tým, že nalieva obrovskú sumu likvidity do ekonomiky, vytvára FED dojem, že existuje viac úspor ako ich v skutočnosti je. Ale výnosy na amerických dlhopisoch v súčasnosti nie sú obrazom dopytu trhu po dlhu USA ako ním nie je ani cenový strop na benzín z dôvodu narastajúcej ponuky. Opačný názor vyjadruje Týždeň. Nízke sadzby, ktoré priniesla neprirodzená politika nulových sadzieb a bilióny dolárov v QE, môžu uviesť vládu do omylu požičiavať si viac, zatiaľ čo v rovnakom čase tlačí sporiteľov a investorov z trhu amerických dlhopisov do rizikovejších aktív ako sú podnikové dlhopisy, akcie, exotické deriváty, na rozvíjajúcich sa trhoch a tak ďalej.

Grécko si kedysi myslelo, že mu trh dal zelenú v „produkcií“ väčšieho zadlženia. Nízke sadzby bohužiaľ pre Grécko neboli signálom fiškálneho zdravia, ale v skutočnosti len vrstvením falošných a vykonštruovaných signálov ľahko dostupných peňazí z ECB, čo Grékom umožnilo schovať sa za úverové postavenie Nemecka. Ako sa ukázalo, legislatívny dlhový strop v Grécku (ten, ktorý sa skutočne dodržiaval) by bol ďaleko lepšou myšlienkou ako predstierať, že tento zmanipulovaný trh bol čestným obrazom reality. Investori celkom radi preberali dlh Grécka, až do určitého okamihu.

Toto je povaha suverénnej akumulácie dlhu poháňanej ľahko dostupnými peniazmi a úverovými bublinami. Všetko to ide hladko, až do určitého momentu. A existuje malý dôvod na to, aby sme si mysleli, že teraz je to v USA iné. S výnimkou, že s Amerikou by to mohlo byť horšie. Samotná skutočnosť, že FED nakupuje vládne dlhopisy čerstvo vytlačenými peniazmi potvrdzuje, že Washington produkuje príliš veľa dlhu. Čína dokonca nedávno vyhlásila, že nevidí žiaden úžitok v hromadení ďalšieho dolárového dlhu. Pokiaľ je hlavným dôvodom QE speňažiť znehodnotené aktíva, potom FED pravdepodobne vidí, že vládne dlhopisy čelia riziku zníženia hodnoty. Teória a história sú v dôvodoch a dôsledkoch rozmernej a neodbytnej monetizácie dlhu jasné.  

Napokon, je zlé tvrdiť, že dlhový strop je hlavným dôvodom zníženia amerického deficitu. Strop nikdy neposkytol užitočnú prekážku pre ambície požičiavania si, preto bol viacnásobne zvýšený akonáhle ohrozoval rozmary rozhadzovania Washingtonu.

Úroveň amerických nových pôžičiek klesá z dôvodu, že všetky vytlačené peniaze sa preperú v ekonomike a nájdu svoju cestu späť v podobe daňových príjmov. Zisky spoločností stúpajú na historické maximá vďaka financovaniu, ktoré je takmer zadarmo. Firemné vysokokvalitné dlhy vytvorili v roku 2013 nový rekord. Spoločnosti rolujú krátkodobé dlhy, ktoré sú teraz super lacné vďaka Bernankeho stroji na peniaze, do IPO bublín a trhu podnikových dlhopisov. V poslednej dobe sa firemné zisky nahromadili ako počas úverovej a hypotekárnej bubliny, ktorá prešla do nevyhnutného krachu v roku 2008/09.

To sú efekty peňazí a úverov. Dlhový strop má s tým spoločné len veľmi málo. Navyše ani strop nie je ohnutý, ani Ministerstvo financií prísne. Namiesto toho odkedy sa Obama chopil úradu, národný dlh stúpa o 60 tis. dolárov vyššie na každú americkú rodinu a stále rastie. Pridajte k tomu fakt, že plán emisie dlhopisov ministerstvom financií je nastavený na rast v roku 2014 z dôvodu obrovskej sumy splatného dlhu, ktorý musí byť nahradený na ďalší rok a fiškálny zmysel dlhového stropu sa stráca ešte viac.

Zvláštnosťou dlhového stropu je to, že každému pripomína, že existuje rastúci národný dlh, ktorý sa nikdy nezmenší. Je obrovskou službou pre Američanov, ktorí ináč nie sú v obraze ohľadom machinácií požičiavania si vládnucimi politikmi. Áno, politici zvyšujú dlhový strop, ale momentálne sa musia ohýbať ako hadie ženy, aby vysvetlili dôvody oprávnenosti skeptickým a cynickým voličom. Veľa ľudí nerozumie úrokom na dlhopisoch, kvantitatívnemu uvoľňovaniu ani Keynesianskému pumpovaniu, ale celkom iste rozumejú dlhovému stropu.

Záver

Tí, ktorí sa držia teórie zadlžovania „neprestávaj kým nemáš dosť“ a tým aj argumentujú pre zrušenie dlhového stropu, nemôžu viac zavádzať. Na voľnom trhu bez manipulácií peňazí FEDom, môžu byť úrokové miery vhodným ukazovateľom disponibilnej sumy úspor. Ak si chcú dlžníci požičať viac, úrokové sadzby vzrastú a v určitom bode udusia dopyt po pôžičkách a tak fungujú ako prirodzený „dlhový strop“. Ale keď sú trhy masívne skreslené tlačením peňazí centrálnymi bankami a nulovými úrokmi, prestanú úrokové sadzby úplne plniť svoju úlohu po veľmi dlhú dobu. Treba prevziať falošné signály neudržateľného ekonomického cyklu, ktoré klamú ľudí v tom, že si myslia, že existuje oveľa viac úspor ako ich v skutočnosti je. Grécko nedávno poskytlo prípadovú štúdiu tohto fenoménu v reálnych podmienkach. Za týchto okolností pravdepodobne uvidíme udržiavanie nízkych úrokových sadzieb počas vládneho požičiavania si iba preto, aby sa rýchlo dostali vyššie a zavrhli tak krajinu do dlhovej pasce, ktorá zapríčiní default alebo extrémne tlačenie peňazí.

Monetizácia dlhu sa podľa dostupných záznamov skončí zle. Po tom všetkom je to úplne priznanie, že nik iný len monopolný tlačiar peňazí vám chce požičiavať až kým sa nedostanete na okraj útesu. Uvedomenie si, že je to neudržateľné, chvíľu potrvá, ale keď sa tak stane, nastane nevyhnutný a panický hukot rúcajúcich sa domčekov z karát. Keď si trh uvedomí, že bol podvedený skôr ako sa vláda rozhodne, že má dosť, dlhová kríza bude za dverami.

Preložil: Tomáš Bugeľ

Zdroj: Ludwig von Mises