Už od roku 1980 nás americká politika presviedča požičiavať si, tak veľa ako je možné a na všetko čo si len pomyslíme. To výborne fungovalo až do roku 2008, keď vlastníci nehnuteľností, spotrebitelia a podniky dosiahli svoje limity a zadlžený súkromný sektor začal požadovať nové pôžičky. A ďalšia veľká kríza bola na obzore. Ale namiesto toho aby vláda umožnila tomuto prirodzenému “očistnému” procesu pristúpila k požičaniu desiatich biliónov amerických dolárov k nahradeniu miznúceho dlhu súkromného sektora.
Zdá sa, že motívom vlády bolo kúpiť čas frustrovaným spotrebiteľom a podnikom k odpočinku a aby si mohli začať požičiavať opäť. Posledná správa FED-u Z.1 ukazuje, že celkový americký dlh stúpa aj naďalej a súkromný sektor vedie.
Neprekvapuje, že ani takmer nulové úroky a bilióny dolárov novo vytlačenej meny neprinúti ľudí požičiavať si opäť. Naopak, prekvapujúce je, že to každý považuje za dobré. V roku 2013 celkový americký dlh, ceny na trhu, čisté imanie domácností, fondy veľkých bánk a ich deriváty, a iné s dlhom súvisiace produkty presiahli svoj vrchol z roku 2007.
( Súvisiace: VIDEO: Zobrazenie amerického dlhového stropu vo vizualizácií )
Inak povedané, obnovili sme podmienky, ktoré panovali tesne predtým, než sa systém skoro rozpadol. Bude výsledok tento krát iný? Ťažko povedať, zvlášť odkedy vlády vyspelých krajín majú zhruba dvojnásobný dlh ako kedysi, takže ich schopnosť zachraňovať bude obmedzená. Vzhľadom k tomu FED oznámil skresanie emisie meny k len 75 miliardám mesačne, alebo 900 miliárd dolárov ročne. Táto úvaha, stojaca takmer 4 bilióny, ktorá v roku 2014 porastie o takmer 25% k takmer 5 biliónom, je merítkom koľko novo natlačenej meny sa vytvára a pumpuje do bankového systém.
Ďalším bodom plánu je prinútiť banky požičiavať tieto peniaze, ktoré cez magické frakčné rezervy vyprodukujú pôžičky znásobujúce pôvodnú sumu. Takže môžeme byť na pokraji nechutnej, ale pochopiteľnej Kondratievovej Zimy pre niečo o moc divokejšie.
Preložil: Július Tarkoš
Zdroj: DollarCollapse
Facebook komentár