Päť dôvodov, prečo investori majú záujem o grécky dlh

Grécko je stále nesmierne zadlženou krajinou s malými vyhliadkami na rast a napriek tomu mnohí investori majú záujem mu požičiavať peniaze.

Tu je minulo týždňový príklad: Naposledy ponúklo na predaj 5-ročné štátne dlhopisy za 3 miliardy eur s úrokom na úrovni 4,95 percenta.

Na prvý pohľad sa môže to môže zdať ako nerozumné rozhodnutie. Ako analytik banky Citigroup Giada Giani poukazuje, že pomer gréckeho dlhu k HDP je v súčanosti na úrovni 177 percent, dokonca vyšší než pred masívnou reštrukturalizáciou v roku 2012, kedy predstavoval 156 percent. A zatiaľ čo ekonomiky väčšiny krajín po niekoľkých rokoch reštrukturalizačného procesu majú tendenciu rásť- grécke hospodárstvo sa stále zmenšuje, aj keď pomalším tempom.

Tak prečo bol dopyt po gréckom dlhu tak vysoký? Tu je päť vysvetlení.

1. Investori majú záujem o výnos. V týchto dňoch je ťažké nájsť výnos vo výške takmer 5 percent alebo viac. Kúpa ekvivalentného nemeckého dlhopisu ponúka dávať menej ako 1 percento.

2. Investori žiadajú viac, než v skutočnosti chcú. Ako je známe, že dopyt bol vysoký, investori si často pýtajú omhoho viac, niekedy aj dvojnásobok toho, čo naozaj chcú. Hedžový fond, ktorý chce kúpiť dlhopisy v hodnote 100 miliónov eur bude pravdepodobne žiadať o najmenej 200 miliónov. Tí ktorí poznajú medzinárodné dlhopisové trhy Vám potvrdia.

3. Snáď najdôležitejšie: Noví investori sú chránení časovým horizonom. Pokiaľ ide o zadlženie krajiny, nie je to len o tom koľko je treba splatiť, ale kedy je to potrebné splatiť. Keď bol v marci roka 2012 grécky dlh reštrukturalizovaný, staré dlhopisy nemohli byť vyplatené, ale v niektorých prípadoch boli vymenené za nové, ktoré by nemali byť splatné vo veľmi, veľmi dlhých časových horizontoch.

Okrem držania dlhu Grécka investorom, dlhuje aj ECB. Grécko nemá žiadne významné čiastky na splatenie dlhu do roku 2023, dlho po tom, čo je tento nový dlhopis splatný v roku 2019. Podľa kalendára, títo noví držitelia dlhopisov získali skutočne lepšie podmienky, ako niektorí oficiálnych vládni veritelia, ktorým sa dlhuje viac ako polovica gréckeho dlhu budú oveľa dlhšie čakať na ich splatenie.

V reči na trhu dlhopisov – Grécko má v súčasnosti oveľa lepší “profil splatnosti” tohto dlhu. Podľa ratingovej agentúry Moody’s, pred reštrukturalizáciou gréckeho dlhu mali priemernú splatnosť iba 6,5 ​​rokov. Po reštrukturalizácii sa tento pomer zvýšil až na 17 rokov. Plus má oveľa nižšiu úrokovú sadzbu na úrovni 1,5 percenta.

Predstavte si, že ste zrazu schopní zmeniť 17-ročnú hypotéku na 6-ročnú s výrazne nižšou úrokovou sadzbou. Vaše cash flow by sa výrazne zlepšil. (Áno, Grécko má naplánovaný začať splácať dlh MMF v roku 2017, ale je rozložený v priebehu siedmich rokov s nízkou úrokovou sadzbou, čo je zvládnuteľné).

4. Vedúci európski predstavitelia nechcú už znovu potrestať veriteľov súkromného sektora. Veritelia zo súkromného sektora boli už v priebehu reštrukturalizácie zasiahnutí. Tí, ktorí poznajú myslenie vedúcich európskych predstaviteľov hovoria, že nechcú opäť vytvárať strach na bankový sektor, čo by samozrejme viedlo k zvýšeniu úrokových sadzieb. Investori veria, že prípadné budúce straty budú hradené od európskych daňových poplatníkov.

5. ECB ich kryje. Mario Draghi – prezident ECB sľúbil, že urobí všetko pre to, aby v Eurozóne zachoval finančnú stabilitu. Zrovna nedávno Draghi odhalil, že Správna rada ECB diskutovala o možnosti kvantitatívneho uvoľňovania – nákupe štátnych dlhopisov, aby sa zasadila za nižšie úrokové sadzby.

Zdroj: TheGuardian