Prírodné katastrofy nezvyšujú ekonomický rast

Sezóna hurikánov je už takmer tu a vždy keď udrie hurikán, televízny a rozhlasový komentátori predpovedajú rast ako dôsledok výčinov prírody. Samozrejme, keby to bola pravda, načo čakať do ďalšej kalamity? Vytvorme rast zborením New Yorku a obdivujme vytvorený rast. Búraním domov, stavieb a občianskej vybavenosti bez pochyby pomôže stavebníctvu a možno regionálnym ekonomikám, ale je chybou myslieť si, že to naštartuje ekonomiku všeobecne.

Každý rok, niekto vyrukuje s týmto populárnym omylom, hoci ho vyvrátil Fréderic Bastian už v roku 1848 s jeho podobenstvom o rozbitom okne. Predpokladajme, že sme rozbili okno. Zavoláme sklára a zaplatíme mu 100 $ za opravu. Ľudia povedia, je to správne. Čo by sa stalo so sklárom, keby nebolo rozbité žiadne okno? Takže, 100 $ umožní sklárovi kúpiť iný tovar a služby a tým vytvorí príjem pre ostatných. To je to, čo všetci vidia.

Keby sa však okno nerozbilo, za tých 100 $ by sme si kúpili, napríklad, nové topánky. Obuvník by predal a utŕžené peniaze by minul inak. To je to, čo nikto nevidí.

Súvisiace: Svetová banka: Náklady na prírodné katastrofy sa medziročne zoštvornásobili na $ 3,8 biliónov

Spoločnosť (v tomto prípade títo traja ľudia) je na tom lepšie, keď sa okno nerozbije a výsledkom bude nepoškodené okno a nové topánky, namiesto len okna. Ničenie nevedie k viac tovaru a službám, alebo k rastu. To by sa malo predpokladať. 
Jedným z prvých pokusov ako kvantifikovať ekonomický dopad katastrof bol v 1969 kniha, Ekonomika prírodných katastrof.

Autori, Howard Kunreuther a Douglas Dacy, urobili rozsiahlu prípadovú štúdiu po zemetrasení na Aljaške v 1964, najsilnejším ako bolo kedy zaznamenané v Severnej Amerike. Neprekvapí, že prišli k záveru, že Aljašťanom sa darilo lepšie po zemetrasení, od kedy k nim tiekli prostriedky zo súkromných zdrojov a štedrých grantov a pôžičiek od vlády. Opäť, to je to, čo všetci vidia.

Zatiaľ čo stavebné spoločnosti ťažili z obnovy po pohrome, musíme sa vždy spýtať odkiaľ prišli tieto peniaze? Pokiaľ prišli z FEMA (Federálna agentúra núdzového riadenia) alebo z Národného programu povodňového poistenia, vláda musela zdaniť, požičať si, alebo vytlačiť peniaze. Daňovníci zostali s menej prostriedkami na míňanie inde.

Ekonomika katastrof je nepreskúmaná. Je limitovaný počet empirických štúdií  umožňujúcich potvrdiť spojenie medzi rastom a pohromami. Môžeme ich rozdeliť na štúdie zaoberajúce sa krátkodobým a dlhodobým dopadom katastrof. Vo všeobecnosti krátkodobé nenachádzajú vzťah medzi pohromami a rastom a menší počet dlhodobých štúdií má zmiešané výsledky.

Najviac citovaná je dlhodobá štúdia „Podporujú pohromy dlhodobý rast?“ od Marka Skidmore a Hideki Toya, ktorí skúmali frekvenciu pohrôm v 89 krajinách v súvislosti s ich ekonomickým rastom počas 30 ročnej periódy. Snažili sa počítať so všetkými faktormi, ktoré by mohli skresliť výsledky ako veľkosť krajiny, veľkosť vlády, vzdialenosť od rovníka a otvorenosť trhu. Prišli k závislosti medzi klimatickými pohromami (ako hurikány a cyklóny) a rastom. Autori tento záver vysvetľujú odvolaním sa na niečo, čo môže byť nazvané „Príspevok matky prírody“, alebo to čo ekonóm Joseph Schumpeter nazval kapitalistickou „kreatívnou deštrukciou.“  Búraním starých fabrík a ciest, letísk a mostov, umožňujú pohromy vybudovanie novej a efektívnejšej infraštruktúry.  Pohromy predstavujú ekonomike službu vyčistenia od zastaranej infraštruktúry pre náhradu účinnejšou.

Tu sú tri hlavné problémy týchto empirických štúdií.  Prvý je porovnávací. Nemôžeme merať aký by bol rast, keby k pohrome nikdy neprišlo. Druhý je príčina verzus následok. Nemôžeme tvrdiť, že pohroma  spôsobila rast, alebo len s ňou bol spojený.
Tretí problém je to, čo ekonómovia nazývajú „ceteris paribus.“  Je nemožné držať konštantné iné faktory a merať len dopad pohromy na rast. Neexistujú laboratóriá na testovanie makroekonomických konceptov.  Je to rovnaké obmedzenie ako práca Rogoffa a Reinharda na tému dlh a rast, a mnohých iných dvojstranných vzťahov v ekonomike.  Použitím historických dát od roku 1900, výskumníci prišli na to, že ako cena pšenice rástla, rástla aj jej spotreba. Triumfálne vyhlásili, že krivka dopytu smeruje nahor.  Samozrejme, tento vzťah nie je krivka dopytu, ale prienik medzi ponukou a dopytom.  Predpoklad „všetko je konštantné“  bol zrušený. V ekonómii, empirické dáta môžu podporiť teoretické argumenty, ale nemôžu ich dokázať, alebo vyvrátiť.

Takže čo urobíme ak majú empirické štúdie vážne limity? Poďme späť k teórii. Vieme, že krivka dopytu smeruje nadol, kvôli  substitúcii – nahradeniu a efektu príjmov.  Teória tiež tvrdí, že pohromy znižujú rast. (čím viac kapitálu je zničeného, tým je dopad na rast negatívnejší).

Viac kapitálu znamená väčší rast. Robinson Crusoe chytí viac rýb, ak obetuje čas na rybačku zostrojením siete. Teraz, predpokladajme, že hurikán zasiahne ostrov a zničí všetky jeho siete. Robinson sa bude musieť vrátiť k rybačke s rybárskym prútom a jeho úlovky budú nižšie.  Bude trpieť ešte väčším znížením úlovku tým, že bude musieť obetovať ďalší čas na zostrojenie nových sietí. Skidmore-Toyove vysvetlenie je, že by mal pri budovaní nových a lepších sietí aplikovať nové metódy a technológie, ktoré by mu umožnili uloviť viac rýb ako pred hurikánom. Samozrejme sa pýtame, prečo si, pokiaľ vedel, nezostrojil tieto lepšie siete už pred hurikánom. Toto je kde má Skidmore-Toyova logická chyba. Robinson si nezostrojil lepšie siete pred hurikánom, lebo to pre neho nebolo optimálne.

Súvisiace: Strach z preľudnenia nahradil strach z nedostatku mladých ľudí

Ak sa firma rozhodne vymeniť starý stroj za nový, hlavnú pozornosť venuje kúpnej cene nového stroja, úrokovej sadzbe, ročných prevádzkových nákladov stroja.  Analýzou hodnoty určujú firmy optimálny čas pre výmenu (skutočnú možnosť). Hurikán núti na výmenu skôr, ako by k nej prišlo z pohľadu optima ceny a profitu. Hurikány preto tvoria inú cestu pre rast. Kreatívna deštrukcia sa vyskytla, ale v inom, optimálnejšom čase.

Rovnaké následky majú aj človekom vytvorené pohromy. Oproti tomu čo tvrdia keynesiánsky ekonómovia, druhá svetová vojna nespôsobila rast USA po veľkej kríze. Kapitalizmus to spôsobil!  

Preložil: Július Tarkoš

Zdroj:Economic Theory