Raz sa to zrejme stalo aj Vám. Hodíte špinavé ponožky do prádloveho koša, potom ho umyjete a vysušíte. Keď dokončíte skladanie bielizne, zistíte, že ponožky chýbajú. Kam sa podeli?
To isté sa Vám môže zdať aj pri Vašich maklérskych účtoch alebo dokonca Vášom domove. Alebo ste si nedávo kúpili majetok a teraz je jeho trhová hodnota nižšia. Kde sú tieto stratené peniaze alebo hodnota majetku? Tento článok je práve o implicitnej a explicitnej (základnej) hodnote investícií a akcií.
Ak si kúpite akcie za 100 amerických dolárov a potom ich predáte za 50, stratíte pri transakcii 50 dolárov. Kam ale tých zvyšných 50 dolárov išlo? Intuitívne možno predpokladať, že časť peňazí, o ktorú ste Vy prišli, zvýšila zisk novému majiteľovi akcie. Alebo sa domnievate, že spoločnosť vydávajúca akcie bude o 50 dolárov bohatšia. Môžno si dokonca myslíte, že tých 50 dolárov získal sprostredkovateľ. Ale nie, nový majiteľ akcií nie je o 50 dolárov bohatší a spoločnosť vydávajúca akcie tiež neprofituje z Vašej straty. Sprostredkovateľ síce je o trochu bohatší, ale iba o sprostredkovateľskú odmenu pri predaji Vašich akcií. Predpokladám, že sa stále cítite chudobnejší o 50 dolárov plus maklérsky poplatok!
Súvisiace: Tri fázy vzdelávania úspešného tradera
Samozrejme, v súčasnosti existujú kupujúci akcií, ktorí si vychutnávajú svoje zisky. Je potrebné pochopiť, že bez ohľadu na trend, cenu akcií určuje dopyt a ponuka na trhu. Jednotlivé zložky ponuky a dopytu nám pomôžu odhaliť viac o našej pôvodnej otázke:
Kam išli tieto peniaze?
V našom predchádzajúcom príklade cena akcií klesla kvôli zníženému dopytu, presnejšie povedané, kvôli negatívnym investorským očakávaniam. Investori boli ochotní ponúknuť iba 50 dolárov za Vaše akcie, a to napriek skutočnosti, že Vy ste za tú istú akciu v minulosti zaplatili 100 dolárov.
A teda zaujímavá otázka je: “Prečo sú investori ochotní ponúknuť len 50 dolárov za niečo, čo som si ja, a pravdepodbne i veľa iných ivestorov, myslelo, že má hodnotu 100 dolárov?” Ak sa pozrieme na individuálne faktory dopytu a ponuky, môžeme predpokladať, že práve teraz je zvýšená hodnota akcií na trhu, a to kvôli väčšej emisii akcií spoločnosti. Ak zostali ostatné faktory rovnaké, zvýšená ponuka znížuje hodnotu akcie. Na druhej strane, úverové podmienky sa môhli sprísniť a investori už nie sú schopní tak rýchlo dôjsť k peniazom a finančným zdrojom. Tieto sprísnené podmienky získania úveru, pričom opäť platí nemennosť ostatných faktorov, znižujú dopytu a tým aj ponukovú cenu pre akcie.
Nachvíľku odbočím… zvykol som sa pýtať ľudí na vrchu akciového trhu v roku 2007 a 2000 aké su ich plány pre navýšenie ziskov z investícií. Môj Investičný zákon č. 1 hovorí:
Samozrejme, ľudia, ktorých som sa spýtal túto otázku, nikdy neuažovali nad exitom. Oni boli jednoducho radi keď si čítali svoje maklérske správy. Úspešná dlhodobá investícia znamená systematický výťažok zisku. Takže ak sa v maklérskej správe uviedol tisíc-dolárový zisk na jednej akcie, naznačoval som im, že ich zisk je implicitný. Naopak, tí, čo obchodovali s komoditami, si sú vedomí IRS požiadaviek (IRS (Internal Revenue Service) – systém Ministerstva financií USA na vyberanie daní), aby na konci roka otvorili pozície svojich cenných papierov futures do stavu „na trh”. To znamená, že máte implicitné zisky alebo straty. Tieto zisky alebo straty sa nestanú explicitné, kým majiteľ neodošle hotovosť zase preč. Keď som im povedal, že stále nie sú o 1 000 dolárov bohatší, podozrivo na mňa pozerali.
Takže z nášho akciového príkladu vyplýva, že ak ste zakúpili akcie pôvodne za 100 dolárov a ich hodnota vzrástla na 150 dolárov… boli ste naozaj bohatší o 50 dolárov na jednej akcie? To možno vysvetliť iba po moment, kým Váš implicitný zisk bol 50 dolárov na akciu.
Súvisiace: 6 tipov Jacka Bogla ako naučiť deti investovať
Tento zisk Vám vyčarí úsmev, ale potom, keď príde čas na predaj, ponuky sú len vo výške 50 dolárov/akcia. Nielen že “stratíte” ten 50-dolárový zisk, navyše sa musíte teraz vyrovnať s 50 dolárovou stratou z pôvodnej investície. Takže znova sa pýtame:
Kam išli tieto peniaze?
Najjednoduchšie vysvetlenie je také, že peniaze zmizli do vzduchu alebo v skutočnosti nikdy neexistovali. Na rozdiel od Vašich ponožiek, ktoré sa stále nachádzajú niekde vo Vašom dome, tých 50 dolárov, čo ste stratili, nemožno hmatateľne nájsť v nijakej obchodnej transakcie. Rovnako, keď cena akcie klesla zo 150 dolárov na 100, chýbajúcich 50 dolárov v implicitnej hodnote už nemožno nikam prideliť.
Medzi faktory, ktoré spôsobujú vzrast a pád ceny akcie, sú z veľkej časti založené na očakávaní invetorov, ktoré sú zase založené na očakávaných tržbách a výnosoch. Tieto numerické výpočty spadajú do oblasti “logických” počtov a efektívnych trhov. Existuje ešte jedna veľká zložka pri práci – pocit investora. Takzvané stádo investorov. Prirodzený ľudský inštinkt spôsobí, že ľudia nasledujú ostatných. Ak nie pre iný dôvod, tak aspoň preto, že chcú byť súčasťou davu.
Toto vnímanie zo strany investorov, či už je logicky alebo citovo založené, vytvorí implicitné hodnoty spomínané v našom príklade. To je tá zaujímavá vec o peniazoch. Na jednej strane, peniaze definujú implicitnú (navýšenú) hodnotu, ktorá je poháňaná práve investorským vnímaním. Peniaze súčasne definujú explicitnú (základnú) hodnotu potravín, ktoré kupujeme v obchode (bez prirážky za značku). Cena vajec, masla a mlieka, nie je až tak ovplyvnená zložkami implicitnej hodnoty. Naopak, cena tohoto tovaru zostáva pomerne stabilná. Ak skupina ľudí chce z nejakého dôvodu ovládnuť trh s maslom, potom cena masla bude odrážať istú implicitnú hodnotu, ktorá navýši skutočnú cenu masla, respektíve jeho explicitnú hodnotu.
Ak sa vrátime k nášmu príkladu s akciami, vidíme tu explicitnú hodnotu, ktorá je pridelená akciám spoločnosti. Táto hodnota je známa ako účtovná hodnota alebo zostatková cena. Ak vezmeme do úvahy všetok majetok spoločnosti a odpočítame záväzky, dostaneme účtovnú hodnotu firmy. Rozdelíme toto číslo počtom akcií v obehu a dostanete účtovnú hodnotu na jednu akciu, respektíve explicitnú hodnotu akcie.
Predpokladajme, že spoločnosť má miliardu akcií v obehu a ich cena klesne zo 100 dolárov na 99. Tento pokles ceny sa premietne do implicitnej straty vo výške 1 miliardy dolárov v trhovej hodnote spoločnosti. To ale nemusí nutne znamenať, že spoločnosť skutočne vykazuje explicitnú stratu vo výške 1 miliardy dolárov. Spoločnosť má ďalší majetok, ktorý pravdepodobne nebol ovplyvnený jedno-dolárovým znížením implicitnej hodnoty akcie.
Akýkoľvek je Váš názor o súčasných obchodoch na trhu od roku 2009, je potrebné povedať, že je tam veľa implicitnej hodnoty. Ak ste mali to šťastie, že ste nakúpili akcie za najnižšie ceny v roku 2009, práve sedíte na tone implicitnej hodnoty. Ak ste v nákupe pokračovali v ďalších dňoch, možno ste získali späť časť implicitnej hodnoty, ktorú ste predtým stratili. Ak ste na trh ešte len nedávno vstúpili, pravdepodobne ste kúpili niečo s veľkým množstvom implicitnej hodnoty.
Súvisiace: Denné návyky bohatých ľudí
Implicitná hodnota je silná. Ak má nie niekto súbor cenných papierov s veľkým množstvom implicitnej hodnoty, táto osoba môže byť považovaná za pomerne bohatého človeka. To isté platí aj pre vlastníkov verejnej obchodnej spoločnosti. Tento druh majetku môže donútiť veriteľov, aby vlastníkom požičali peniaze. To však zahŕňa aj isté nebezpečenstvo, pretože záruka je plná implicitnej hodnoty. O tom by sa ale dal napísať ďalší článok.
Akciový trh je skvelým príkladom na implicitnú hodnotu. Akonáhle sa implicitná hodnota stane menej dôležitá ako explicitná alebo skutočná hodnota, hra sa otočí a nastáva predaj. Vo chvíľach veľkého stresu je predaj obklopený panikou a ceny padajú (to je tá miznúca kopa peňazí). V inom prípade, k predaju dochádza postupne a peniaze miznú pomalšie.
Čo trh dá, môže aj zobrať! Vaše zisky v skutočnosti nie sú Vaše, pokiaľ akcie nepredáte a nevezmete peniaze. A teraz, kde je vlastne tá druhá ponožka?
Preložil: Klaudia Karelová
Zdroj: TheSentinel
Facebook komentár